Novým teplotným a zrážkovým pomerom bude treba prispôsobovať skladbu a nadväznosť pestovania jednotlivých plodín.
Autor TASR
Nitra 21. mája (TASR) – Zmena klimatických podmienok si bude vyžadovať reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby, zhodujú sa poľnohospodárski odborníci. Spôsob hospodárenia na pôde bude potrebné komplexne meniť či inovovať spôsob hospodárenia na pôde, upozornil počas minuloročného Agrokomplexu v Nitre premiér Robert Fico.
Novým teplotným a zrážkovým pomerom bude treba prispôsobovať skladbu a nadväznosť pestovania jednotlivých plodín. Nevyhnutné je vyberať rastliny s lepšou schopnosťou odolávať stresu z nedostatku vody a vysokých teplôt, ako aj rastliny s vyššími úrodami, dlhšou odolnosťou voči chorobám, lepšou chuťou a výživnou hodnotou, efektívnosťou využitia živín a vody. Treba tiež oživiť činnosť šľachtiteľských ústavov a podporiť inštitúcie, ktoré by sa podieľali na šľachtení nových odrôd, vhodných pre podmienky meniacej sa klímy, skonštatoval premiér. Zároveň pripomenul i potrebu využívania závlah.
„Pred rokom 1990 sme mali na Slovensku vybudované závlahy na 320.000 hektároch, v súčasnosti je z tejto sústavy funkčných približne 60.000 hektárov. Intenzívne zavlažovaná je plocha zhruba 10.000 hektárov,“ povedal. Jeho slová potvrdzuje riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Jozef Bako. „Možno niektoré menšie zeleninárske farmy majú funkčné závlahy, no na veľkej ploche bežne pestované poľnohospodárske plodiny sú bez závlah. Ich vlastníkom je štát, bolo by treba tie závlahy do budúcnosti doriešiť,“ povedal.
Typické poľnohospodárske zameranie charakterizuje na Slovensku najmä Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Úrad NSK si dal preto v minulom roku vypracovať environmentálnu štúdiu územných dopadov klimatických zmien, výsledkom ktorej je návrh opatrení. Podľa tejto štúdie bude v budúcich obdobiach dochádzať k úbytku vody v pôde, a tým k znižovaniu jej vlhkosti.
Deficit vody sa bude stávať kritickým v období vrcholu leta. Podobne v období začínajúcej jesene, v čase osevu poľnohospodárskych plodín, by mala byť pôda v budúcnosti výrazne suchšia než v normálnom období. Ako potvrdzujú hodnoty zásob využiteľnej vody v pôde, už v druhej polovici tohto storočia môžeme očakávať zhoršujúce sa podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. V nižších pásmach územia Slovenska sa podmienky pre poľnohospodársku produkciu s ohľadom na sucho zhoršia. Kladom bude skorší nástup vegetačného obdobia zvýšením teplôt. „Je zrejmé, že nepriaznivý dopad na produkciu poľnohospodárskych plodín môže vyriešiť len pravidelné zavlažovanie,“ uvádza sa v environmentálnej štúdii. Vo vyšších pásmach Slovenska sa podmienky pre poľnohospodársku produkciu budú zlepšovať. Teploty vzduchu umožnia pestovať teplomilnejšie kultúry, vlhkostné podmienky pritom budú priaznivejšie, než sú vlhkostné podmienky súčasných nížin Slovenska.
Ako ochranu pred dopadom klimatickej zmeny odborníci navrhujú posilniť opatrenia na ochranu pôdy pred vodnou eróziou a opatrenia podporujúce zadržovanie vody v poľnohospodárskej krajine. K navrhovaným opatreniam patrí využívanie agrotechnických technológií, ktoré musia vychádzať z predikovaného zvýšenia sucha, čo znamená voľbu postupov, ktoré znižujú straty pôdnej vlahy. K ďalším opatreniam patria opatrenia na zvýšenie úrodnosti pôdy s ohľadom na pokles dostupnosti hnojenia organickým hnojivom, výsadba vetrolamov ako prostriedku na obmedzenie rizika veternej erózie a zníženia aridizácie krajiny, optimalizácia závlahových systémov a stanovenie závlahových dávok či ochrana pred zvýšeným tlakom infekčných chorôb a škodcov, ktorých rozšírenie a výskyt sa zvyšuje so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu a pôdy. Nevyhnutným opatrením by malo byť aj vyšľachtenie nových a vyselektovanie existujúcich odrôd vhodných pre vegetačné podmienky ovplyvnené zmenou klímy. Kľúčovým smerom šľachtenia je získanie vyššej rezistencie na sucho.
Novým teplotným a zrážkovým pomerom bude treba prispôsobovať skladbu a nadväznosť pestovania jednotlivých plodín. Nevyhnutné je vyberať rastliny s lepšou schopnosťou odolávať stresu z nedostatku vody a vysokých teplôt, ako aj rastliny s vyššími úrodami, dlhšou odolnosťou voči chorobám, lepšou chuťou a výživnou hodnotou, efektívnosťou využitia živín a vody. Treba tiež oživiť činnosť šľachtiteľských ústavov a podporiť inštitúcie, ktoré by sa podieľali na šľachtení nových odrôd, vhodných pre podmienky meniacej sa klímy, skonštatoval premiér. Zároveň pripomenul i potrebu využívania závlah.
„Pred rokom 1990 sme mali na Slovensku vybudované závlahy na 320.000 hektároch, v súčasnosti je z tejto sústavy funkčných približne 60.000 hektárov. Intenzívne zavlažovaná je plocha zhruba 10.000 hektárov,“ povedal. Jeho slová potvrdzuje riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Jozef Bako. „Možno niektoré menšie zeleninárske farmy majú funkčné závlahy, no na veľkej ploche bežne pestované poľnohospodárske plodiny sú bez závlah. Ich vlastníkom je štát, bolo by treba tie závlahy do budúcnosti doriešiť,“ povedal.
Typické poľnohospodárske zameranie charakterizuje na Slovensku najmä Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Úrad NSK si dal preto v minulom roku vypracovať environmentálnu štúdiu územných dopadov klimatických zmien, výsledkom ktorej je návrh opatrení. Podľa tejto štúdie bude v budúcich obdobiach dochádzať k úbytku vody v pôde, a tým k znižovaniu jej vlhkosti.
Deficit vody sa bude stávať kritickým v období vrcholu leta. Podobne v období začínajúcej jesene, v čase osevu poľnohospodárskych plodín, by mala byť pôda v budúcnosti výrazne suchšia než v normálnom období. Ako potvrdzujú hodnoty zásob využiteľnej vody v pôde, už v druhej polovici tohto storočia môžeme očakávať zhoršujúce sa podmienky pre pestovanie poľnohospodárskych plodín. V nižších pásmach územia Slovenska sa podmienky pre poľnohospodársku produkciu s ohľadom na sucho zhoršia. Kladom bude skorší nástup vegetačného obdobia zvýšením teplôt. „Je zrejmé, že nepriaznivý dopad na produkciu poľnohospodárskych plodín môže vyriešiť len pravidelné zavlažovanie,“ uvádza sa v environmentálnej štúdii. Vo vyšších pásmach Slovenska sa podmienky pre poľnohospodársku produkciu budú zlepšovať. Teploty vzduchu umožnia pestovať teplomilnejšie kultúry, vlhkostné podmienky pritom budú priaznivejšie, než sú vlhkostné podmienky súčasných nížin Slovenska.
Ako ochranu pred dopadom klimatickej zmeny odborníci navrhujú posilniť opatrenia na ochranu pôdy pred vodnou eróziou a opatrenia podporujúce zadržovanie vody v poľnohospodárskej krajine. K navrhovaným opatreniam patrí využívanie agrotechnických technológií, ktoré musia vychádzať z predikovaného zvýšenia sucha, čo znamená voľbu postupov, ktoré znižujú straty pôdnej vlahy. K ďalším opatreniam patria opatrenia na zvýšenie úrodnosti pôdy s ohľadom na pokles dostupnosti hnojenia organickým hnojivom, výsadba vetrolamov ako prostriedku na obmedzenie rizika veternej erózie a zníženia aridizácie krajiny, optimalizácia závlahových systémov a stanovenie závlahových dávok či ochrana pred zvýšeným tlakom infekčných chorôb a škodcov, ktorých rozšírenie a výskyt sa zvyšuje so zvyšujúcou sa teplotou vzduchu a pôdy. Nevyhnutným opatrením by malo byť aj vyšľachtenie nových a vyselektovanie existujúcich odrôd vhodných pre vegetačné podmienky ovplyvnené zmenou klímy. Kľúčovým smerom šľachtenia je získanie vyššej rezistencie na sucho.