Bratislava 1. februára (TASR) - Druhé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (3-4) na úvodnej strane sa vracia k práve skončenému Roku Svetozára Hurbana Vajanského. Robí tak v širšom článku Márie Rapošovej Aj pomníky majú svoje osudy. Autorka v ňom zmapovala všetky v súčasnosti dostupné pomníky a pamätníky na túto osobnosť našej národnej histórie a v súvislosti s Martinom pripomenula ich zrod a všetky peripetie, ktoré ich vzniku predchádzali. Článok je sprevádzaný farebnou kolážou Vajanského pamätníkov.

Na prvej strane sa začína aj politický úvodník šéfredaktora Literárneho týždenníka (LT) Pavla Dinku Occamova britva. Autor v ňom podrobil kritike vo svete dosiaľ nevídanú hystériu, ktorá sa rozpútala v súvislosti s voľbou nového amerického prezidenta a s protiruskou kampaňou. K nej sa totiž s mimoriadnou dávkou pridanej hodnoty pridali aj naše pravicové médiá. S týmto úvodníkom, ktorý presahuje aj na väčšiu časť 8. strany, korešponduje fejtón Vladimíra Blahu Keď dezinformácia, tak poriadna, článok Vladimíra Bačišina Vymyslená kybernetická vojna (na 8. strane), a tiež úvaha Petra Žantovského z pravidelnej rubriky Pohľadnica z Prahy.

Politicko-ekonomický komentár o súčasných európskych špekuláciách s tzv. „základným nepodmieneným príjmom“, t. j. poberaním dávok bez práce, napísal Roman Michelko, autorom vnútropolitického komentára Subjektívne rozhodnutia o udelení tohoročných štátnych vyznamenaní je Ľudovít Števko. Zahranično-politický komentár Nato a Európa napísal František Škvrnda.

Reportážnou esejou môžeme nazvať príspevok Jána Čomaja Absurdity nášho času o najznámejších ekonomicko-zlodejských kauzách, (od Majského, cez Gorilu až po Baštrnáka), ktoré už celé dve desaťročia frustrujú a stresujú našu spoločnosť.

Viac ako recenziou je úvahová esej Júliusa Handžárika o nedávno vydanej knihe nemeckého autora Karlheinza Deschnera Utajované dejiny USA, v ktorej upozorňuje najmä na menej známe praktiky amerických tajných služieb pri rozpútavaní lokálnych vojen v mene svojich zištných záujmov.

Recenziu o uvedení hry Mercedes Benz od nedávno zosnulého maďarského dramatika Pétera Esterházyho na javisku Činohry SND napísal Milan Polák. Autorkou recenzie o nitrianskej inscenácii slovenského autora Laca Keratu Dobro je Jana Nežatická, koncert Biblických piesní vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave v podaní našich popredných operných spevákov a organistu Jána V. Michelka pripomenula Anna Sláviková. Na druhé CD klaviristky Daniely Kardošovej v rozhovore s interpretkou upozornila Danica Jakubcová.

Malú štúdiu o sťahovaní Slovákov do Srbskej Vojvodiny pri príležitosti 300. výročia tejto udalosti pod názvom Tá vábna Dolná zem napísala Alžbeta Remiášová.

Osobnosť celoživotného redaktora a vedúceho redaktora literárnej redakcie Slovenského rozhlasu Pavla Hudíka pri príležitosti jeho 80-in v širšej biografickej eseji priblížil Alexander Halvoník.

Epický žáner je v čísle reprezentovaný žánrom literatúry faktu, a to ukážkou z pripravovaných pamätí Jozefa Mikloška Strieborná ruža. Poézia je zastúpená ukážkami z tvorby troch súčasných rakúskych poetov - Ilse Bremovej, Elisabeth Schawerdovej a Helmutha A. Niederleho. Básne vybrala a preložila Etela Farkašová.

Publicistickú esej Vianočná tržnica s odstupom o našom nedávnom trhovo-konzumnom prežívaní Vianoc napísal Vincent Šabík. Okrem iného musel konštatovať, že „Vianoce sú azda jediný sakrálny sviatok kresťanstva, ktorý už dávno presiahol aj do sekulárnej sféry...“

Jazykovú poznámku o používaní pomenovaní „Alexandrovci a Alexandrovovci“ napísala Miroslava Avramová - Čierna.

Recenznej rubrike dominuje recenzia Ľuboša Juríka na knihu reportážnej literatúry faktu Pavla Vitka, Miroslava Minára a Jozefa Žiaka AN-24 nedoletel. Spoločenská rubrika okrem informácií o viacerých literárno-kultúrnych podujatiach na Slovensku a prezentácie noviniek Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov prináša nekrológy za poetkou Katarínou Hudecovou a všestranným umelcom (básnik, výtvarník, hudobník) Milanom Adamčiakom.

Viac ako ohlas z rubriky Fórum čitateľskej verejnosti je úvaha René Pavlíka zo združenia Rastic Povznesme národnú hrdosť.