Ku koloritu Štiavnických vrchov patria tajchy, napríklad známa priehrada Klinger, Veľká vodárenská nádrž, Evičkino a Vindšachtské jazero v Štiavnických Baniach či Štiavnické jazero – Rozgrund.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) – Štiavnické vrchy nie sú typickou oblasťou, ktorá sa spája so zimnými športmi. Ponúkajú však príležitosti aj pre lyžiarov, a navyše ich romantický pôvab očarí návštevníkov v každom ročnom období a za každého počasia.
Týka sa to aj centra celej oblasti, Banskej Štiavnice – historického baníckeho mesta, ktoré je spoločne s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V mestskej pamiatkovej rezervácii sa nachádza 360 objektov.
Ako potvrdzujú archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg z čias Keltov, história Banskej Štiavnice oddávna súvisí s rozvojom baníctva. Zlaté obdobie zažilo mestečko v 17. storočí. Známymi pamiatkami sú Starý zámok z 12. storočia a Nový zámok z roku 1571, ďalej Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie či súsošie morového stĺpa a celé Námestie sv. Trojice.
Na okraji Banskej Štiavnice možno navštíviť Banské múzeum v prírode – momentálne je otvorené v súlade s protipandemickými opatreniami. K dominantám Banskej Štiavnice patrí kalvária – predstavuje 23 samostatných historických objektov a ponúka čarovný výhľad, ktorému v zime pridáva na romantike aj snehová pokrývka.
Ku koloritu Štiavnických vrchov patria tajchy, napríklad známa priehrada Klinger, Veľká vodárenská nádrž, Evičkino a Vindšachtské jazero v Štiavnických Baniach či Štiavnické jazero – Rozgrund.
Samotné pohorie je svojím terénom vhodné na zimnú turistiku aj pre bežkárov. Hneď nad Banskou Štiavnicou sa týčia vrchy Paradajs a Tanád (939 metrov nad morom). Najvyšším a legendami opradeným vrchom je potom Sitno (1009 metrov nad morom) situované v južnej časti pohoria.
Na úpätí kopca sa nachádzajú ruiny Sitnianskeho hradu. Na vrchole stála od roku 1736 jedna z najstarších rozhľadní, po požiari obnovená v roku 1886. Pod Sitnom sa nachádza obľúbené jazero Počúvadlo, romantické nielen v lete, ale aj v zimnom období.
V severnej časti pohoria možno aj cez zimu podniknúť výlet na Žakýlske pleso – menšie treťohorné sopečné jazero vo výške 715 metrov nad morom, ktoré je prírodnou pamiatkou s najvyšším stupňom ochrany. Neďaleko sa nachádzajú ruiny Žakýlskeho hradu.
Ak je reč o pamiatkach, za návštevu stojí neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ Svätý Anton s rozsiahlym zámockým parkom. Dokončený bol v roku 1750 a od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa tam poľovnícke múzeum a vďaka malebnému parku je tiež obľúbeným výletným miestom.
Na úpätí Štiavnických vrchov ležia Levice, prirodzené centrum Tekova. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1156, Levický hrad sa spomína od roku 1318. V areáli hradu má sídlo Tekovské múzeum s bohatou zbierkou historických artefaktov.
Na južných svahoch Štiavnických vrchov medzi Levicami a Krupinou je situovaná rázovitá vinárska obec Sebechleby. Jej súčasťou je osada Stará Hora, jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry s 92 vinohradníckymi domčekmi. Susednou obcou sú Hontianske Nemce – Kostol sv. Martina patrí medzi najzachovanejšie románske trojloďové stavby na Slovensku.
Medzi Levicami a Žarnovicou v hlbokom údolí Hrona možno navštíviť charizmatické pamätihodné miesto, benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Prvá románska bazilika tam stála už v roku 1075, keď Benediktínske opátstvo slávnostne posvätili, budovy benediktínskeho kláštora boli potom postavené v 14. storočí.
A napokon milovníkom zjazdového lyžovania – opäť v prípade priaznivého vývoja pandémie – je k dispozícii Salamandra Resort, nedávno otvorené lyžiarske stredisko na okraji známej obce Hodruša-Hámre. Lyžiari tam môžu využiť štvormiestnu sedačkovú lanovku, stredne náročná zjazdovka je umelo zasnežovaná.
Neďaleko Banskej Štiavnice pri dedinke Ilija leží menšie lyžiarske stredisko SKI Dúbravy. Je vhodné a bezpečné pre menej zdatných lyžiarov a pre deti. Lyžiarska trať je dlhá 450 metrov a v zimnej sezóne je zjazdovka pravidelne upravovaná. Stredisko disponuje dvomi vlekmi s dĺžkou 400 metrov a 320 metrov a ponúka večerné lyžovanie.
V prípade, že to situácia v spojitosti s pandémiou dovolí, je možné sa osviežiť v kúpeľoch Sklené Teplice. Termálna voda s teplotou od 37 stupňov do 52,5 stupňa je bohatá na vápnik a horčík, zvláštnosťou je jaskynný termálny kúpeľ s názvom Parenica.
Týka sa to aj centra celej oblasti, Banskej Štiavnice – historického baníckeho mesta, ktoré je spoločne s technickými pamiatkami v okolí zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V mestskej pamiatkovej rezervácii sa nachádza 360 objektov.
Ako potvrdzujú archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg z čias Keltov, história Banskej Štiavnice oddávna súvisí s rozvojom baníctva. Zlaté obdobie zažilo mestečko v 17. storočí. Známymi pamiatkami sú Starý zámok z 12. storočia a Nový zámok z roku 1571, ďalej Kostol sv. Kataríny, Kostol Nanebovzatia Panny Márie či súsošie morového stĺpa a celé Námestie sv. Trojice.
Na okraji Banskej Štiavnice možno navštíviť Banské múzeum v prírode – momentálne je otvorené v súlade s protipandemickými opatreniami. K dominantám Banskej Štiavnice patrí kalvária – predstavuje 23 samostatných historických objektov a ponúka čarovný výhľad, ktorému v zime pridáva na romantike aj snehová pokrývka.
Ku koloritu Štiavnických vrchov patria tajchy, napríklad známa priehrada Klinger, Veľká vodárenská nádrž, Evičkino a Vindšachtské jazero v Štiavnických Baniach či Štiavnické jazero – Rozgrund.
Samotné pohorie je svojím terénom vhodné na zimnú turistiku aj pre bežkárov. Hneď nad Banskou Štiavnicou sa týčia vrchy Paradajs a Tanád (939 metrov nad morom). Najvyšším a legendami opradeným vrchom je potom Sitno (1009 metrov nad morom) situované v južnej časti pohoria.
Na úpätí kopca sa nachádzajú ruiny Sitnianskeho hradu. Na vrchole stála od roku 1736 jedna z najstarších rozhľadní, po požiari obnovená v roku 1886. Pod Sitnom sa nachádza obľúbené jazero Počúvadlo, romantické nielen v lete, ale aj v zimnom období.
V severnej časti pohoria možno aj cez zimu podniknúť výlet na Žakýlske pleso – menšie treťohorné sopečné jazero vo výške 715 metrov nad morom, ktoré je prírodnou pamiatkou s najvyšším stupňom ochrany. Neďaleko sa nachádzajú ruiny Žakýlskeho hradu.
Ak je reč o pamiatkach, za návštevu stojí neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ Svätý Anton s rozsiahlym zámockým parkom. Dokončený bol v roku 1750 a od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa tam poľovnícke múzeum a vďaka malebnému parku je tiež obľúbeným výletným miestom.
Na úpätí Štiavnických vrchov ležia Levice, prirodzené centrum Tekova. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1156, Levický hrad sa spomína od roku 1318. V areáli hradu má sídlo Tekovské múzeum s bohatou zbierkou historických artefaktov.
Na južných svahoch Štiavnických vrchov medzi Levicami a Krupinou je situovaná rázovitá vinárska obec Sebechleby. Jej súčasťou je osada Stará Hora, jedinečná pamiatková rezervácia ľudovej architektúry s 92 vinohradníckymi domčekmi. Susednou obcou sú Hontianske Nemce – Kostol sv. Martina patrí medzi najzachovanejšie románske trojloďové stavby na Slovensku.
Medzi Levicami a Žarnovicou v hlbokom údolí Hrona možno navštíviť charizmatické pamätihodné miesto, benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Prvá románska bazilika tam stála už v roku 1075, keď Benediktínske opátstvo slávnostne posvätili, budovy benediktínskeho kláštora boli potom postavené v 14. storočí.
A napokon milovníkom zjazdového lyžovania – opäť v prípade priaznivého vývoja pandémie – je k dispozícii Salamandra Resort, nedávno otvorené lyžiarske stredisko na okraji známej obce Hodruša-Hámre. Lyžiari tam môžu využiť štvormiestnu sedačkovú lanovku, stredne náročná zjazdovka je umelo zasnežovaná.
Neďaleko Banskej Štiavnice pri dedinke Ilija leží menšie lyžiarske stredisko SKI Dúbravy. Je vhodné a bezpečné pre menej zdatných lyžiarov a pre deti. Lyžiarska trať je dlhá 450 metrov a v zimnej sezóne je zjazdovka pravidelne upravovaná. Stredisko disponuje dvomi vlekmi s dĺžkou 400 metrov a 320 metrov a ponúka večerné lyžovanie.
V prípade, že to situácia v spojitosti s pandémiou dovolí, je možné sa osviežiť v kúpeľoch Sklené Teplice. Termálna voda s teplotou od 37 stupňov do 52,5 stupňa je bohatá na vápnik a horčík, zvláštnosťou je jaskynný termálny kúpeľ s názvom Parenica.