Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Využívanie overených riešení prebratých z iných samospráv je podľa ZMOS-u zdieľaním úspechu, ktoré minimalizuje pre iné mestá a obce riziká vyplývajúce z nesprávne nastavených pilotných projektov.
Autor TASR
Partizánske 17. decembra (TASR) - Vzdelávacie aktivity mesta Partizánske medzi žiakmi základných slovenských a českých škôl či rekonštrukcia bašty v obci Štiavnické Bane a zriadenie expozície Maximiliána Hella vďaka čerpaniu prostriedkov z nórskych fondov. Aj to sú príklady dobre praxe, ktoré môžu byť podľa Združenia miest a obcí (ZMOS) pozitívnym príkladom pre slovenské samosprávy.
"Príklady dobrej praxe sú veci, ktoré my cítime, že treba zovšeobecniť. Dnes sme v Partizánskom, a chceme zovšeobecniť práve tie vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi," priblížil na tlačovej konferencii predseda ZMOS Michal Sýkora. Príklady dobrej praxe tak majú byť pre ostatné samosprávy inšpiráciou. Práve využívanie overených riešení prebratých z iných samospráv je totiž podľa ZMOS-u zdieľaním úspechu, ktoré minimalizuje pre iné mestá a obce riziká vyplývajúce z nesprávne nastavených pilotných projektov.
Primátor Partizánskeho Jozef Božik priblížil, že vzdelávacie aktivity realizuje mesto v rámci tzv. Československého dňa. Ide o podujatie, ktoré každoročne organizuje v spolupráci s tromi českými partnerskými mestami. V rámci podujatia sem prichádzajú deti z Čiech a majú s miestnymi školákmi spoločné vyučovanie českého a slovenského jazyka, zemepisu a dejepisu. "Recipročne idú naše deti do Náchodu či Valašského Meziříči, kde prebieha to isté. Paralelne sme popri výučbe realizovali aj ďalšie projekty," podotkol Božik s tým, že išlo o vydanie česko-slovenského a slovensko-českého slovníka pozostávajúceho zo 6000 slov či rozprávkovej knihy Baťoviedky.
Ďalším príkladom dobrej praxe je podľa ZMOS-u projekt rekonštrukcie protitureckej bašty v Štiavnických Baniach, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Obec ju zrekonštruovala vďaka prostriedkov z Nórskeho finančného mechanizmu. Projekt podľa ZMOS-u priniesol dôležitý impulz pre cestovný ruch a vyzdvihol aj aktivity miestnej základnej školy známej výučbou sokoliarstva, ktorá sa môže pochváliť jedinečnou vertikálnou záhradou s 3500 rastlinami.
Veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Nórska a Švajčiarska František Kašický v tejto súvislosti zdôraznil, že možnosť realizovať takéto či rôzne iné projekty dávajú samosprávam aj bilaterálne fondy.
Aj v budúcom roku budú môcť samosprávy reagovať na viaceré výzvy. "Zo začiatku roka by sme chceli vyhlásiť výzvy na obnovu kultúrnych pamiatok, kde sa môžu uchádzať aj samosprávy. Určite zaujímavý bude pre ne aj program pre prispôsobovanie sa zmenám klímy alebo prevencia proti povodniam," uviedol generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR Ján Krak s tým, že zaujímavým bude pre mestá a obce aj program na podporu rozvoja cezhraničnej slovensko - ukrajinskej spolupráce.
"Príklady dobrej praxe sú veci, ktoré my cítime, že treba zovšeobecniť. Dnes sme v Partizánskom, a chceme zovšeobecniť práve tie vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi," priblížil na tlačovej konferencii predseda ZMOS Michal Sýkora. Príklady dobrej praxe tak majú byť pre ostatné samosprávy inšpiráciou. Práve využívanie overených riešení prebratých z iných samospráv je totiž podľa ZMOS-u zdieľaním úspechu, ktoré minimalizuje pre iné mestá a obce riziká vyplývajúce z nesprávne nastavených pilotných projektov.
Primátor Partizánskeho Jozef Božik priblížil, že vzdelávacie aktivity realizuje mesto v rámci tzv. Československého dňa. Ide o podujatie, ktoré každoročne organizuje v spolupráci s tromi českými partnerskými mestami. V rámci podujatia sem prichádzajú deti z Čiech a majú s miestnymi školákmi spoločné vyučovanie českého a slovenského jazyka, zemepisu a dejepisu. "Recipročne idú naše deti do Náchodu či Valašského Meziříči, kde prebieha to isté. Paralelne sme popri výučbe realizovali aj ďalšie projekty," podotkol Božik s tým, že išlo o vydanie česko-slovenského a slovensko-českého slovníka pozostávajúceho zo 6000 slov či rozprávkovej knihy Baťoviedky.
Ďalším príkladom dobrej praxe je podľa ZMOS-u projekt rekonštrukcie protitureckej bašty v Štiavnických Baniach, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Obec ju zrekonštruovala vďaka prostriedkov z Nórskeho finančného mechanizmu. Projekt podľa ZMOS-u priniesol dôležitý impulz pre cestovný ruch a vyzdvihol aj aktivity miestnej základnej školy známej výučbou sokoliarstva, ktorá sa môže pochváliť jedinečnou vertikálnou záhradou s 3500 rastlinami.
Veľvyslanec s osobitným poslaním pre granty Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Nórska a Švajčiarska František Kašický v tejto súvislosti zdôraznil, že možnosť realizovať takéto či rôzne iné projekty dávajú samosprávam aj bilaterálne fondy.
Aj v budúcom roku budú môcť samosprávy reagovať na viaceré výzvy. "Zo začiatku roka by sme chceli vyhlásiť výzvy na obnovu kultúrnych pamiatok, kde sa môžu uchádzať aj samosprávy. Určite zaujímavý bude pre ne aj program pre prispôsobovanie sa zmenám klímy alebo prevencia proti povodniam," uviedol generálny riaditeľ sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR Ján Krak s tým, že zaujímavým bude pre mestá a obce aj program na podporu rozvoja cezhraničnej slovensko - ukrajinskej spolupráce.
