Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 5. jún 2025Meniny má Laura
< sekcia Rok S. H. Vajanského

Za článok Hyenizmus v Uhrách bol Vajanský vo väzení, tam ďalej tvoril

Na snímke Svetozár Hurban Vajanský Foto: kramerius.nkp.cz

Krátko pred Vianocami, 17. a 18. decembra bol odsúdený na jeden rok väzenia, 300 zlatých pokuty a na zaplatenie súdnych trov vo výške 257 zlatých a 50 grajciarov.

Bratislava 9. júna (TASR) - Osudy otcov sa často opakujú v osudoch synov. Akoby chceli potvrdiť kontinuitu života. Na vlastnej koži to skúsil a na vlastnom osude pocítil aj Svetozár Hurban Vajanský.

Jozef Miloslav Hurban, Vajanského otec, sa tešil medzi Slovákmi všeobecnej úcte. Jeho pamiatka bola stále živá. Slovenskí národovci sa mu zozbierali na náhrobník a vyryli naň: "Sláva národa hodna je obetí". S odhalením tohto pomníka 8. septembra 1892 je spojená dramatická udalosť. Uhorská vrchnosť sa obávala, že slávnosť odhalenia pomníka prerastie do národnej manifestácie, ba dokonca do protivládnej demonštrácie. Preto urobila mimoriadne opatrenia. Tak sa stalo, že žandári kontrolovali totožnosť každého a na pietne miesto nechceli pustiť ani Vajanského manželku, ani jeho deti. Jaroslav Rezník st. v knihe Oči plné oblohy situáciu opísal takto: "Pred vchodom do cintorína stálo zo pätnásť žandárov s dlhými bajonetmi na puškách. Okolo cintorínskeho múra, asi každých dvadsať metrov, po jednom ako stráž stáli ďalší žandári. Velil im menší, no ako sa o chvíľu ukázalo, veľmi zlostný dôstojník s veľkou šabľou pri boku. 'Stáť!' skríkol dôstojník a mávol rukou. Na ten povel si žandári zložili z pliec pušky. Dôstojník potom vykročil oproti Hurbanovi a Pavlovi Štefánikovi a opäť skríkol: 'Vstup do cintorína je zakázaný!' Svetozár Hurban na chvíľu zastal, pozrel sa na Pavla Štefánika a zanechajúc ho za sebou, urobil tri kroky dopredu. Potom rozhodne a nahlas, tak aby to všetci počuli, povedal: 'Som Svetozár Hurban, najstarší syn zosnulého, a tu je jeho vdova a... najbližšia rodina.' Svetozár Hurban sa obrátil k prichádzajúcej matke. Hneď za ňou v hustom hlúčiku prichádzali Hurbanovi traja mladší bratia a jeho manželka Ida." Situácia sa vyhrotila natoľko, že keby ju nebol zaratoval pribiehajúci senický slúžny, boli by prišli k slovu pušky.

Po tomto incidente napísal Svetozár Hurban Vajanský do Národných novín ostrý článok Hyenizmus v Uhrách. Pravdaže, vládne kruhy reagovali okamžite a Vajanského odsúdili do väzenia. "Pre mňa nie je Hurban len môj nezapomenuteľný otec, ale okrem toho je on i výnimočný muž môjho slovenského národa, ktorý zaň pol stoletia pracoval, bojoval a trpel," povedal Vajanský pred súdom.

Krátko pred Vianocami, 17. a 18. decembra bol odsúdený na jeden rok väzenia, 300 zlatých pokuty a na zaplatenie súdnych trov vo výške 257 zlatých a 50 grajciarov. Výkon trestu v Segedíne nastúpil 17. februára 1893. Dva dni predtým ho na martinskej stanici vyprevádzal veľký zástup ľudí.

Činorodosť talentovaných ľudí sa však nezaprie ani v takej situácii, keď nad nimi vytvára kríž mreža na okne väzenskej cely. Vajanský si do väzenia priniesol korektúry českého vydania románu Suchá ratolesť a vo väzení napísal aj novelu Pustokvet, ktorá ešte v tom istom roku vyšla na štyri pokračovania v Slovenských pohľadoch. (Knižne potom vyšla až v roku 1907.) Literárny historik Ivan Kusý, ktorý dielo Pustokvet žánrovo zaraďuje medzi romány, ho charakterizuje takto: "Román Pustokvet zväčša zhŕňa to, o čo sa Vajanský pokúšal v novelách. Psychologická analýza ľudí vášnivých a čudáckych mala byť aj dôkazom veľkého umenia aj protestom proti dekadentnej literatúre, aj mala viesť slovenskú mládež k odvratu od 'závratníckeho' života". Román nenašiel veľkú odozvu, najmä nie medzi mladou generáciou, lebo ak mladosť niečo neznáša, tak to je moralizovanie. Oveľa väčšiu literárnu a hlavne dokumentárnu hodnotu majú jeho "Väzenské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného banskobystrického väzenia", ktoré však vyšli až v roku 1903 v americkom Pittsburghu. Sú veľmi presné a spoľahlivé, lebo Vajanský si vo väzniciach, (po Segedíne ho čakala ešte Banská Bystrica a Vacov), robil denníkové poznámky. V "Rozpomienkach" nájdeme i takýto text: "Deň ubieha rýchle, lebo má etapy. Ony trochu pomáhajú. (...) Tretia etapa je prechádzka okolo múru. Má 133 krokov. Ja som celý rok vydržal túto rajčulu, pred obedom i po obede po hodine. Keď som tak 20 ráz obehol (2660 krokov), lepšie sa sedelo v kuteri. Štvrtá etapa: listár. Prináša listy, ktorých spočiatku chodilo hodne z celej Európy, ba jeden až z Teheránu, z Perzie, od mladého Baťuškova, brata známeho filológa a profesora na petrohradskej univerzite..."

Ročný pobyt v segedínskom väzení sa Vajanskému virtuálne pokúšali skrátiť viacerí slovenskí i vojvodinskí národovci a príbuzní. Prvým zo Slovenska bol Martinčan Samuel Šípka, prvým z Vojvodiny Emil Kolényi z Hajdušice. Po pol roku syna navštívila aj Anna Hurbanová s Vajanského mladším bratom Konštantínom, ktorá potom zostala v Starej Pazove u ďalšieho syna Vladimíra a zotrvala v jeho rodine až do Svetozárovho prepustenia.

V novembri 1893 Vajanského v Segedíne navštívil aj najbližší spolupracovník z Martina Jozef Škultéty a tesne pred Vianocami aj Juraj Čajda, vydavateľ a redaktor "humoristicko-satyrického časopisu" Černokňažník. Zaznamenať treba aj skutočnosť, že o Vajanského väzenský osud sa zaujímali intelektuáli - slavisti prakticky zo všetkých slovanských krajín, rumunské dievčatá a ženy zo Sibiu mu dokonca poslali vavrínový veniec a rumunské noviny písali o ňom ako slovenskom martýrovi. Tento ohlas, ktorý mal jednoznačne aj politický podtón, z času na čas zaznamenávala aj maďarská tlač.

Presne na deň, teda 17. februára 1894, Vajanského zo segedínskeho väzenia prepustili. Najskôr zamieril do Starej Pazovy k bratovi Vladimírovi, kde od októbra žila aj jeho matka. O desať dní neskôr sa spoločne vrátili do Martina. Na ovenčenej stanici ho už čakalo niekoľko stoviek Martinčanov, ale i Turčanov z okolitých dedín. Privítal ho zodpovedný redaktor Národných novín a vydavateľ Národného hlásnika Ambro Pietor a hoci bol február, kyticu čerstvých ruží mu podala herečka Božena Marta Mudroňová, dcéra advokáta Pavla Mudroňa. Zástup ho potom sprevádzal až do bydliska v horváthovskom dome.

Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského pod názvom "Obsiahnuť svet, slúžiť domovine!"

JAUROVÁ: Fico nemusí ústavu meniť, len chce, aby sa o tom rozprávalo

Vývoj hlasovaní aktuálneho parlamentu sa podľa Z. Jaurovej (PS) dá len ťažko odhadnúť, ale nevylučuje, že sa novela ústavy presunie z aktuálnej parlamentnej schôdze na neskôr (správa, PODCAST, VIDEO).

- Sily NATO začali dvojtýždňové cvičenia v Baltskom mori. Prvé lode odplávali z nemeckej základne Rostock-Warnemünd na severovýchode krajiny vo štvrtok. Medzi plavidlami bola aj nemecká korveta Magdeburg a francúzska mínolovka Vulcain.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtkový rokovací deň rozpravou o opozičnej novele zákona o volebnej kampani.

- Nemeckého kancelára Friedricha Merza vo štvrtok v Bielom dome prijal americký prezident Donald Trump. Obaja lídri vyjadrili nádej, že budú pokračovať vo vzájomnej prospešnej spolupráci.

- Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR kritizovali v pléne parlamentu pozmeňujúce návrhy k novele školského zákona. Označili ich za prílepky, ktoré rokovací poriadok neumožňuje.

- Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rešpektuje vo štvrtok prijaté uznesenie Národnou radou SR o odmietnutí sankčnej politiky a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii a ochrane ekonomických a energetických záujmov SR.

- Pri obci Stakčín v okrese Snina došlo vo štvrtok po 13.00 h k dopravnej nehode dvoch osobných motorových vozidiel. Na mieste zasahovala aj posádka leteckých záchranárov z Košíc.

- Český premiér Petr Fiala nepovažuje rozhodnutie slovenského parlamentu zaviazať vládu, aby nepodporila ďalšie protiruské sankcie, za dobré pre bezpečnosť Európy.

- Osem ľudí sa zranilo na palube lietadla spoločnosti Ryanair, ktoré muselo v stredu večer núdzovo pristáť v južnom Nemecku pre turbulencie spôsobené silnou búrkou. Lietadlo so 179 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky smerovalo z Berlína do Milána.

- Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok opäť znížila svoje kľúčové úrokové sadzby, už ôsmykrát od júna 2024. Rada guvernérov ECB vo štvrtok oznámila, že znižuje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov.

- Slovák, ktorý vlani v septembri prepadol a zabil v záhradnom domčeku vo viedenskej štvrti Floridsdorf 91-ročnú ženu, dostal vo štvrtok za tento čin od rakúskeho súdu doživotný väzenský trest.

- Podľa českého premiéra Petra Fialu je v bitcoinovej kauze potrebné objasniť, či nešlo o akciu, ktorej cieľom bolo podviesť štát a zneužiť jeho inštitúcie.

- Bývalý bos sicílskej mafie Cosa Nostra Giovanni Brusca je po odpykaní štvorročného podmienečného trestu, ktorý mu bol uložený po prepustení z väzenia v roku 2021, kde strávil 25 rokov, definitívne na slobode.

- V rámci vyšetrovania voči zdravotníkovi pôsobiacemu v oblasti paliatívnej starostlivosti, ktorý je väzobne stíhaný pre podozrenie z úmyselného zabíjania zverených pacientov, nariadila berlínska prokuratúra ďalšiu exhumáciu.

- Členovia vlády by nemali v medzinárodných organizáciách hlasovať za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Ruskej federácii.

- Otvorený obchod, nie protekcionizmus, je zárukou rozvoja. Uviedol to vo štvrtok eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič počas vystúpenia na bruselskom Fóre pre hospodársku bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.

- Štvrtková mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR k tzv. penziónovej výzve je jednou z hybridných operácií opozície proti Slovensku. Uviedol to na brífingu na agrorezorte podpredseda NR SR Tibor Gašpar.

- Platy zamestnancov v školstve sa majú zvýšiť. Zaviesť sa má aj príplatok za hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca ako spôsob nadtarifného odmeňovania zamestnancov v závislosti od ich výkonu a kvality práce.

- Počet hlásených kybernetických incidentov v roku 2024 stúpol, nie však vo všetkých sektoroch. Nárast zaznamenala verejná správa, zdravotníctvo či energetika a digitálna infraštruktúra.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v reakcii na klesajúcu pôrodnosť v krajine varoval, že táto situácia predstavuje väčšiu hrozbu než vojna, a od roku 2026 vyhlásil desaťročie rodiny.

- Výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec podporili starostovia obcí Málinec, Látky a ďalších 15 obcí z Podpoľania, s ktorými podpísalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR dohodu, povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba.