Adamčík účinkoval v takmer päťdesiatke filmov. Prvou snímkou bola dráma Vlčie diery.
Autor TASR
Bratislava 20. júla (TASR) – Slovenský herec Samuel Adamčík bol divákovi známy predovšetkým ako predstaviteľ rázovitých postáv ľudových typov, láskavých dedinských mužov, prívetivých starcov a rozprávkových deduškov.
Samuel Adamčík sa narodil 23. júla 1904 v obci Bohunice v okrese Levice. Absolvoval štúdiá v učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, aby sa následne stal pedagógom so špecializáciou pre výučbu hluchonemých. Počas svojej profesionálnej učiteľskej kariéry sa intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu, a to už od roku 1926 v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
Po výborných ochotníckych výkonoch ho divadelná kritika posunula k profesionálom. Ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V rokoch 1946 - 1951 pôsobil ako člen činohry Novej scény a následne prešiel do činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Nezabudnuteľné zostanú postavy, ktoré stvárnil na divadelných doskách v inscenáciách Ujo Váňa, Zbojníci, Po páde, Sen noci svätojánskej, Najdúch či ako staré knieža Bolkonskij v predstavení Vojna a mier.
Adamčík účinkoval v takmer päťdesiatke filmov. Prvou snímkou bola dráma Vlčie diery a posledným filmom sa stala oceňovaná sága murárskeho rodu Pichandovcov režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Ľudia si ho pamätajú z filmov Pole neorané, Drevená dedina, Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Jánošík či Zbehovia a pútnici.
V roku 1955 mu udelili čestný titul Zaslúžilý umelec.
Samuel Adamčík zomrel 10. júla 1984.
Samuel Adamčík sa narodil 23. júla 1904 v obci Bohunice v okrese Levice. Absolvoval štúdiá v učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, aby sa následne stal pedagógom so špecializáciou pre výučbu hluchonemých. Počas svojej profesionálnej učiteľskej kariéry sa intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu, a to už od roku 1926 v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
Po výborných ochotníckych výkonoch ho divadelná kritika posunula k profesionálom. Ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V rokoch 1946 - 1951 pôsobil ako člen činohry Novej scény a následne prešiel do činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Nezabudnuteľné zostanú postavy, ktoré stvárnil na divadelných doskách v inscenáciách Ujo Váňa, Zbojníci, Po páde, Sen noci svätojánskej, Najdúch či ako staré knieža Bolkonskij v predstavení Vojna a mier.
Adamčík účinkoval v takmer päťdesiatke filmov. Prvou snímkou bola dráma Vlčie diery a posledným filmom sa stala oceňovaná sága murárskeho rodu Pichandovcov režiséra Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Ľudia si ho pamätajú z filmov Pole neorané, Drevená dedina, Štyridsaťštyri, Kapitán Dabač, Jánošík či Zbehovia a pútnici.
V roku 1955 mu udelili čestný titul Zaslúžilý umelec.
Samuel Adamčík zomrel 10. júla 1984.