Pántik, ktorý patril k legendám slovenského herectva, má nezastupiteľné miesto v slovenskej televíznej a filmovej tvorbe.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) - Slovenský herec Július Pántik zaujal divákov i odbornú kritiku stvárnením postáv nielen v dielach svetovej dramatickej tvorby, ale i slovenskej literárnej klasiky, ktorá čerpala námety z dedinského prostredia. Mnohí si ho pamätajú aj ako vynikajúceho filmového herca a skvelého recitátora.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Jeho herecký talent a cit pre dramatické umenie sa prejavil už na gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde hral ochotnícke divadlo. Rodičia chceli mať zo svojho syna právnika, ten však myslel iba na divadlo. Štúdium herectva absolvoval na bratislavskom Konzervatóriu v roku 1944. Už v tom čase dostal ponuku hrať v súbore Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1991.
Prvú veľkú rolu mu režisér Ján Jamnický zveril v Shakespearovom Sne noci svätojánskej, kde si zahral Lysandra. Nasledovali Don Manuell v Schilerovej Messinskej neveste, Horacio v Hamletovi či Clenat v Moliérovom Lakomcovi. Mladý herec strhával diváka svojím výbušným rytmom, dravou, neskrotnou živelnosťou. Počas svojho 50-ročného pôsobenia v SND stvárnil viac ako 150 významných úloh.
Pántik, ktorý patril k legendám slovenského herectva, má nezastupiteľné miesto v slovenskej televíznej a filmovej tvorbe. Nezabudnuteľné zostanú jeho postavy vo filmoch Varúj, Očovské pastorále, Prerušená pieseň či v televíznom seriáli Nepokojná láska. Hral v desiatkach televíznych inscenácií, detského diváka si získal postavou Deda Jozefa v seriáli Bambuľkine dobrodružstvá.
Známy herec pôsobil od roku 1947 aj ako pedagóg. Začal učiť na odbornom doškoľovacom kurze, následne pripravoval na herecké povolanie poslucháčov Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Za svoje umenie získal rad ocenení. V roku 1966 sa stal zaslúžilým umelcom a v roku 1979 mu prezident udelil titul národného umelca.
Július Pántik zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach v okrese Veľký Krtíš. Jeho herecký talent a cit pre dramatické umenie sa prejavil už na gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde hral ochotnícke divadlo. Rodičia chceli mať zo svojho syna právnika, ten však myslel iba na divadlo. Štúdium herectva absolvoval na bratislavskom Konzervatóriu v roku 1944. Už v tom čase dostal ponuku hrať v súbore Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1991.
Prvú veľkú rolu mu režisér Ján Jamnický zveril v Shakespearovom Sne noci svätojánskej, kde si zahral Lysandra. Nasledovali Don Manuell v Schilerovej Messinskej neveste, Horacio v Hamletovi či Clenat v Moliérovom Lakomcovi. Mladý herec strhával diváka svojím výbušným rytmom, dravou, neskrotnou živelnosťou. Počas svojho 50-ročného pôsobenia v SND stvárnil viac ako 150 významných úloh.
Pántik, ktorý patril k legendám slovenského herectva, má nezastupiteľné miesto v slovenskej televíznej a filmovej tvorbe. Nezabudnuteľné zostanú jeho postavy vo filmoch Varúj, Očovské pastorále, Prerušená pieseň či v televíznom seriáli Nepokojná láska. Hral v desiatkach televíznych inscenácií, detského diváka si získal postavou Deda Jozefa v seriáli Bambuľkine dobrodružstvá.
Známy herec pôsobil od roku 1947 aj ako pedagóg. Začal učiť na odbornom doškoľovacom kurze, následne pripravoval na herecké povolanie poslucháčov Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Za svoje umenie získal rad ocenení. V roku 1966 sa stal zaslúžilým umelcom a v roku 1979 mu prezident udelil titul národného umelca.
Július Pántik zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.