V repertoári Radosti sa vystriedalo viacero titulov, dosiaľ poslednou premiérou na scéne domovského kultúrneho domu bola v decembri 2017 hra Ferka Urbánka Rozmajrín.
Autor TASR
Trstené pri Hornáde 31. októbra (TASR) – Ochotnícke divadlo v obci Trstené pri Hornáde v okrese Košice-okolie má bohatú tradíciu. Súčasný súbor Radosť, ktorý vznikol v roku 1999, nadviazal na predchádzajúce ochotnícke aktivity. Jeho členovia si zahrali aj v hranom filme Anežka, ktorý v tomto roku získal nomináciu na Českého leva v kategórii študentských snímok.
Absolventský film mladého režiséra Adama Šoltésa zo susednej obce Gyňov, ktorý končil filmárčinu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, je "príbehom z miesta, kde vraj nič nie je". V marci mal premiéru v zaplnenom košickom Kine Úsmev a diváci ho ocenili záverečným "standing ovation". Popri známych košických hercoch si vedľajšie úlohy miestnych dedinčanov zahrali aj trstenskí ochotníci Mária Lukáčová, Radoslav Lukáč, Martin Seman a Ladislav Nyulászi. Najbližšie k svojej úlohe mal zrejme posledný menovaný - bývalý starosta Trsteného pri Hornáde, ktorý hral starostu.
Ako priblížila pre TASR členka súboru Radosť Mária Lukáčová, filmová skúsenosť bola nová, zaujímavá a od ochotníckeho divadla aj dosť odlišná. "V divadle sa naučíte text a ten pohyb je len na javisku, pri filme je to úplne iné, aj tá atmosféra a kopa ľudí okolo. Najprv sme z toho mali až stres, režisér nám vravel, aby sme to nehrali ako naučený text, ale prirodzene, uvoľnene, aj košický herec Michal Soltész nás v tom usmernil. Keď sme to potom videli v kine, pocit bol dobrý," zhodnotila.
V repertoári Radosti sa vystriedalo viacero titulov, dosiaľ poslednou premiérou na scéne domovského kultúrneho domu bola v decembri 2017 hra Ferka Urbánka Rozmajrín. Aj vzhľadom na jej úspešné nacvičenie ochotníci plánovali vystúpenia v okolitých obciach, kultúrna ponuka z ich strany však dosiaľ ostala nevyužitá. V tomto roku činnosť divadla zhatila koronakríza.
K obľúbeným hrám, ktoré súbor Radosť inscenoval, patria aj ďalšie tituly od tvorcu národnej ľudovej dramatiky Ferka Urbánka, ako sú Krutohlavci, Ó, tie ženy či Kamenný chodníček. "Sú z dedinského prostredia, popretkávané humorom a spevom, a spev je Trstenčanom veľmi blízky. Radi spievame, a to oživuje každú hru," vysvetlila Lukáčová.
Najväčší úspech zažil súbor so svojou prvou hrou Nevesta zo žalára, a to na celonárodnom festivale biblických a duchovných hier Gorazdov Močenok v roku 1999. Novinový titulok z toho obdobia "Nevesta zo žalára očarila Močenok" s podtitulkom "Vynikajúci výkon divadelných ochotníkov z Trsteného pri Hornáde" hovorí za všetko.
Nestorkou trstenského divadla je 83-ročná Irena Urbanová, ktorá zakrátko po svojom príchode do obce v roku 1959 ako učiteľka základnej školy viedla k divadlu najprv deti a potom aj dospelých. Na čele viacgeneračného súboru Radosť stojí od jeho založenia, režisérsky a úpravou textov pripravila aj jeho ostatnú hru. K divadlu má vzťah odmalička. "Už ako dieťa som hrávala, keď bolo treba aj v hrách s dospelákmi, veľmi ma to bavilo," uviedla. Dúfa, že pandémiu nového koronavírusu sa podarí čoskoro zvládnuť tak, aby sa mohlo pokračovať v kultúrnych činnostiach v obci.
V Trstenom pri Hornáde v minulých rokoch s úspechmi pôsobil aj mládežnícky divadelný súbor A je to a detský súbor Plamienok. Divadlo v obci sa však hralo už aj za prvej Československej republiky.
Absolventský film mladého režiséra Adama Šoltésa zo susednej obce Gyňov, ktorý končil filmárčinu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, je "príbehom z miesta, kde vraj nič nie je". V marci mal premiéru v zaplnenom košickom Kine Úsmev a diváci ho ocenili záverečným "standing ovation". Popri známych košických hercoch si vedľajšie úlohy miestnych dedinčanov zahrali aj trstenskí ochotníci Mária Lukáčová, Radoslav Lukáč, Martin Seman a Ladislav Nyulászi. Najbližšie k svojej úlohe mal zrejme posledný menovaný - bývalý starosta Trsteného pri Hornáde, ktorý hral starostu.
Ako priblížila pre TASR členka súboru Radosť Mária Lukáčová, filmová skúsenosť bola nová, zaujímavá a od ochotníckeho divadla aj dosť odlišná. "V divadle sa naučíte text a ten pohyb je len na javisku, pri filme je to úplne iné, aj tá atmosféra a kopa ľudí okolo. Najprv sme z toho mali až stres, režisér nám vravel, aby sme to nehrali ako naučený text, ale prirodzene, uvoľnene, aj košický herec Michal Soltész nás v tom usmernil. Keď sme to potom videli v kine, pocit bol dobrý," zhodnotila.
V repertoári Radosti sa vystriedalo viacero titulov, dosiaľ poslednou premiérou na scéne domovského kultúrneho domu bola v decembri 2017 hra Ferka Urbánka Rozmajrín. Aj vzhľadom na jej úspešné nacvičenie ochotníci plánovali vystúpenia v okolitých obciach, kultúrna ponuka z ich strany však dosiaľ ostala nevyužitá. V tomto roku činnosť divadla zhatila koronakríza.
K obľúbeným hrám, ktoré súbor Radosť inscenoval, patria aj ďalšie tituly od tvorcu národnej ľudovej dramatiky Ferka Urbánka, ako sú Krutohlavci, Ó, tie ženy či Kamenný chodníček. "Sú z dedinského prostredia, popretkávané humorom a spevom, a spev je Trstenčanom veľmi blízky. Radi spievame, a to oživuje každú hru," vysvetlila Lukáčová.
Najväčší úspech zažil súbor so svojou prvou hrou Nevesta zo žalára, a to na celonárodnom festivale biblických a duchovných hier Gorazdov Močenok v roku 1999. Novinový titulok z toho obdobia "Nevesta zo žalára očarila Močenok" s podtitulkom "Vynikajúci výkon divadelných ochotníkov z Trsteného pri Hornáde" hovorí za všetko.
Nestorkou trstenského divadla je 83-ročná Irena Urbanová, ktorá zakrátko po svojom príchode do obce v roku 1959 ako učiteľka základnej školy viedla k divadlu najprv deti a potom aj dospelých. Na čele viacgeneračného súboru Radosť stojí od jeho založenia, režisérsky a úpravou textov pripravila aj jeho ostatnú hru. K divadlu má vzťah odmalička. "Už ako dieťa som hrávala, keď bolo treba aj v hrách s dospelákmi, veľmi ma to bavilo," uviedla. Dúfa, že pandémiu nového koronavírusu sa podarí čoskoro zvládnuť tak, aby sa mohlo pokračovať v kultúrnych činnostiach v obci.
V Trstenom pri Hornáde v minulých rokoch s úspechmi pôsobil aj mládežnícky divadelný súbor A je to a detský súbor Plamienok. Divadlo v obci sa však hralo už aj za prvej Československej republiky.