Mačky divé sú okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozené predovšetkým hybridizáciou s mačkou domácou.
Autor TASR
Bojnice 16. septembra (TASR) – Národná zoologická záhrada v Bojniciach bude mať najväčšiu rehabilitačnú stanicu v strednej Európe pre mačky divé. Objekt tam vybudujú v rámci projektu cezhraničnej spolupráce pod názvom Hľadáme mačku, pozor, divú!. Na aktivitách sa bude okrem bojnickej zoo podieľať i Ústav biológie stavovcov Akadémie vied ČR a Hnutie DUHA Olomouc. Informoval o tom hovorca zoo Jaroslav Slašťan.
„Projekt bude monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov a vytvoriť vhodnú metodiku na ďalší monitoring a ochranu mačky divej v Českej a Slovenskej republike," uviedol Slašťan.
Súčasťou aktivít bude podľa neho, okrem iného, analýza genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti či populačnej hustoty.
„Ako moderná zoologická inštitúcia sa aj Národná zoologická záhrada Bojnice ako slovenský partner projektu zapojí do týchto výskumných aktivít. Prvýkrát tak na Slovensku zrealizujeme intenzívny monitoring mačky divej pomocou invazívnych i neinvazívnych metód, ako sú fotomonitoring, genetické analýzy a telemetrické sledovanie jedincov," skonštatoval Branislav Tám, vedúci zoologického oddelenia a koordinátor projektu.
V neposlednom rade v areáli zoo podľa neho vybudujú najväčšiu rehabilitačnú stanicu v strednej Európe určenú výhradne na záchranu mačky divej.
„Mačka divá je skryto žijúca šelma, o ktorej aktuálnom výskyte a živote mnoho nevieme. Patrí medzi najvzácnejšie druhy našej fauny. Na celom území Čiech a Moravy žila ešte v 17. storočí, jej populácia sa však postupne zmenšovala, až bola v roku 1952 vyhubená úplne," spomenul Slašťan.
O návrate mačky divej do prírody sa podľa neho odborníci dozvedajú až v posledných rokoch vďaka využívaniu fotopascí, ktoré priniesli nespochybniteľné dôkazy o výskyte týchto skryto žijúcich šeliem.
„Dlhodobý fotomonitoring veľkých šeliem na okraji Západných Karpát nám priniesol i cenné záznamy o výskyte mačiek divých v Javorníkoch a Bielych Karpatoch na Slovensku, kde sme potvrdili životaschopnosť populácií v obidvoch pohoriach. V roku 2019 sa nám podarilo v slovenských Javorníkoch v blízkosti hraníc s Českou republikou zdokumentovať vodiacu samicu s tromi mláďatami," ozrejmil Martin Duľa z Hnutia DUHA Olomouc.
Rozptyľujúci sa jedinci z týchto populácií môžu podľa neho hrať dôležitú rolu pri rekolonizácii vhodných biotopov v Českej republike,
„Poznatky o rozšírení a populačnej dynamike mačky divej sú neporovnateľne horšie v porovnaní s inými ohrozenými druhmi šeliem, preto sa v priebehu projektu zameriame na vytvorenie vhodnej metodiky na jej efektívny monitoring a pomocou fotopascí odhadneme demografické parametre populácie v modelových územiach na okraji Západných Karpát," priblížil.
Mačky divé sú okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozené predovšetkým hybridizáciou s mačkou domácou.
„Morfometrické meranie lebiek alebo rozlišovanie na základe sfarbenia sú hlavne v prípade hybridných jedincov ťažšie využiteľné. V Českej republike ani na Slovensku doposiaľ neprebiehal intenzívny neinvazívny genetický monitoring tohto druhu, pomocou ktorého by bolo možné hybridy jednoznačne identifikovať," dodala Jarmila Krojerová z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR.
„Projekt bude monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov a vytvoriť vhodnú metodiku na ďalší monitoring a ochranu mačky divej v Českej a Slovenskej republike," uviedol Slašťan.
Súčasťou aktivít bude podľa neho, okrem iného, analýza genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti či populačnej hustoty.
„Ako moderná zoologická inštitúcia sa aj Národná zoologická záhrada Bojnice ako slovenský partner projektu zapojí do týchto výskumných aktivít. Prvýkrát tak na Slovensku zrealizujeme intenzívny monitoring mačky divej pomocou invazívnych i neinvazívnych metód, ako sú fotomonitoring, genetické analýzy a telemetrické sledovanie jedincov," skonštatoval Branislav Tám, vedúci zoologického oddelenia a koordinátor projektu.
V neposlednom rade v areáli zoo podľa neho vybudujú najväčšiu rehabilitačnú stanicu v strednej Európe určenú výhradne na záchranu mačky divej.
„Mačka divá je skryto žijúca šelma, o ktorej aktuálnom výskyte a živote mnoho nevieme. Patrí medzi najvzácnejšie druhy našej fauny. Na celom území Čiech a Moravy žila ešte v 17. storočí, jej populácia sa však postupne zmenšovala, až bola v roku 1952 vyhubená úplne," spomenul Slašťan.
O návrate mačky divej do prírody sa podľa neho odborníci dozvedajú až v posledných rokoch vďaka využívaniu fotopascí, ktoré priniesli nespochybniteľné dôkazy o výskyte týchto skryto žijúcich šeliem.
„Dlhodobý fotomonitoring veľkých šeliem na okraji Západných Karpát nám priniesol i cenné záznamy o výskyte mačiek divých v Javorníkoch a Bielych Karpatoch na Slovensku, kde sme potvrdili životaschopnosť populácií v obidvoch pohoriach. V roku 2019 sa nám podarilo v slovenských Javorníkoch v blízkosti hraníc s Českou republikou zdokumentovať vodiacu samicu s tromi mláďatami," ozrejmil Martin Duľa z Hnutia DUHA Olomouc.
Rozptyľujúci sa jedinci z týchto populácií môžu podľa neho hrať dôležitú rolu pri rekolonizácii vhodných biotopov v Českej republike,
„Poznatky o rozšírení a populačnej dynamike mačky divej sú neporovnateľne horšie v porovnaní s inými ohrozenými druhmi šeliem, preto sa v priebehu projektu zameriame na vytvorenie vhodnej metodiky na jej efektívny monitoring a pomocou fotopascí odhadneme demografické parametre populácie v modelových územiach na okraji Západných Karpát," priblížil.
Mačky divé sú okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozené predovšetkým hybridizáciou s mačkou domácou.
„Morfometrické meranie lebiek alebo rozlišovanie na základe sfarbenia sú hlavne v prípade hybridných jedincov ťažšie využiteľné. V Českej republike ani na Slovensku doposiaľ neprebiehal intenzívny neinvazívny genetický monitoring tohto druhu, pomocou ktorého by bolo možné hybridy jednoznačne identifikovať," dodala Jarmila Krojerová z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR.