Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samosprávy vidia problém aj v novele zákona o sociálnych službách.
Autor TASR
Banská Bystrica 13. júna (TASR) - Dlhodobo neudržateľná finančná situácia miest a obcí, reforma financovania materských škôl (MŠ) či novela zákona o sociálnych službách boli témami Dňa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK), ktorý sa uskutočnil vo štvrtok v Banskej Bystrici. Zišli sa na ňom zástupcovia ôsmich regionálnych združení z BBSK.
Ako zdôraznil predseda ZMOS-u Jozef Božik, na stretnutí jednoznačne akcentovali, že na to, aby v tomto roku mestá a obce dokázali prežiť, je kľúčovou pomoc zo strany štátu s ich dofinancovaním.
"Naplnili sa scenáre, o ktorých sme hovorili ešte v roku 2022, že rok 2023 bude mimoriadne ťažký, ale ešte horší bude tento rok. Obrovský, vyše polmiliardový výpadok financií spôsobili rozhodnutia predchádzajúcich vlád. Dofinancovanie samospráv je nevyhnutné a uvedomujeme si, že to žiadame v čase, keď sa štát snaží optimalizovať výdavky a konsolidovať verejné zdroje, ktorých nie je až toľko," konštatoval Božik.
Zástupcovia miest a obcí diskutovali aj o návrhu zákona, ktorým by financovanie škôlok prešlo kompetenčne zo samospráv pod štát. Ten má MŠ financovať tzv. normatívom na počet žiakov. Odňali by sa im tým ďalšie prostriedky. Rezort školstva žiadajú, aby materiál prepracoval.
"Tento návrh zákona odmietame. Mestá a obce by prišli o viac ako 800 miliónov eur, čo by malo enormný vplyv na naše rozpočty. Vzniesli sme zásadnú pripomienku a s ministrom školstva budeme o tom rokovať," doplnil šéf ZMOS-u.
Samosprávy vidia problém aj v novele zákona o sociálnych službách. Súčasný finančný mechanizmus často spôsobuje, že platia neúmerne vysoké poplatky neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Chcú platiť za to, čo si objednajú a dohodnúť si použitie peňazí, ktoré budú vedieť aj skontrolovať.
Starostka obce Kynceľová Martina Kubišová upriamila pozornosť na malé obce, ktoré majú do 500 obyvateľov. V regióne Banská Bystrica je ich takmer polovica, na celom Slovensku zhruba 40 percent.
"Veľa malých obcí vyslovene bojuje o prežitie a musí zvažovať, ktoré základné služby ešte dokážu poskytovať občanom. Bolo by dobré, keby vláda hľadala systémové riešenie na dofinancovanie najmä malých obcí. Tie nedokážu získať ani peniaze z eurofondov cez integrované územné investície. Je to takmer nemožné, lebo malé obce nedokážu vytvárať integrované projekty a je tiež potrebné spolufinancovanie," vysvetlila Kubišová.
Ako zdôraznil predseda ZMOS-u Jozef Božik, na stretnutí jednoznačne akcentovali, že na to, aby v tomto roku mestá a obce dokázali prežiť, je kľúčovou pomoc zo strany štátu s ich dofinancovaním.
"Naplnili sa scenáre, o ktorých sme hovorili ešte v roku 2022, že rok 2023 bude mimoriadne ťažký, ale ešte horší bude tento rok. Obrovský, vyše polmiliardový výpadok financií spôsobili rozhodnutia predchádzajúcich vlád. Dofinancovanie samospráv je nevyhnutné a uvedomujeme si, že to žiadame v čase, keď sa štát snaží optimalizovať výdavky a konsolidovať verejné zdroje, ktorých nie je až toľko," konštatoval Božik.
Zástupcovia miest a obcí diskutovali aj o návrhu zákona, ktorým by financovanie škôlok prešlo kompetenčne zo samospráv pod štát. Ten má MŠ financovať tzv. normatívom na počet žiakov. Odňali by sa im tým ďalšie prostriedky. Rezort školstva žiadajú, aby materiál prepracoval.
"Tento návrh zákona odmietame. Mestá a obce by prišli o viac ako 800 miliónov eur, čo by malo enormný vplyv na naše rozpočty. Vzniesli sme zásadnú pripomienku a s ministrom školstva budeme o tom rokovať," doplnil šéf ZMOS-u.
Samosprávy vidia problém aj v novele zákona o sociálnych službách. Súčasný finančný mechanizmus často spôsobuje, že platia neúmerne vysoké poplatky neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Chcú platiť za to, čo si objednajú a dohodnúť si použitie peňazí, ktoré budú vedieť aj skontrolovať.
Starostka obce Kynceľová Martina Kubišová upriamila pozornosť na malé obce, ktoré majú do 500 obyvateľov. V regióne Banská Bystrica je ich takmer polovica, na celom Slovensku zhruba 40 percent.
"Veľa malých obcí vyslovene bojuje o prežitie a musí zvažovať, ktoré základné služby ešte dokážu poskytovať občanom. Bolo by dobré, keby vláda hľadala systémové riešenie na dofinancovanie najmä malých obcí. Tie nedokážu získať ani peniaze z eurofondov cez integrované územné investície. Je to takmer nemožné, lebo malé obce nedokážu vytvárať integrované projekty a je tiež potrebné spolufinancovanie," vysvetlila Kubišová.
