Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ideou podľa ministerstva dopravy je Zimný prístav postupne pretransformovať na mestskú štvrť.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) - Zimný prístav, najstaršia časť nákladného prístavu v Bratislave, by sa mala v budúcnosti pretransformovať na novú mestskú štvrť. Zámer si však vyžiada zmenu územného plánu mesta, ktorá by sa mohla uskutočniť do konca roka 2029. Predchádzať tomu bude vypracovanie vízie rozvoja územia, štúdie uskutočniteľnosti či urbanistickej štúdie. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informovali minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) a primátor Bratislavy Matúš Vallo. Funkčné prekladisko sa má následne presunúť do lokality Pálenisko.
"Časové obdobia sú nastavené veľkoryso. Dúfame, že to bude celé uskutočnené v kratších rozmedziach," skonštatoval Ráž.
Prvým krokom má byť vypracovanie konceptu rozvoja predmetného územia. Vypracovať ju má vysúťažený Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). V rámci nej má byť spracovaný aj tzv. nultý variant obsahujúci regulačné prvky. Vypracovanie je odhadované na 15 mesiacov. Na základe toho bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má preskúmať technickú i ekonomickú uskutočniteľnosť. Ďalším krokom bude medzinárodná urbanistická súťaž a následne územnoplánovacia príprava, teda vypracovanie štúdie ako podkladu na zmenu územného plánu. Tá by sa mohla podľa predbežných odhadov dostať na rokovanie bratislavských mestských poslancov v decembri 2029.
Podľa primátora je predstavou hlavného mesta vytvoriť mestskú štvrť s kombináciou bývania, občianskej vybavenosti, kultúry a verejných priestorov. Dotvoriť genia loci daného územia majú podľa neho aj dôležité pamiatky poukazujúce na históriu lodníctva či industriálnej časti Bratislavy. Sľubuje tiež participáciu s obyvateľmi i odbornou verejnosťou.
"Zimný prístav sa stáva súčasťou širšieho centra a je úplne normálne, že po vzore iných miest sa začína diskusia o tom, aká bude jeho budúcnosť," poznamenal Vallo poukazujúc na obdobnú diskusiu v minulosti z miest ako Hamburg, Kodaň či Amsterdam, kde nové mestské štvrte vznikli v územiach bývalých dokov či prístavov.
Zmena územného plánu mesta je podľa šéfa rezortu dopravy dôležitá aj pre budúcnosť pozemkov v troch bazénoch prístavu, ktorých vlastníkom je spoločnosť Verejné prístavy. Na vytvorenie bezkonkurenčného prístavu na Dunaji totiž potrebujú financie. Až po zmene územného plánu sa má pristúpiť k predaju niektorých z nich, prípadne sa vložia do partnerstva. V prístave má zároveň zostať zachovaná železničná trať, ktorá by mohla v budúcnosti slúžiť na osobnú prepravu do centra. Uvažuje sa s vybudovaním dopravného uzla, tzv. TIOP-u (terminál osobnej integrovanej dopravy, pozn. TASR).
Na otázku, či si nový dopravný prístav nebude konkurovať s avizovaným súkromným projektom trimodálneho prístavu Harbour Park vo Vlčom hrdle, minister odpovedal, že konkurovať si síce budú, ale štát svoj zámer "zvládne skôr". V území je totiž vybudovaná infraštruktúra i napojenie na železnicu či diaľnicu.
Ideou podľa ministerstva dopravy je Zimný prístav postupne pretransformovať na mestskú štvrť. Nový, zmodernizovaný prístav sa má následne presunúť do bazéna Pálenisko. V bazéne Lodenica je záujem vytvoriť servis plavidiel.
"Časové obdobia sú nastavené veľkoryso. Dúfame, že to bude celé uskutočnené v kratších rozmedziach," skonštatoval Ráž.
Prvým krokom má byť vypracovanie konceptu rozvoja predmetného územia. Vypracovať ju má vysúťažený Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). V rámci nej má byť spracovaný aj tzv. nultý variant obsahujúci regulačné prvky. Vypracovanie je odhadované na 15 mesiacov. Na základe toho bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti, ktorá má preskúmať technickú i ekonomickú uskutočniteľnosť. Ďalším krokom bude medzinárodná urbanistická súťaž a následne územnoplánovacia príprava, teda vypracovanie štúdie ako podkladu na zmenu územného plánu. Tá by sa mohla podľa predbežných odhadov dostať na rokovanie bratislavských mestských poslancov v decembri 2029.
Podľa primátora je predstavou hlavného mesta vytvoriť mestskú štvrť s kombináciou bývania, občianskej vybavenosti, kultúry a verejných priestorov. Dotvoriť genia loci daného územia majú podľa neho aj dôležité pamiatky poukazujúce na históriu lodníctva či industriálnej časti Bratislavy. Sľubuje tiež participáciu s obyvateľmi i odbornou verejnosťou.
"Zimný prístav sa stáva súčasťou širšieho centra a je úplne normálne, že po vzore iných miest sa začína diskusia o tom, aká bude jeho budúcnosť," poznamenal Vallo poukazujúc na obdobnú diskusiu v minulosti z miest ako Hamburg, Kodaň či Amsterdam, kde nové mestské štvrte vznikli v územiach bývalých dokov či prístavov.
Zmena územného plánu mesta je podľa šéfa rezortu dopravy dôležitá aj pre budúcnosť pozemkov v troch bazénoch prístavu, ktorých vlastníkom je spoločnosť Verejné prístavy. Na vytvorenie bezkonkurenčného prístavu na Dunaji totiž potrebujú financie. Až po zmene územného plánu sa má pristúpiť k predaju niektorých z nich, prípadne sa vložia do partnerstva. V prístave má zároveň zostať zachovaná železničná trať, ktorá by mohla v budúcnosti slúžiť na osobnú prepravu do centra. Uvažuje sa s vybudovaním dopravného uzla, tzv. TIOP-u (terminál osobnej integrovanej dopravy, pozn. TASR).
Na otázku, či si nový dopravný prístav nebude konkurovať s avizovaným súkromným projektom trimodálneho prístavu Harbour Park vo Vlčom hrdle, minister odpovedal, že konkurovať si síce budú, ale štát svoj zámer "zvládne skôr". V území je totiž vybudovaná infraštruktúra i napojenie na železnicu či diaľnicu.
Ideou podľa ministerstva dopravy je Zimný prístav postupne pretransformovať na mestskú štvrť. Nový, zmodernizovaný prístav sa má následne presunúť do bazéna Pálenisko. V bazéne Lodenica je záujem vytvoriť servis plavidiel.
