Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prácach sa mali podieľať ľudia zo širokého okolia Kremnice vrátane študentských brigád a viacerých priemyselných podnikov z regiónu.
Autor TASR
Kremnica 16. decembra (TASR) – Trate na bežecké lyžovanie na Skalke pri meste Kremnica začali vznikať v roku 1962. Pričinil sa o to najmä dvojnásobný majster Československej socialistickej republiky Ondrej Párička. Ako si zaspomínal pre TASR, motiváciou mu bola túžba venovať sa športu aj popri práci spojára na vysielači Suchá hora na vrchole Skalky.
„Vedel som, že ak chcem ako lyžiar športovať, budem musieť upraviť terén v okolí vysielača. Videl som, že na Skalke nie je nič, nebol tam žiadny poriadny priesek, preto som na tom začal pracovať,“ vysvetlil pre TASR Párička.
Nápomocné mu v tom období boli aj práce na diaľkovom vedení káblov medzi mestami Žiar nad Hronom a Banská Bystrica, ktoré viedli priamo cez Skalku. „Vďaka tomu sa urobili nejaké prierezy v lesnom poraste, ktoré som začal postupne rozširovať. Doslova oblamovať konáriky,“ povedal Párička.
Začiatok vývoja bežeckých tratí na Skalke datuje do roku 1962, dovtedy sa podľa jeho slov bežkovalo v okolí mesta Kremnica či v Kremnických Baniach.
„Trénovali sme aj v oblasti Hostinca pri vrchole Velestúr, kde boli vynikajúce zvážnice. Nachádzala sa tu turistická chata, ktorú sme dali dokopy, a postupne sme upravovali cesty v okolí,“ uviedol Párička. Tvrdí, že Kremnické vrchy majú vďaka nadmorskej výške na bežecké lyžovanie skvelé prírodné podmienky. „Na bukovom poraste sa dobre chytá námraza, ak bola dosť silná, jazdili sme aj na nej,“ prezradil.
Na Skalke sa podľa jeho slov postupne sformovala skupina dobrých lyžiarov z lyžiarskeho oddielu. Postupne rozširovali bežecké úseky, pričom využívali existujúce turistické chodníky či zvážnice lesníkov, až kým sa nedostali do priestoru pod vysielačom, kde sú bežkárske trate aj dnes.
Na prácach sa mali podieľať ľudia zo širokého okolia Kremnice vrátane študentských brigád a viacerých priemyselných podnikov z regiónu. „Neodvážim sa spočítať, koľko ľudí sa na tom podieľalo,“ povedal Párička s tým, že ďalší veľký rozmach priniesla v druhej polovici 70. rokov organizácia podujatia Biela stopa.
Podľa zástupkyne primátora Kremnice Ivety Ceferovej je v Kremnických vrchoch v súčasnosti pre bežkárov upravených viac ako 100 kilometrov tratí. „Len samotný južný a severný okruh majú dĺžku 50 kilometrov a vo svete bežeckého lyžovania sú považované za akýsi Everest,“ uviedla Ceferová s tým, že podmienky na športovanie sú tam aj pre menej skúsených či začínajúcich bežkárov.
Vzhľadom na ich rozsah samospráva už v budúcnosti nepočíta s ich rozširovaním, zamerať sa chce na skvalitnenie úpravy. „Tento rok spúšťame skúšobne umelé zasnežovanie inline dráhy na štadióne,“ podotkla Ceferová s tým, že novinkou je i možnosť návštevníkov prispieť na obnovu a udržiavanie bežkárskych tratí.
„Vedel som, že ak chcem ako lyžiar športovať, budem musieť upraviť terén v okolí vysielača. Videl som, že na Skalke nie je nič, nebol tam žiadny poriadny priesek, preto som na tom začal pracovať,“ vysvetlil pre TASR Párička.
Nápomocné mu v tom období boli aj práce na diaľkovom vedení káblov medzi mestami Žiar nad Hronom a Banská Bystrica, ktoré viedli priamo cez Skalku. „Vďaka tomu sa urobili nejaké prierezy v lesnom poraste, ktoré som začal postupne rozširovať. Doslova oblamovať konáriky,“ povedal Párička.
Začiatok vývoja bežeckých tratí na Skalke datuje do roku 1962, dovtedy sa podľa jeho slov bežkovalo v okolí mesta Kremnica či v Kremnických Baniach.
„Trénovali sme aj v oblasti Hostinca pri vrchole Velestúr, kde boli vynikajúce zvážnice. Nachádzala sa tu turistická chata, ktorú sme dali dokopy, a postupne sme upravovali cesty v okolí,“ uviedol Párička. Tvrdí, že Kremnické vrchy majú vďaka nadmorskej výške na bežecké lyžovanie skvelé prírodné podmienky. „Na bukovom poraste sa dobre chytá námraza, ak bola dosť silná, jazdili sme aj na nej,“ prezradil.
Na Skalke sa podľa jeho slov postupne sformovala skupina dobrých lyžiarov z lyžiarskeho oddielu. Postupne rozširovali bežecké úseky, pričom využívali existujúce turistické chodníky či zvážnice lesníkov, až kým sa nedostali do priestoru pod vysielačom, kde sú bežkárske trate aj dnes.
Na prácach sa mali podieľať ľudia zo širokého okolia Kremnice vrátane študentských brigád a viacerých priemyselných podnikov z regiónu. „Neodvážim sa spočítať, koľko ľudí sa na tom podieľalo,“ povedal Párička s tým, že ďalší veľký rozmach priniesla v druhej polovici 70. rokov organizácia podujatia Biela stopa.
Podľa zástupkyne primátora Kremnice Ivety Ceferovej je v Kremnických vrchoch v súčasnosti pre bežkárov upravených viac ako 100 kilometrov tratí. „Len samotný južný a severný okruh majú dĺžku 50 kilometrov a vo svete bežeckého lyžovania sú považované za akýsi Everest,“ uviedla Ceferová s tým, že podmienky na športovanie sú tam aj pre menej skúsených či začínajúcich bežkárov.
Vzhľadom na ich rozsah samospráva už v budúcnosti nepočíta s ich rozširovaním, zamerať sa chce na skvalitnenie úpravy. „Tento rok spúšťame skúšobne umelé zasnežovanie inline dráhy na štadióne,“ podotkla Ceferová s tým, že novinkou je i možnosť návštevníkov prispieť na obnovu a udržiavanie bežkárskych tratí.
