Chudík si zahral aj v prvej slovenskej filmovej detektívke Muž, ktorý sa nevrátil režiséra Petra Solana (1959).
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) – Legenda slovenského hereckého umenia Ladislav Chudík sa zaskvela v divadelných dielach slovenských i zahraničných autorov. Najväčšiu popularitu však hercovi priniesli film a televízia. Nezabudnuteľný zostane aj ako primár Sova v seriáli Nemocnica na okraji mesta.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na Gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Nakrátko sa stal aj členom činohry bratislavskej Novej scény. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.
Obrovskú popularitu si získal ako filmový a televízny herec. Účinkoval vo viac ako 150 filmoch. Medzi prvými to boli snímky Varúj...! (Paľo Bielik, Martin Frič, 1946), Vlčie diery (Paľo Bielik, 1948) či ďalšia vojnová dráma Kapitán Dabač (Paľo Bielik, 1959).
Chudík si zahral aj v prvej slovenskej filmovej detektívke Muž, ktorý sa nevrátil režiséra Petra Solana (1959). Takisto Solan obsadil Chudíka do jednej z troch poviedok svojho filmu Tvár v okne (1963). V kriminálke Smrť prichádza v daždi Andreja Lettricha (1965) si Chudík prvý raz zahral úlohu pre československého diváka dobre známeho kapitána Jakubca. Zhostil sa jej aj v pokračovaniach Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967) a napokon Šepkajúci fantóm (1975).
Stal sa ústredným hrdinom divácky úspešného seriálu Nemocnica na okraji mesta. Uznanie mu priniesol aj jeho výkon v českom filme Kawasakiho ruža (Jan Hřebejk, 2009). Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Michala Kollára Červený kapitán.
Chudík desaťročia pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia v roku 1990 krátko pôsobil ako minister kultúry.
Od roku 1982 bol držiteľom titulu národný umelec. V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v obci Hronec neďaleko Brezna. Klasické vzdelanie získal na Gymnáziu v Kremnici, kde hrával ochotnícke divadlo. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1944 súčasne navštevoval dramatické oddelenie Konzervatória v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1947.
Svoje herecké umenie začal rozvíjať v roku 1944 na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Nakrátko sa stal aj členom činohry bratislavskej Novej scény. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena či Hamlet. Ako najstarší člen činohry si zahral v mimoriadne úspešnom predstavení Tančiareň.
Obrovskú popularitu si získal ako filmový a televízny herec. Účinkoval vo viac ako 150 filmoch. Medzi prvými to boli snímky Varúj...! (Paľo Bielik, Martin Frič, 1946), Vlčie diery (Paľo Bielik, 1948) či ďalšia vojnová dráma Kapitán Dabač (Paľo Bielik, 1959).
Chudík si zahral aj v prvej slovenskej filmovej detektívke Muž, ktorý sa nevrátil režiséra Petra Solana (1959). Takisto Solan obsadil Chudíka do jednej z troch poviedok svojho filmu Tvár v okne (1963). V kriminálke Smrť prichádza v daždi Andreja Lettricha (1965) si Chudík prvý raz zahral úlohu pre československého diváka dobre známeho kapitána Jakubca. Zhostil sa jej aj v pokračovaniach Vrah zo záhrobia (1966), Volanie démonov (1967) a napokon Šepkajúci fantóm (1975).
Stal sa ústredným hrdinom divácky úspešného seriálu Nemocnica na okraji mesta. Uznanie mu priniesol aj jeho výkon v českom filme Kawasakiho ruža (Jan Hřebejk, 2009). Posledným filmom, v ktorom sa objavil, bola v roku 2015 dráma Michala Kollára Červený kapitán.
Chudík desaťročia pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V slovenskej vláde národného porozumenia v roku 1990 krátko pôsobil ako minister kultúry.
Od roku 1982 bol držiteľom titulu národný umelec. V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Ladislav Chudík zomrel 29. júna 2015 v Bratislave.