Bratislava 8. mája (TASR) - Na rozpoltenosti súčasnej slovenskej spoločnosti má niektorými svojimi rozhodnutiami podiel aj Európska únia (EÚ). Upozorňuje na to herec, producent a režisér Andrej Hryc, ktorý tým zároveň ozrejmuje svoj zámer kandidovať na post poslanca Európskeho parlamentu (EP). „Keďže sa mi nepáči, akým spôsobom sa EÚ vyvíja, a pasívny prístup k riešeniu problému mi nie je vlastný, rozhodol som sa uchádzať o dôveru v eurovoľbách,“ vysvetlil v rozhovore pre TASR. Netají, že z pozície eurposlanca chce svojím prístupom k riešeniu problémov na úrovni EÚ prostredníctvom strany Korektúra – Andrej Hryc následne pomôcť uskutočniť aj zásadné politické zmeny a reformy na Slovensku.

-Priznávate, že do politiky vstupujete preto, lebo sa nemôžete pozerať na to, čo sa deje na Slovensku, a nie ste spokojný ani so smerovaním EÚ. Radíte sa teda k zástancom nevyhnutnej reformy EÚ?-

Som presvedčený eurooptimista. Niektoré štruktúry Európskeho parlamentu (EP) a Európskej komisie (EK) však nie vždy napĺňajú očakávania a potreby národných vlád. Dôkazom sú viaceré rozhodnutia, ktoré možno považovať prinajmenšom za diskutabilné. Domnievam sa, že reforma EÚ je nevyhnutná, a rád by som sa na tom procese zúčastnil.

-Aké sú podľa vás najväčšie výzvy, ktoré stoja pred európskym spoločenstvom v najbližších rokoch?-

Okrem bežnej agendy EÚ najdôležitejšia výzva bezprostredne súvisí s ochranou EÚ pred neriadenou migráciou. Sme povinní deklarovať kresťanské princípy nášho kontinentu a zachovať naše národné kultúry a tradície. V prípade brexitu nás čaká zložité obdobie konsolidácie a nastavenia pravidiel politickej a hospodárskej spolupráce so Spojeným kráľovstvom. Máme nasledujúcich päť rokov čo robiť.

-V rámci strany, ktorú reprezentujete, ste sformulovali šesť programových priorít – podpora rodiny, ochrana sociálne slabých, podpora strednej triedy, podpora národnostných menšín, boj proti korupcii a ochrana SR pred neriadenou migráciou. Kopíruje to i agendu, ktorej by ste sa chceli venovať ako europoslanec?-

Z pozície poslanca EP sa nie všetky z týchto priorít dajú priamo ovplyvňovať z Bruselu. V každom prípade sa však budem snažiť pomôcť pripraviť dôsledný kontrolný mechanizmus finančného toku európskych dotácií na Slovensko. Budem presadzovať, aby sa o použití eurofondov nerozhodovalo s konečnou platnosťou v Bruseli, ale aby mohla naša vláda tieto toky podľa svojich potrieb priamo operatívne ovplyvňovať. Druhou prioritou môjho pôsobenia bude ochrana EÚ pred neriadenou migráciou, okrem iného podporou Frontexu.

-V nadväznosti na predchádzajúcu otázku, v čom vidíte možnosti, ktorými môže europarlament pomôcť Slovensku?-

Slovensko podobne ako mnohé postkomunistické krajiny v dôsledku skutočnosti, že sme neurobili hrubú čiaru za komunizmom, stále trpí nepretrhanými väzbami na staré štruktúry a ich početných nasledovníkov. Myslím si, že akýsi občasný kontrolný „supervising“ Európskeho parlamentu, hlavne v legislatívnej oblasti, by nám na našej ceste pomohol.

-V jednom z rozhovorov o vzniku vašej strany sa objavila veta, že sa plánujete „pripojiť aj do bloku politikov, ktorí chcú zabrániť neriadenej migrácii“. Má to znamenať, že sa budete hlásiť k myšlienkovému prúdu a aliancii, ktorú vytvára Matteo Salvini, a v prípade zvolenia budete svoje miesto hľadať v ním zamýšľanej parlamentnej frakcii Európska aliancia ľudí a národov?-

Predbežne uvažujem o vstupe do Európskej ľudovej strany, aby som tam zaujal miesto Eduarda Kukana. Priznám sa však, že niektoré aktivity Mattea Salviniho mi konvenujú. Roky hovorím, že stredomorské štáty trestuhodne zanedbávajú ochranu svojich hraníc. Hranice sú základným atribútom existencie štátu, v našom prípade organizácie štátov – Európskej únie, a treba ich chrániť. Stredomorské štáty zďaleka nechránia svoje schengenské hranice tak, ako to robíme my Slováci. Frakcia Európskej aliancie ľudí a národov sa iste časom vyfarbí. Uvidíme ako.

-Zdôrazňujete, že veríte v silné Slovensko v silnej EÚ. Možno tú silnú Úniu dosiahnuť užšou integráciou jej členských krajín? A možno silné Slovensko v silnej EÚ docieliť tým, že budeme patriť do tzv. jadra Únie?-


Nie som zástancom „dvojrýchlostnej“ EÚ. Myslím si, že krajiny V4 môžu výrazne ovplyvniť život Únie. To, že je Slovensko rovnocenným členom spoločenstva a partnerom všetkých spoločných organizácií, je neodškriepiteľné. Myslím si, že v „jadre Únie“ dávno sme.

-Sme 15 rokov členom EÚ. Aké pozitíva priniesla Únia Slovákom?-

Okrem významných finančných dotácií možnosť byť zapojení do voľného pohybu občanov a tovaru po celej Európe, spoločnú menu, neobmedzené možnosti získať vzdelanie a pracovné príležitosti pre našu mládež a nie v poslednom rade pocit spolupatričnosti k celku EÚ, ktorý je garanciou mierového života v Európe.

-Za tých 15 rokov boli Slováci dostatočne informovaní o tom, čo to EÚ je, aké sú výhody nášho členstva, prečo politické autority hovoria, že práve v Únii je náš životný priestor?-

Mám pocit, že v tejto oblasti máme rezervy. O našich výhodách členstva v EÚ treba neustále hovoriť. Je to podobný princíp, akým je pripomínanie holokaustu. Euroskeptici sú aktívni. Je bezpodmienečne nutné neustále pripomínať výhody, ktoré sme členstvom v EÚ získali, aby nehrozilo, že tieto výhody budú niekedy ohrozené. Z môjho pohľadu je brexit odstrašujúcim príkladom.

-Pred piatimi rokmi zaznamenalo Slovensko v rámci účasti v eurovoľbách negatívny rekord. A aj súčasné prieskumy naznačujú, že účasť bude nízka. Prečo je to podľa vás tak a ako by sa to dalo zmeniť?-

Je to preto, lebo si volič nemôže vybrať svojich kandidátov. Celý náš volebný systém je chorý. Je založený na princípoch partokracie. Moja účasť v týchto voľbách je príkladom. Aby som mohol kandidovať, musel som si „zaobstarať“ stranu, aby ma nominovala. Oveľa lepší princíp by bol systém zbierania podpisov s nejakým rozumným limitom, aký sa používa pri prezidentských voľbách. A hlavne volič by mal dostať k dispozícii jednotnú kandidátku, aby si mohol vybrať svojich kandidátov naprieč celým politickým spektrom, pretože partikulárne stranícke záujmy ho už dávno nezaujímajú. Vtedy by jeho účasť mala zmysel a určite by účasť voličov bola dramaticky väčšia.

-Vy za svoju cieľovú skupinu považujete tých, ktorí doposiaľ nenašli alternatívu, ktorá by ich motivovala prísť k volebným urnám. Ako ich chcete presvedčiť, aby 25. mája prišli voliť a prišli voliť vás?-


Vyše 50 rokov som verejne činný. Ľudia ma poznajú. Poznajú moje názory, vedia, že sa nebojím venovať nepopulárnym témam, vedia, že viem zakričať a stáť si za svojím slovom za každých okolností. Voliči sú sklamaní z partokratického systému slovenskej politiky. „Tradičné“ strany sklamali nielen u nás, ale v mnohých okolitých štátoch. Treba im ponúknuť alternatívu. Veľa mojich priateľov, ktorí nechodia z týchto dôvodov voliť, mi prisľúbilo svoj hlas.


-Deklarujete, že ako europoslanec budete chcieť stranu Korektúra – Andrej Hryc potiahnuť aj do Národnej rady (NR) SR. Možno si to vysvetliť aj tak, že ak sa europoslancom nestanete, rezignujete na ambície dostať sa do slovenského parlamentu? Pýtam sa aj vzhľadom na to, že ste jediným kandidátom na voľby do EP a potenciálnych ďalších členov strany zatiaľ odmietate prezradiť...-

Mojím cieľom je parlament EÚ. Na malé výnimky mi aktivity doterajších slovenských europoslancov pripadajú „neviditeľné“, čo v mojom prípade určite nebude. Chcem nadviazať na prácu Eduarda Kukana, ktorý je mojím mentorom. Pevne verím, že dôveru slovenských voličov získam. V prípade, že by ma nezvolili, bol by to signál, že mám ísť chytať ryby a nie sa trepať do NR SR.

-Koľko plánujete vynaložiť na kampaň a ako ju budete financovať?-


Všetky finančné prostriedky získala strana z darov. Myslím si, že na volebnú kampaň nevynaložíme viac ako 30.000 eur.