Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konferencia v poľskom hlavnom meste sa vlastne mala skončiť v piatok.
Ceny skipassov sa oproti minulému roku nemenia. Ponuka vlekov a zjazdoviek pre lyžiarov bude štandardná ako vlani.
S najrozsiahlejšími škodami sa mesiace po kalamite museli vyrovnať predovšetkým práve ŠL TANAP ako správca územia vo vlastníctve štátu.
Po spomínanej augustovej búrke zostal frekventovaný chodník k obnovenej najstaršej chate vo Vysokých Tatrách na viacerých úsekoch veľmi výrazne poškodený.
Podľa odhadov žije v Indii vo voľnej prírode asi 26.000 divokých slonov.
Lesoochranárske zoskupenie vstúpilo do súdneho konania po boku Lesov SR, pretože vidí ohrozenie vzácneho biotopu.
Po minulé roky darovali Bratislave stromček súkromné osoby, tento rok si ho objednala u príspevkovej organizácie Mestské lesy v Bratislave.
Chaty, okrem chaty pod Rysmi, zostávajú prístupné aj počas zimnej turistickej sezóny. Otvorených ostáva osem bezbariérových chodníkov, no tiež len dovtedy, kým nenapadne sneh.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský prezentoval ekosystémové služby ako spoločný záujem lesného hospodárstva a ochrany prírody.
Počas vlaňajšieho jesenného spočítania v Tatrách narátali 1096 kamzíkov.
Neštandardne sa pritom v zmluve podľa Simona nežiadala od firmy žiadna garancia, a to v podobe bankovej záruky či platby vopred.
Má ísť o spoločnosť Sima SH, ktorá ostala štátnemu podniku Lesy SR podľa jeho informácií dlžná viac ako 300.000 eur.
Proti vyhláseniu rezervácie však stoja Mestské lesy v Bratislave.
Najväčšiu koncentráciu "brigádnikov" zažilo Štrbské pleso, Hrebienok, Roháče a chodníky v okolí Tatranskej Lomnice a Tatranských Matliarov.
Výstava na paneloch písmom i obrazom predstavuje jednotlivé typy mokradí, akými sú lužné lesy, rašeliniská, slatiny, trstinové porasty, vlhké lúky a pasienky, prameniská a podobne.
Dávid Meluš mal ísť ešte v pondelok 2. septembra ráno z Krnče k stomatológovi do Solčian. Z čakárne však odišiel a odvtedy sa svojim blízkym neozval.
Záhada farby vody Štrbského plesa má teda svoje vysvetlenie.
Autorom knihy je Štefan Nižňanský.
Stromy sú staré a pomaly prestávajú odčerpávať z ovzdušia skleníkový oxid uhličitý. Dôsledky môžu mať nielen ekologický, ale aj ekonomický charakter.
Informuje o tom denník Hospodárske noviny.
