Modra 11. januára (TASR) – Divadlo MoKraĎ je známe v modranskom respektíve malokarpatskom regióne, možnosť vidieť jeho tvorbu však mali už aj diváci v Bratislave. Napríklad na sklonku minulého roka divadlo vystúpilo na doskách Malej scény v Bratislave so svojou inscenáciou Brežnevove pytačky.

"S predstavením sme pochodili celý okres a hosťovali sme na Malej scéne, kde sa rodí nový festival seniorských ochotníckych divadiel – bol to teda akýsi nultý ročník," uviedol pre TASR Peter Lenner, ktorý stál pri zrode súboru.

Ochotníci z Modry navyše žijú nielen divadlom, ale aj folklórnymi tradíciami. Divadelný súbor MoKraĎ a folklórny súbor ĽUSK (Ľudový súbor Kráľová) tvoria z veľkej časti tí istí ľudia.

Lenner sa k divadlu dostal vďaka dobrovoľným hasičom. "Ešte niekedy v 60. rokoch sme na Kráľovej nacvičovali a hrávali divadlá či skôr estrády v rámci dobrovoľného hasičského zboru. Boli to básničky, scénky, do toho nejaká muzika. Viedli nás vtedy dvaja starší páni - divadelníci, ktorí mali v tom čase za sebou viac než 30 rokov pri ochotníckom divadle. Prvá básnička, ktorú som recitoval, bola Kráľovanské vínko, ktorú si pamätám dodnes," povedal Lenner.

"Nejako mi to verejné vystupovanie zostalo. Pracoval som s deťmi, až to prešlo do ochotníckeho divadla, v ktorom začínala aj moja budúca manželka, takže sme mali spoločné záujmy. A stále sme v divadle, takže aj naše spoločné záujmy pretrvávajú dodnes," doplnil divadelník.

Tradícia ochotníkov z Modry, presnejšie vtedy z Modry-Kráľovej, sa datuje od začiatku 80. rokov 20. storočia. Spočiatku ešte nemali názov, príležitostne vystupovali v "kulturáku" v Modre alebo na Kráľovej - ide o časť Modry vzdialenú od mesta asi tri kilometre.

Až neskôr založili občianske združenie ĽUSK (Ľudový súbor Kráľová) a časom vzniklo aj divadlo MoKraĎ, s ktorým Lenner spolupracuje dodnes.

Už s prvým predstavením Slncový kôň mali divadelníci úspech. "Bolo to detské predstavenie. A čo sa v Modre robí pre deti, to vždy naplní sálu, pretože s deťmi prídu aj rodičia a starí rodičia," zaspomínal si Lenner.

Ďalšia hra – Kerá má vačší kríž – sa uvádzala v nárečí a napísala ju šéfka divadla Mária Jančíková, ktorá sa v ňom zaskvela aj hereckým výkonom. Jej kolegyňa Zuzana Hýllová prispela hrami V dobrom aj v zlom a Kým nás smrť nerozdelí.

K starším hrám patrí inscenácia Ako na ženy – o troch "štamgastoch", ktorí si chcú nahovoriť miestnu krčmárku. Ešte viac sú s modranským vinárskym prostredím spätí Vinári – predstavenie o degustačnej súťaži.

Obe inscenácie napísal dnes už kmeňový autor súboru Róbert Odler, ktorý v niektorých inscenáciách aj hrá. Na festivale Divadelné konfrontácie v Pezinku získal cenu poroty za najlepší mužský herecký výkon. Vytvoril aj hry Kam čert nemôže..., Lavička a najnovšie i spomínané predstavenie Brežnevove pytačky.

Herci majú v inscenáciách dostatok priestoru pre vlastné nápady. "Urobia sa dve–tri čítačky a potom text upravujeme, aby každému sadol. Často nás aj pri reprízach napadnú spontánne dobré veci, ktoré v predstavení zostanú," vysvetlil Lenner.

Ochotníkov i folkloristov podporuje mesto Modra, oni zas "na oplátku" vystupujú na tradičných miestnych podujatiach, ktoré organizuje alebo spoluorganizuje mesto – v sprievodoch na fašiangoch, na Vinobraní, na Slávnostiach hliny, na Dni modranských vodníkov, či v lampiónovom sprievode, ale aj na svadbách a oslavách.

Každé takéto vystúpenie je premiérou, pretože napríklad scénky z vlaňajšieho Vinobrania sa už nedajú zopakovať na ďalší rok.

Na dráhu profesionálneho umelca Lenner nepomýšľal, teší sa však, že má dnes na svoje koníčky viac času. Na vydanie pripravuje knižku poviedok z Kráľovej inšpirovanú rozprávaním svojho starého otca. Divadlo MoKraĎ tiež pripravuje na marec premiéru novej hry, ktorej autorom bude opäť Róbert Odler.