Plánované otvorenie múzea v septembri minulého roka zmarila nielen pandémia nového koronavírusu, ale aj nedostatok financií.
Autor TASR
Lekárovce 11. februára (TASR) – Život na štátnej hranici nezriedka spojený s pašeráctvom či prevádzačstvom si kladie za cieľ predstaviť vznikajúce Múzeum na čiare v obci Lekárovce v okrese Sobrance. Ako sa pre TASR vyjadril Rudolf Felšöci z občianskeho združenia Na čiare, ktoré za projektom stojí, múzeum chce tiež poukázať na osudy rodín, ktoré vznik slovensko-ukrajinskej hranice poznačil na dlhé roky, či na fenomén migrácie.
"Chceme, aby táto lokalita, kde nie je žiaden turistický ruch, ožila. A kontroverzná téma pašovania a prevádzačstva je pre tento kút Slovenska veľmi príznačná a pre turistov veľkým lákadlom," ozrejmil Felšöci dôvod rozhodnutia zriadiť v Lekárovciach múzeum o živote na štátnej hranici. Pripomenul pritom, že Lekárovce ako pohraničná obec sa počas vojnových rokov ocitla v troch štátoch a až do roku 1946 ľudia z prihraničných oblastí existenciu slovensko-ukrajinskej hranice nevnímali. Ako doplnil, jej vznik spôsobil rozdelenie nielen majetkov ľudí, ale i rodín. Jednými z budúcich vystavených artefaktov v múzeu tak budú osobné predmety konkrétnych ľudí, ktorí zažili násilné povojnové rozdelenie pri vzniku hranice.
"Nikde na svete neexistuje hranica medzi 'lepším' a 'horším' svetom, cez ktorú by sa nepašovalo alebo ktorú by nechceli ľudia prekračovať," predstavil Felšöci ďalšie oblasti, ktorým sa chce múzeum venovať. Tému pašeráctva bude reprezentovať napríklad od štátu zapožičané ukrajinské lietalo, ktorým sa na Slovensko pašovali cigarety, migráciu trosky havarovaného vrtuľníka, v ktorom zahynuli migranti pri svojej ceste za slobodou v Európe. "Chceme poukázať na to, že sloboda, ktorú my máme v rámci Európskej únie, pre obyvateľov tretích krajín nie je samozrejmosťou. Že jednoducho sú ochotní zaplatiť aj životom, len aby sa dostali do niečoho lepšieho," podotkol Felšöci.
Históriu a život tohto prihraničného regiónu, pašovanie a prevádzačstvo chcú v budúcom múzeu prezentovať zážitkovou formou. "Každý predmet, fotografia či text, ktoré budú v múzeu vystavené, sú spojené s príbehmi konkrétnych ľudí," predstavil Felšöci zámer múzea postaveného symbolicky z lodných kontajnerov s tým, že cieľom je tiež sústrediť v ňom príbehy z celého 97,8 kilometra dlhého úseku slovensko-ukrajinskej hranice. Plánom do budúcna je i realizácia repliky tunela, ktorým sa cez ňu pašovalo.
Ako Felšöci doplnil, plánované otvorenie múzea v septembri minulého roka zmarila nielen pandémia nového koronavírusu, ale i nedostatok financií. Občianske združenie jeho výstavbu financuje z vlastných zdrojov a aktuálne sa uchádza o dve percentá z dane. Otvoriť Múzeum na čiare plánujú napokon v máji. "V máji bude 75. výročie, keď sa Lekárovce vrátili do Československa," uzavrel.
"Chceme, aby táto lokalita, kde nie je žiaden turistický ruch, ožila. A kontroverzná téma pašovania a prevádzačstva je pre tento kút Slovenska veľmi príznačná a pre turistov veľkým lákadlom," ozrejmil Felšöci dôvod rozhodnutia zriadiť v Lekárovciach múzeum o živote na štátnej hranici. Pripomenul pritom, že Lekárovce ako pohraničná obec sa počas vojnových rokov ocitla v troch štátoch a až do roku 1946 ľudia z prihraničných oblastí existenciu slovensko-ukrajinskej hranice nevnímali. Ako doplnil, jej vznik spôsobil rozdelenie nielen majetkov ľudí, ale i rodín. Jednými z budúcich vystavených artefaktov v múzeu tak budú osobné predmety konkrétnych ľudí, ktorí zažili násilné povojnové rozdelenie pri vzniku hranice.
"Nikde na svete neexistuje hranica medzi 'lepším' a 'horším' svetom, cez ktorú by sa nepašovalo alebo ktorú by nechceli ľudia prekračovať," predstavil Felšöci ďalšie oblasti, ktorým sa chce múzeum venovať. Tému pašeráctva bude reprezentovať napríklad od štátu zapožičané ukrajinské lietalo, ktorým sa na Slovensko pašovali cigarety, migráciu trosky havarovaného vrtuľníka, v ktorom zahynuli migranti pri svojej ceste za slobodou v Európe. "Chceme poukázať na to, že sloboda, ktorú my máme v rámci Európskej únie, pre obyvateľov tretích krajín nie je samozrejmosťou. Že jednoducho sú ochotní zaplatiť aj životom, len aby sa dostali do niečoho lepšieho," podotkol Felšöci.
Históriu a život tohto prihraničného regiónu, pašovanie a prevádzačstvo chcú v budúcom múzeu prezentovať zážitkovou formou. "Každý predmet, fotografia či text, ktoré budú v múzeu vystavené, sú spojené s príbehmi konkrétnych ľudí," predstavil Felšöci zámer múzea postaveného symbolicky z lodných kontajnerov s tým, že cieľom je tiež sústrediť v ňom príbehy z celého 97,8 kilometra dlhého úseku slovensko-ukrajinskej hranice. Plánom do budúcna je i realizácia repliky tunela, ktorým sa cez ňu pašovalo.
Ako Felšöci doplnil, plánované otvorenie múzea v septembri minulého roka zmarila nielen pandémia nového koronavírusu, ale i nedostatok financií. Občianske združenie jeho výstavbu financuje z vlastných zdrojov a aktuálne sa uchádza o dve percentá z dane. Otvoriť Múzeum na čiare plánujú napokon v máji. "V máji bude 75. výročie, keď sa Lekárovce vrátili do Československa," uzavrel.