Zlatno 3. januára (TASR) – História a predovšetkým krásna príroda s malebnými a zaujímavými zákutiami lákajú čoraz viac turistov do okolia obce Zlatno v okrese Zlaté Moravce.

Dedinka je z troch strán obkolesená lesmi Tribečského pohoria, ktoré sa stali vyhľadávaným miestom hubárov, ale aj ľudí, ktorých zaujímajú dejiny a historické miesta. Tí môžu navštíviť napríklad niekoľko kilometrov vzdialené hradisko z doby bronzovej na Veľkom Lysci či priamo nad Zlatnom zaniknutý Čierny hrad, z ktorého tam kedysi strážili ryžovanie zlata.

Dodnes nie je celkom známe datovanie tohto opevnenia, z ktorého sa do dnešných čias zachovalo iba zopár zvyškov muriva. Až v roku 2005 sa tam uskutočnili prvé archeologické výskumy. Podľa nich bol zrejme postavený na miestach pravekého hradiska. Neskorší stredoveký hrádok postavili niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Jeho strategická poloha umožňovala pomocou ohňových či dymových signálov vizuálny kontakt s neďalekými hradmi Gýmeš a Hrušov. V súčasnosti nie je jasné, kedy a ako hrad zanikol. V jedinej písomnej zmienke sa spomína v roku 1516. V listine z tohto roku žiada šľachtický rod Forgáčovcov od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar, teda Čierny hrad.

Dnes už masovým podujatím určeným pre turistov sa stal pochod Náučným partizánskym chodníkom, ktorý sa koná vždy v súvislosti s oslavami Slovenského národného povstania (SNP). Samotné Zlatno bolo vyhlásené za partizánsku obec, ktorej obyvatelia počas 2. svetovej vojny pomáhali viacerým odbojovým skupinám. Trasa náučného chodníka medzi Zlatnom a Skýcovom, ktorý Nemci za podporu partizánom vypálili, je plná pamätných miest. „Tento rok sme absolvovali 21. ročník tohto podujatia. Dĺžka chodníka je asi 14 kilometrov a kopíruje trasu, po ktorej sa pohybovali partizáni. Boli tu bunkre, sklady munície, Jalšova studnička, v ktorej napájali kone. Je tam aj pietne miesto, kde Nemci prekvapili a zastrelili dvoch partizánov,“ povedal starosta Zlatna Róbert Šlehobr. Ako pripomenul, zakladateľmi pochodu Náučným partizánskym chodníkom sú priamy účastník partizánskych bojov podplukovník vo výslužbe Ján Husák, bývalý starosta Skýcova Štefan Gahér a niekdajší starosta Zlatna Štefan Doskoč.

Návštevníci obce sa môžu o dejinách samotného Zlatna dozvedieť aj v tunajšom múzeu. „Skladá sa vlastne z troch častí. Je tam história obce, fotografie bývalých predsedov JRD a predsedov miestnych národných výborov. Sú tam rôzne nástroje, ktoré sa používali či už v kuchyni, alebo v záhradách. Jedna miestnosť je venovaná nášmu rodákovi doktorovi Michalovi Luknišovi, ktorý je jedným z najvýznamnejších slovenských kartografov a geografov. A posledná časť sa zaoberá Slovenským národným povstaním. Je tu vystavená munícia i nejaké mapy. Žiaľ, niekto z múzea pred časom ukradol nemeckú pušku a samopal,“ dodal Šlehobr.

Partizánskej obci sa pomste nemeckých vojsk podarilo uniknúť

Dedinka Zlatno nesie čestný titul Partizánska obec. Získala ho za podporu partizánskych oddielov, ktoré počas druhej svetovej vojny pôsobili v Tribečských horách. Spolu s neďalekým Skýcovom sa Zlatno stalo zázemím pre partizánov, ktorí boli vysadení do tyla nemeckých vojsk na Zobore, Tribeči a Vtáčniku.

"Pôsobilo tu niekoľko skupín. Uvádza sa, že tu operovalo okolo 1500 partizánov," hovorí starosta Zlatna Róbert Šlehobr. Rôzne diverzné akcie voči nemeckej okupačnej moci organizovali v okolí Zlatých Moraviec, Nitry a Topoľčian tri veľké partizánske oddiely. Zarubežnij, Plameň a Národný pomstiteľ. Viedli ich partizánski velitelia Alexander Sviatogorov – Zorič, Putilov a Viktor Maximov. Partizáni bývali väčšinou v 14 kilometrov vzdialenom Skýcove. Na trase k Zlatnu mali zriadené rôzne bunkre a muničné sklady, ktoré často využívali. Práve na pamiatku týchto udalostí organizujú Skýcovčania i Zlatňania pochod Náučným turistickým chodníkom, ktorý sa postupne stal masovou akciou. Zúčastňujú sa na nej aj priami účastníci bojov.

Obyvatelia Skýcova na svoju pomoc odboju kruto doplatili. Po tom, ako partizáni z hôr odišli, aby sa spojili so sovietskymi vojskami, Nemci obec podpálili. Zlatnu sa našťastie podarilo pomste nemeckých vojsk uniknúť. "Asi najtragickejším momentom druhej svetovej vojny v našej obci sa stal 22. december 1944. Vtedy nad Topoľčanmi Nemci zostrelili dve ruské lietadlá. Zasiahnuté klesali dole a ich piloti nevedeli, kde sa nachádzajú. Postupne sa pri páde zbavovali bômb akurát nad našou dedinou. Takto zbombardovali tri domy, v ktorých zahynulo 11 občanov Zlatna. Za dedinou lietadlá spadli a pri tom sa zabilo aj 11 ruských vojakov. Takže to dopadlo tak, že zahynulo 11 obyvateľov Zlatna a 11 ruských letcov. Zachránil sa z nich iba jeden. Bol to radista Nikolaj Meťolkin," spomína starosta.

Obci dalo meno ryžovanie zlata

Dedinka Zlatno patrí s 223 obyvateľmi k najmenším obciam Zlatomoravského okresu. Z troch strán ju obklopujú lesy Tribečského pohoria. Prvý raz sa spomína v roku 1038 pod názvom Zaltinc. Ten bol zrejme odvodený od zlata, ktoré sa tam počas stredoveku ryžovalo.

„Potoky, ktoré obcou a okolím pretekali, boli zlatonosné. Údajne práve pre ťažbu zlata bol nad Zlatnom postavený aj Čierny hrad, z ktorého sa na ryžovanie dohliadalo,“ uviedol starosta obce Róbert Šlehobr. Od 14. až do 18. storočia patrila obec bohatému šľachtickému rodu Forgáčovcov, ktorí v 15. storočí získali dekrét na ryžovanie zlata v potoku Stráňka. Ťažbu drahého kovu a slávny aristokratický rod pripomína aj súčasný erb obce so zlatou korunou v modrom poli. „Poukazuje na zlato a je odvodený od rodového erbu Forgáčovcov,“ vysvetlil starosta.

Neskôr sa Zlatno dostalo do rúk panstva v Topoľčiankach a potom bolo majetkom rádu Pavlínov. „V roku 1564 sa spomína v zozname dočasne neobývaných obcí. Z ďalších záznamov sa dozvedáme, že sa sem ľudia vrátili a napríklad v roku 1714 tu žilo 36 rodín, ktoré sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom,“ povedal zlatniansky starosta. K veľkému rozvoju obce došlo po príchode zemepánov z rodu Jesenských začiatkom 19. storočia. Jozef Jesenský tam v chotári Rozkoše založil veľký ovocný sad, v ktorom pestoval hlavne jablká, ale aj čerešne a jedlé gaštany. Celkovo tam bolo nasadených viac ako 20.000 ovocných stromov. „Bol to skutočný veľkosad, z ktorého sa vyvážalo ovocie až na viedenský cisársky dvor. Svojho času bol najväčším ovocným sadom v strednej Európe. Dnes už neexistuje, ale časť jabloní tam ešte je. Zaujímavé je, že ak si okolie Zlatna človek pozrie na internete cez satelitné snímky a mapy na google, tak tam ešte uvidí časť sadu v podobe do radov usporiadaných stromov, ktoré zo zeme nie sú až tak badateľné,“ informoval Šlehobr.

Počas 2. svetovej vojny obec poskytovala útočisko stovkám partizánov. Podarilo sa jej však vyhnúť trpkému osudu neďalekého Skýcova, ktorý Nemci vypálili. Po vojne sa obyvatelia Zlatna venovali predovšetkým poľnohospodárstvu. V roku 1957 si tam veriaci vybudovali rímsko-katolícky kostol a o dva roky neskôr tam vzniklo jednotné roľnícke družstvo. Jednotriedna škola fungovala v obci od roku 1914. Neskôr sa z nej stala málotriedka, ku ktorej časom pribudla aj škôlka. V roku 2003 základná i materská škola pre nedostatok žiakov zanikli.

Pozrite si fotogalériu dedinky Zlatno

Mohutné zubry môžu turisti obdivovať dvakrát za deň

Pohľad na impozantné zvieratá v ich prirodzenom prostredí ponúka Zubria obora, ktorá sa nachádza iba niekoľko kilometrov nad obcou Zlatno. Stádo zubra hrivnatého má v súčasnosti 21 jedincov. Sú medzi nimi mohutné dospelé býky vážiace okolo 900 kilogramov i mláďatá, z ktorých najmenšie sa narodili minulý rok. Turisti sa zo Zlatna dostanú k obore po niekoľkokilometrovej prechádzke lesom. Impozantné zvieratá môžu vidieť každý deň, najlepšie v čase kŕmenia, teda o 9. alebo 14. hodine. Je tu vybudovaný aj lesnícko-náučný chodník, ktorý vedie okolo zvernice.

"Je to dvaapolkilometrový úsek. Ide o nenáročný terén, kde sa vlastne môžu turisti oboznámiť s desiatimi náučnými tabuľami, na ktorých je zaznamenaná celá história zubrej zvernice i informácie o prostredí a prírode, v ktorej sa návštevníci pohybujú," hovorí Eva Horniaková, ktorá sa o zubry stará.

Stádo zubrov má momentálne 21 kusov, z ktorých je 15 samíc a šesť býkov. V dospelom a produktívnom veku sú momentálne dva býky. Päťročný Egilmes bol dovezený z Nemecka. "Ďalším je Sivan z nášho domáceho chovu, je to šesťročný býk a váži okolo 900 kilogramov. Ten je ale momentálne mimo stáda. Má v ňom už veľa svojich potomkov a preto už nie je žiaduce, aby sa ďalej podieľal na jeho reprodukcii," hovorí Horniaková. V roku 2014 pribudli do stáda tri teliatka, z toho boli dve kravičky Sibera a Sieva a býček, ktorý dostal meno Simson. Ďalšie teliatka určite pribudnú do stáda aj po tohtoročnej ruji, ktorú majú zubry v auguste a septembri. Rodiť sa začínajú už od prelomu apríla a mája a prichádzajú na svet až do septembra. Stádo tak dosiahne stav, kedy mu môže byť 27-hekárová zvernica malá. "Je určená pre osem až 12 jedincov, takže ich tu je už teraz viacej. Prebytočné kusy sa väčšinou odpredávajú do rôznych chovov alebo do ZOO. Nikdy sa to nerieši ich utratením," pokračuje Horniaková.

Podľa jej slov sú zubry pokojné zvieratá, ktoré svojim chovateľom nerobia veľké problémy. Ich sila a divokosť sa prejavuje hlavne počas ruje, kedy dokážu dospelé býky bojovať aj blízko ohrady. "Vtedy môžu aj návštevníci vidieť, aké sú mohutné, koľko majú sily a ako si dokážu vydobyť pozíciu vodcovstva. Stane sa, že keď majú býky vyrovnané sily, môže dôjsť k zraneniam, pri ktorých by mohli vo voľnej prírode aj uhynúť. U nás ich v prípade potreby ošetríme, aj keď starostlivosť o mohutného býka počas ruje nie je jednoduchá. Bez uspania to nie je možné," dodáva Horniaková.

Obec Zlatno zápasí s počtom obyvateľov

Obec Zlatno v okrese Zlaté Moravce už dlhší čas zápasí s počtom obyvateľov. Tých tu v súčasnosti žije 223 a adekvátne tomuto počtu dostáva obec od štátu aj príspevok z podielových daní. A ten podľa starostu obce Róberta Šlehobra práve pre nízky počet obyvateľov nie je veľmi veľký.

„Náš ročný rozpočet je asi 54.000 eur, takže veľmi vyskakovať nemôžeme a musíme veľmi rozumne hospodáriť. Samozrejme, že veľká časť rozpočtu ide na mzdy. A z toho jedna štvrtina sú odvody, ktoré vlastne vraciame späť štátu,“ uviedol Šlehobr.

Obec by chcela zvýšiť počet obyvateľov a snaží sa pre to vytvárať čo najvhodnejšie podmienky. Stavať bytovky v takej malej dedinke podľa starostu nemá zmysel. Preto sa snaží ponúkať vhodné stavebné pozemky na individuálnu výstavbu.

„Majetkovoprávne sme nedávno vysporiadali 13 pozemkov. Sme radi, že sa niekoľko rodín rozhodlo v Zlatne aj usadiť. Tento rok sa nám tu narodili štyri deti, čo je výnimka. Väčšinou to bolo opačne, teda nie štyri deti za rok, ale jedno za štyri roky,“ povedal starosta. Práve malý počet detí spôsobil, že tam v roku 2003 museli zatvoriť málotriednu školu i škôlku. Skutočnosť, že obec nemá svoju školu, zasa spôsobuje, že sa mladým rodinám v Zlatne veľmi nechce usadiť.

„Chceli by sme tu udržať počet obyvateľov minimálne na takejto úrovni ako teraz alebo aspoň troška aj zvýšiť. Ale tá škola a škôlka každého odradí. Aj by chceli stavať, ale potom rozmýšľajú, že čo potom, kde budeme dávať deti do školy? ... Takže tá dedina je asi postupne odsúdená na taký chalupársky alebo oddychový život,“ domnieva sa Šlehobr.

Ako zdôraznil, obec sa aj napriek tomu snaží robiť pre rozvoj Zlatna maximum. Počas posledný rokov sa podarilo zmodernizovať verejné osvetlenie, podstatne zlepšiť odpadové hospodárstvo či opraviť dom smútku, obecný úrad i kultúrny dom.

„Darí sa nám zlepšovať aj spoločenský život, organizujem futbalový turnaj, na ktorom sa tento rok prvýkrát zúčastnil aj dievčenský tím. Spravili sme vodnú plochu, kde sa dá robiť športový rybolov a počas zimy sa tu dá zasa korčuľovať alebo hrať hokej,“ dodal na záver starosta.