Bratislava 16. júna (TASR) - Svet nechce a ani nepotrebuje kópie ani napodobeniny, svet chce originály. Také, čo charakterizujú ducha národnej kultúry. Inými slovami - do sveta sa možno dostať len cez národné. Čiže jedinečné, neopakovateľné.

Tento fakt je príznačný aj pre Vajanského literárnu tvorbu, keď bol na vrchole tvorivých síl. A to je obdobie deväťdesiatych rokov 19. storočia, keď dovršoval piatu dekádu svojho života. Jeho tvorba začala prenikať za hranice Slovenska, najmä do slovanského sveta a v rámci neho celkom prirodzene do Čiech. Už v roku 1894 mu u chýrneho nakladateľa a tlačiara Edvarda Beauforta v Prahe v preklade do češtiny vychádza románovo koncipovaná novela Letiace tiene (Letící stíny) a vzápätí i román Suchá ratolesť. "Současně posíláme Vaší Slovútnosti kartáčové otisky dalších dvou archů románu Suchá ratolesť a prosíme o laskavé vrácení otisků prvních dvou archů, jakož i brzké odeslání této korektury... Se zvláštnou úctou", píše vydavateľ Edvar Beaufort Vajanskému do väzenia v Segedíne, čo potvrdzuje, akej úcte, vážnosti a záujmu sa Vajanský ako spisovateľ tešil nielen v slovenskom prostredí, ale aj za hranicami Slovenska.

V Olomouci mu v tom roku zasa vydali dvojzväzkový výber z epiky Novely I. a Novely II. V prvom zväzku sú to novely Dve sestry, Kandidát, V malom meste, Podrost a v druhom Búrka v zátiší, Babie leto, Pokoj duše a Šumena. A do tretice - vo vydavateľstve J. Ottu vychádza knižne obsiahly a prierezový výber z jeho epiky Novely. V ruskom literárnom časopise Zvezda vyšla jeho dlhšia báseň Zima v básnickom pretlmočení A. Zarina a v srbskom časopise Dom i sviet poviedka V jasku pod názvom U tunelu. Zo zatiaľ zdanlivo neznámeho dôvodu Vajanský sa pod ňu podpísal pseudonymom Ján Zvara. No možno to bolo preto, čo Štefan Krčméry neskôr charakterizoval takto: "Erotika Vajanského zázračne širokú má škálu. Do blázniva rozpálená v Majáku, pekelne tmavá v novele V jasku, inde mesačná, námesačnícka, tuhá ako neskoré vinobranie, clivá ako babie leto, no vždy protivy vyrovnávajúca rytmom svojim." Poznamenajme ešte, že novela V jasku, v srbskom preklade s názvom U tunelu, bola naším prvým literárnym dielom zo železničiarskeho prostredia.

V tomto období vznikajú aj prvé literárnovedné štúdie o Vajanského tvorbe. V ruskom časopise Trud bola, napríklad, publikovaná pomerne rozsiahla štúdia "Sovremennaja slovackaja literatura". Jej autor N. N. Filipov venuje najväčšiu pozornosť práve Vajanskému a považuje ho za najväčšieho slovenského spisovateľa v dejinách našej literatúry.

V tomto období sa Vajanský čoraz viac angažuje aj politicky. Predovšetkým ako publicista a komentátor, a to cez Národné noviny. Pozorne sleduje dianie na Slovensku i v celom Uhorsku, hlavne prechmaty politickej moci a čoraz viac aj mediálne prechmaty. Napríklad takto: "Všetky peštianske časopisy pasú po látke pre svoju rubriku Súdobná sieň, kŕmia obecenstvo kriminalistikou, katujú súdených i súdiacich, celé drámy predvádzajú, kde hrajú hriešnici a hriešnice zástoje na gaudium hladného precibreného obecenstva. A tu príde Tőrőkovský prípad, kde ide o vážnu vec, oslepenie apatekárom človeka, a ani jeden časopis neprináša o tom chýru. Zo socialistického časopisu, ktorý správu priniesol, machináciou v tlačiarni prevedenou, Tőrők vyhodil svoje meno. Tým vyšlo najavo, že keď nemohol podplatiť časopis, ako to urobil inde, násilenstvom kassoval nepríjemný chýr. Tu ukázala sa sila kapitalizmu v tak hnusnej podobe, že nenie div, keď socialisti, zaťatí vrahovia kapitalizmu, použili príležitosti k čulej agitácii." Na základe tohto a mnohých iných novinárskych textov, pravidelne uverejňovaných v Národných novinách, môžeme povedať, že Vajanský kliesnil cestu slovenskej investigatívnej žurnalistike a svojím spôsobom bol jej prvým spontánnym predstaviteľom, hoci si to vôbec neuvedomoval.

O Vajanského vitalite, tvorivej sile i fyzickom vzhľade z tohto obdobia nám spisovateľ Ján Hrušovský zanechal takýto literárny obrázok: "Čo sa pamätám, redakciu mali Národnie noviny spolu i so Slovenskými pohľadmi najprv v mudroňovskom dome naproti Matici, až neskôr v budove kníhtlačiarne na dolnom konci mestečka, to keď ju zvýšili o poschodie. Sem chodieval Vajanský každé ráno, obvykle s tmavým plédom cez plece, svieži, energický..."