Žilina 12. apríla (TASR) - Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) potvrdil prvostupňové rozhodnutia o uložení pokút Žilinskému samosprávnemu kraju (ŽSK) za verejné obstarávanie prímestskej autobusovej dopravy v celkovej výške 3,61 milióna eur. ŽSK ich považuje za nezákonné, svojvoľné a bude sa proti nim brániť podaním žaloby na súd.

Predseda ÚVO Peter Kubovič odmieta vyjadrenia predsedníčky ŽSK Eriky Jurinovej, podľa ktorých úrad rozhoduje krajne nezákonne a svojvoľne. "Priame rokovacie konanie musel ŽSK použiť v dôsledku časovej tiesne, ktorú vlastným pričinením, v tomto prípade nekonaním, vytvoril. Pri zabezpečovaní služieb verejnej dopravy mal vyhlásiť súťaž v dostatočnom časovom predstihu pred ukončením vtedy platnej zmluvy. Postup zadávania zákazky verejnou súťažou sa však začal len 5,5 mesiaca pred skončením zmluvy, čo je úplne nedostatočné," uviedol riaditeľ odboru komunikácie a protokolu ÚVO Jozef Gabík.

Vysvetlil, že zákon neumožňuje ÚVO rozhodnúť iným spôsobom ani uložiť pokutu v inej výške. "Pri tomto type porušenia stanovuje výšku pokuty taxatívne, konkrétne vo výške piatich percent, čo v rámci týchto rozhodnutí znamená 2,84 milióna eur a 764.496 eur," doplnil.

ŽSK je povinný uložené pokuty zaplatiť v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 8. apríla 2023. "Rozhodovacia prax úradu v obdobných prípadoch je potvrdená už aj súdmi," dodal Kubovič.

ŽSK podľa Jurinovej v roku 2019 riadne vyhlásil verejnú súťaž, ktorú však musel z dôvodov aj na strane ÚVO zrušiť. "Kraj si možnosť zadať zákazku napriamo nevybral dobrovoľne. Bol nútený tak urobiť, pretože inú možnosť za danej situácie jednoducho nemal. Platná zmluva by sa skončila a bez novej vysúťaženej zmluvy by sa desaťtisíce obyvateľov kraja nedostali do práce, do škôl či k lekárovi. Považujeme za absurdné, aby ŽSK dostal pokutu v miliónoch za to, že v súlade so zákonom zadal napriamo zákazku aktuálnemu dopravcovi, aby zabezpečil prímestskú dopravu v regióne ako základnú nevyhnutnú potrebu obyvateľov," skonštatovala.

Zrušiť verejnú súťaž a zadať zákazku napriamo by podľa Jurinovej nebolo potrebné, keby Rada ÚVO rešpektovala vlastné zákonné lehoty pre vydanie rozhodnutia, bez ktorého ŽSK nemohol ďalej v procese pokračovať. "Rada úradu však nekonala a nevydala rozhodnutie ani po niekoľkých týždňoch po uplynutí vlastnej zákonnej lehoty. Ďalšou príčinou boli obštrukcie uchádzačov. Koordinovanými podaniami zahlcovali verejného obstarávateľa so zjavnou snahou zbrzdiť alebo zmariť verejnú súťaž a dostať ŽSK do časovej tiesne. V konečnom dôsledku sa im to, bohužiaľ, aj s pomocou nekonania rady úradu podarilo. ÚVO tieto skutočnosti prehliada," uviedla.

Podotkla, že zákon o verejnom obstarávaní pamätá na mimoriadnu situáciu, v ktorej sa nie vlastnou vinou ŽSK ocitol, a zákazka bola napriamo zadaná v súlade so zákonom. "ÚVO si však nesprávne vykladá zákon a mimoriadne udalosti vidí len v živelných pohromách. Takýto výklad však nemôže obstáť, pretože život prináša aj iné mimoriadne situácie, keď je nevyhnutné zákazku zadať napriamo," podotkla predsedníčka ŽSK.

ÚVO tvrdí, že zadávanie nadlimitných zákaziek je potrebné začať najmenej rok vopred. ŽSK podľa úradu vie, ako mal postupovať, aby zákon neporušil. "Verejné obstarávanie mal plánovať, začať konať v dostatočnom predstihu a vyhnúť sa tak vytvoreniu časovej tiesne," skonštatovali z ÚVO.