Herectvo i réžia jej učarovali a v roku 1951 prijala ponuku stať sa členkou činoherného súboru Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobila až do roku 1960.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) – Slovenská herečka Oľga Adamčíková sa na divadelné dosky dostala už v rannom veku. Spočiatku bolo herectvo len jej záľubou, ktorú preferovala popri svojej práci. Po druhej svetovej vojne sa však divadlu začala venovať profesionálne.
Oľga Gontková Adamčíková sa narodila v Kremnici 17. februára 1903. V roku 1921 absolvovala štúdium na učiteľskom ústave v Bratislave a potom vyše desať rokov pôsobila ako učiteľka v Leviciach a Kremnici. Následne až do roku 1951 bola odbornou učiteľkou Štátneho ústavu pre hluchonemých v Kremnici. Popri pedagogickej činnosti sa však horlivo venovala ochotníckemu divadlu.
Herectvo i réžia jej učarovali a v roku 1951 prijala ponuku stať sa členkou činoherného súboru Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobila až do roku 1960, kedy odišla do dôchodku. Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény vytvorila desiatky postáv, predovšetkým matiek a ženských hrdiniek hlavne z dedinského prostredia.
Adamčíková často spolupracovala s režisérom Paľom Bielikom. Ten jej ponúkol jednu z postáv vo filme Lazy sa pohli, ktorý bol jej debutom pred filmovou kamerou. Neskôr sa objavila vo filmoch Majster kat, V piatok trinásteho, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Smrt si říká Engelchen či v televíznom spracovaní románu Františka Hečka Červené víno. Okrem toho bola autorkou hier pre deti a mládež, scenáristkou bábkového divadla a jej fanúšikovia si ju pamätajú najmä zo slovenských televíznych rozprávok.
Oľga Adamčíková zomrela 16. augusta 1992 v Bratislave.
Oľga Gontková Adamčíková sa narodila v Kremnici 17. februára 1903. V roku 1921 absolvovala štúdium na učiteľskom ústave v Bratislave a potom vyše desať rokov pôsobila ako učiteľka v Leviciach a Kremnici. Následne až do roku 1951 bola odbornou učiteľkou Štátneho ústavu pre hluchonemých v Kremnici. Popri pedagogickej činnosti sa však horlivo venovala ochotníckemu divadlu.
Herectvo i réžia jej učarovali a v roku 1951 prijala ponuku stať sa členkou činoherného súboru Slovenského národného divadla, v ktorom pôsobila až do roku 1960, kedy odišla do dôchodku. Na doskách prvej slovenskej divadelnej scény vytvorila desiatky postáv, predovšetkým matiek a ženských hrdiniek hlavne z dedinského prostredia.
Adamčíková často spolupracovala s režisérom Paľom Bielikom. Ten jej ponúkol jednu z postáv vo filme Lazy sa pohli, ktorý bol jej debutom pred filmovou kamerou. Neskôr sa objavila vo filmoch Majster kat, V piatok trinásteho, Drevená dedina, Dáždnik svätého Petra, Smrt si říká Engelchen či v televíznom spracovaní románu Františka Hečka Červené víno. Okrem toho bola autorkou hier pre deti a mládež, scenáristkou bábkového divadla a jej fanúšikovia si ju pamätajú najmä zo slovenských televíznych rozprávok.
Oľga Adamčíková zomrela 16. augusta 1992 v Bratislave.