Zlatá Idka 26. augusta (TASR) - Pod Zlatou Idkou, ktorá sa preslávila baníctvom, sa dodnes nachádza viac ako 100 štôlní. Podľa obyvateľky Viery Filčákovej, ktorá sa dlhodobo zaoberá históriou obce, baníctvo bolo v Zlatej Idke pravdepodobne rozvinuté už v dobe bronzovej, keďže sa tam v minulosti našiel bronzový depot.

"Keď sa dostala Idka do vlastníctva Košíc, stratila sa z histórie. Historik Peter Ratkoš píše, že v mene Idky vystupovali Košice a zrejme bane sa prenajímali. Až v 18. storočí sa stali znovu majetkom štátu a keď sem prišiel Gabriel Mikuláš Svajczer, objavil rudy, ktoré po ňom ťažili päťdesiat rokov. Dostal šľachtický titul za objavenie zlatých, strieborných, antimónových a medených rúd," vysvetlila Filčáková s tým, že v obci sa najviac ťažilo striebro.



"Bane sa zatvorili definitívne v roku 1926. V roku 1939 prišla maďarská okupácia. Hore na hrebeni bola hranica a Maďari začali znovu otvárať bane za vojny. Čo a s akým výsledkom, to nevieme," tvrdí Filčáková.



Jediná šachta, ktorá vychádza na povrch, je šachta Svajczer z roku 1847, ktorú v obci nazývajú Kumšt. Dnes sa z celej budovy zachovala len časť.

"Bola postavená v roku 1847. Veľké koleso, ktoré poháňala voda, vyťahovalo zo šachty materiál. Stavali to vraj Taliani z horúceho vápna. Tie múry stoja roky, bez prikrytia a ochrany. Šachta je spojená s dedičnou štôlňou Brauner. Bol tu aj byt. Bola to pomerne veľká budova. Ešte možno vidieť niektoré múry. V 50. rokoch, keď tu mali vojaci cvičenie, tak tieto múry ostreľovali," dodala pre TASR Filčáková.

História obce je spojená s ťažbou striebra a ďalších vzácnych kovov

Banícka obec Zlatá Idka v okrese Košice-okolie vznikla v 14. storočí na vyčlenenom chotári Hýľova. Preslávila sa ťažbou zlata, striebra, antimónu a medi.

"V roku 1332, keď vznikol spor o Hýľov medzi synmi Štefana zvaného Čurka a Ižipom de Ruzka, pánom čiastky Šemše, chotár Hýľova siahal až k hraniciam Gelnice. V rozsudku týkajúcom sa tohto sporu sa uvádza, že ak sa na spornom území Hýľova nájde ruda, majú sa deliť obdive strany v úžitku na polovicu. Čoskoro nato museli byť na tomto území nájdené nejaké rudy, lebo kráľ Ľudovít v roku 1349 udelil všetkým občanom Idy banské práva," priblížil pre TASR starosta Stanislav Rusnák s tým, že prvá zmienka o baníckych aktivitách je z prvej polovice 14. storočia.

"Je však veľmi pravdepodobné, že už niekoľko storočí predtým tu existovala istá prospektorská činnosť. V údolí potoka Ida sa ryžovalo zlato. Vyskytovalo sa vo vrchnejších častiach niektorých žíl a v procese zvetrávania prechádzalo do sutín v údolí a potom do potokov. Práve tieto bystriny priviedli budúcich ťažiarov k primárnym zdrojom zlata a najmä striebra," vysvetlil Rusnák.

"Koľko zlata sa tu získalo v 14. a 15. storočí, sa presne nevie. V období panovania kráľa Mateja v rokoch 1458 až 1490 slúžilo údajne na razbu mincí v Košiciach, podľa čoho nemohlo ísť o zanedbateľné množstvo," povedal starosta.

Foto: TASR/František Iván

Banícku činnosť v Zlatej Idke a vôbec v celom Spišsko-gemerskom Rudohorí ovplyvnil v 16. až 17. storočí úpadok kovov zapríčinený ich vyťažením, ako aj búrlivé spoločenské pomery.

"Od roku 1807 vstúpil do banského podnikania v Zlatej Idke erár. Erárny banský majetok sa veľmi rýchlo rozrástol. Čoskoro sa prikročilo aj k výstavbe rôznych povrchových objektov a po overení dostatočných ložiskových zásob aj huty na výrobu striebra," priblížil Rusnák.

Situácia sa zhoršila ešte v roku 1914, keď takmer polovica osadenstva nastúpila na vojenskú službu. Ani povojnové obdobie po roku 1918 neprinieslo podľa starostu priaznivý obrat. V roku 1925 došlo k likvidácii závodu, pričom všetky banské budovy a pozemky prevzala štátna lesná správa.

Obec sa tradíciu ryžovania zlata v potoku pokúsila obnoviť v roku 2000. Podľa Rusnáka to trvalo len pár rokov.

"Bolo to finančne náročné, všetko musela hradiť obec. Preto to potom viac-menej zaniklo. Sponzori na to nechceli prispieť. Sme malá obec na to, aby sme to sami financovali. Fungovalo to tak, že do štrku a piesku sa dávali umelé zlatinky. Bola to súťaž a povedal by som zábavná šou," priblížil starosta.

Bývalá zvonica dnes približuje návštevníkom históriu baníctva

Históriu baníckej obce Zlatá Idka v okrese Košice - okolie majú možnosť turisti spoznať vďaka malému obecnému múzeu. Nachádza sa vo zvonici, v časti obce nazývanej Rieka. Návštevníci cez fotografie a sprievodné texty spoznajú históriu obce a dozvedia sa o ťažbe vzácnych kovov.

Pamiatok pripomínajúcich banícku minulosť Zlatej Idky sa do dnešných čias zachovalo podľa starostu Stanislava Rusnáka pomerne málo. Ako tvrdí, pozoruhodné je, že v porovnaní s niektorými významnými lokalitami Spiššsko-gemerského rudohoria je Zlatá Idka na tom lepšie. Jednou z pamiatok, ktoré sa zachovali, je zvonica z roku 1823. Podľa starostu koreluje s obdobím výstavby huty na výrobu striebra.

"Na základe toto sa predpokladá, že objekt s najväčšou pravdepodobnosťou slúžil na oznamovanie signálov najmä v krízových situáciách. Huta bola exponovaný objekt, pretože sa v nej vyrábali lukratívne kovy," tvrdí starosta.



Ide o trojposchodovú stavbu z lomového kameňa so štvorcovým pôdorysom a ihlancovou šindľovou strechou, ukončenou banským znakom, ktorej súčasťou je i kaplnka.

"Bola to zvonica, v ktorej bol zvon Ježiša Nazaretského, kráľa židovského, ktorý zrekvirovali za prvej svetovej vojny. V 50. rokoch v tých základoch, kde bola predtým miestnosť, ktorá slúžila ako záchytka, keď niekto niečo vyviedol, tak ho tam zatvorili, baníci postavili kaplnku Nanebovzatia Panny Márie," priblížila pre TASR Viera Filčáková, ktorá sa zaoberá históriou obce.

V roku 1979 bola zvonica renovovaná a na jednotlivých podlažiach sa pristavali ochodze.

V expozícii prevláda textový a obrazový dokumentačný materiál. "Konkrétne možno spomenúť kópie originálnych historických dokumentov, ako napríklad privilegiálna listina kráľa Ľudovíta z roku 1349, donačná listina kráľa Vladislava z roku 1440, či donačná listina kráľa Mateja z roku 1459. Ďalej sú to kópie schém, napríklad stupy, pece na antimónové rudy, mannsfeldskej podvojnej pražiacej pece, amalgamačného suda, mapy banských diel východného a západného revíru, dobové fotografie zo Zlatej Idky, fotografie baníckeho náradia, a tiež banícke a hutnícke výjavy z publikácie Agricolu," priblížil Rusnák.

Okrem toho tam môžu návštevníci vidieť i trojrozmerné exponáty, ako napríklad banské svietidlá, takzvané 'karbidky', či nástroje na rozpojenie horniny.

Foto: TASR/František Iván

Obci by podľa starostu pomohlo viac trvalo žijúcich obyvateľov

Zlatá Idka je bývalá banícka obec. Nachádza sa približne 30 kilometrov od Košíc. Podľa starostu Stanislava Rusnáka majú 400 obyvateľov, v obci sa však zdržiava dvojnásobok ľudí.

"Rozvoj obce je brzdený aj tým, že podielové dane dostávame z trvalo prihlásených obyvateľov. Finančné zdroje sú z toho dôvodu obmedzené. Nemáme tu žiadne firmy. Máme jedno fungujúce rekreačné zariadenie a v súčasnosti začína svoju činnosť ďalšie," povedal pre TASR Rusnák. Napriek tomu sa im podľa neho podarilo zrealizovať viaceré projekty.

"Rozostavali sme Obecný úrad. Je to viacúčelová budova so spoločenskou sálou. Postavili sme dve ihriská, oplotili cintorín, vymenili verejné osvetlenie a rozhlas. Investujeme dosť veľa financií do infraštruktúry, máme totiž veľa metrov obecných komunikácií. Každé dva roky investujeme približne 50.000 eur na úpravu povrchu obecných komunikácií," tvrdí starosta.

Foto: TASR/František Iván

Bo budúcna by chceli podľa Rusnáka dokončiť budovu Obecného úradu, opraviť zastávky, mostíky a zrealizovať menšie projekty. "Kultúrny život v obci je dosť obmedzený, lebo je tu rôznorodé obyvateľstvo. Nemáme zachované tradície a nenosili sa u nás ani kroje. Rovnako nemáme žiadne súbory a tanečné skupiny. Sme dosť rozťahaní na veľkom území, čo je nevýhoda obce. Nežijeme viac-menej ako celok, ale ako pospájané osady," vysvetlil Rusnák.

V obci už nie je ani škola a šanca na jej obnovenie je podľa starostu minimálna. "Rodičia v dnešnej dobe vozia deti, keď idú do práce. Také malé obce ani neutiahnu tú školu. Aj okolité obce s tým majú problém. Za prácou sa chodí väčšinou do Košíc, na Moldavu ani nie, keďže spojenie je tam zrušené," skonštatoval starosta.

Ako dodal, obci by prospelo, keby mala viac obyvateľov s trvalým pobytom. "Keby boli podielové dane dvakrát také, aké sú, bol by to rozdiel. Obec by mohla investovať do infraštruktúry," povedal Rusnák. Ročný rozpočet obce je okolo 120.000 eur.

V kostole Všetkých svätých majú ako patróna baníkov svätého Klimenta

Dominantou obce Zlatá Idka v okrese Košice – okolie je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých. Zaujímavosťou je, že ako patróna baníkov v ňom nemajú svätú Barboru, ale svätého Klimenta Rímskeho.

"Každá baňa mala svojho patróna, svätého. Kostol bol zasvätený Všetkým svätým, aby mali spoločne sviatok. Bol postavený v roku 1768 na náklady banského eráru. Žiaľ, po prvej svetovej vojne bol v dezolátnom stave. Je veľký, lebo niekedy tu bolo veľa ľudí. Na prvom mieste u baníkov bola viera, potom pracovitosť a súdržnosť. Do kostola chodil skoro každý. Neviem presne, na ktorom mieste, ale pred súčasným kostolom stál kedysi drevený," priblížila pre TASR Viera Filčáková, ktorá sa zaoberá históriou obce.



V kostole sa nachádza socha svätého Klimenta Rímskeho, patróna baníkov. "Aj na bočnom oltári je malá socha svätého Klimenta. Bývalá riaditeľka Banského archívu v Banskej Štiavnici Elena Kašiarová pri skúmaní životopisu Gabriela Mikuláša Svajczera našla, že na deň svätého Klimenta boli vo všetkých banských strediskách slávnostné sväté omše," vysvetlila Filčáková.

Ako spomienka na baníkov sa v kostole nachádza i zástava s vyobrazením svätého Klimenta.

"Bol to pápež a možno v niektorých časoch reformácie, keď pápež nebol žiaduci, sa za patrónku baníkov považovala svätá Anna. Zvyčajne to však bola svätá Barbora, ktorá je patrónkou dobrej smrti," dodala Filčáková.