Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája.
Autor TASR
Štrasburg 3. mája (TASR) - Ak chce niekto vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) voliť nejakú antisystémovú, extrémistickú alebo populistickú stranu, nemôžeme tomu v tejto chvíli zabrániť. Strany, ktoré sú veľmi úzko orientované na svoju nacionalistickú politiku, v EP nedokážu spolupracovať, lebo každý prichádza s nejakým iným návrhom. V EÚ majú momentálne rastúci trend, nie je to však fatálne. Pre TASR to uviedla europoslankyňa Monika Beňová.
"Nie je to taký rast, že by hrozilo, že Európa sa zmení z mierovej na nejakú bojovú zónu, ale je potrebné takisto hovoriť, že sú to strany, ktoré sú veľmi úzko orientované na svoju nacionalistickú politiku, to znamená, že tu v EP nedokážu spolupracovať, lebo každý prichádza s nejakým iným návrhom. Ja budem sama zvedavá, ako sa poslanci zo Slovenska, ak sa sem dostanú z niektorých strán, ktoré už dnes snívajú o (Matteovi) Salvinim, vyrovnajú napríklad s jeho návrhom povinného prerozdeľovania migrantov z Talianska, pretože sú to spravidla strany, ktoré si neželajú povinné prerozdeľovanie," konštatovala Beňová.
Príčin, prečo podpora takýchto strán rastie, je podľa nej viac. Na jednej strane v EÚ dlhodobo dochádza akoby k nenaplneniu predstáv niektorých občanov a taktiež v niektorých prípadoch mohla byť dôvodom aj migračná kríza. "Je potrebné veľmi úprimne priznať, že tou príčinou napríklad, ak hovoríme o AfD (Alternatíva pre Nemecko), bola určite migračná kríza, ktorú lídri európskych štátov nedokázali dostatočne včas zvládnuť a napriek tomu, že my z EP sme ich už od 2014 roku upozorňovali na to, tak odišli v lete na dovolenky, potom sa stretli v septembri a už bolo neskoro. Možno je to výzva pre národné elity, členov vlád jednotlivých členských štátov, aby boli pripravení konať rýchlejšie a prijímať rýchlejšie rozhodnutia," povedala Beňová.
Každé voľby považuje za dôležité, keďže je to podľa nej pre voliča alebo voličku možnosť ukázať záujem o spravovanie verejných záležitostí. Podľa nej je potrebné mať na pamäti aj to, že všetko, o čom sa v EP rozhodne, je následne súčasťou národnej legislatívy. Práve europoslanec má možnosť podávať pozmeňujúce návrhy k legislatíve, ktorá prichádza z Európskej komisie (EK) a o ktorej EP nerozhoduje samostatne, ale v súčinnosti buď s ministrami, alebo s Európskou radou, teda s predsedami vlád. Prostredníctvom pozmeňovacích návrhov je možné do legislatívy vstúpiť. "Ďalej sú to témy, ktoré môžu poslanci EP otvárať. Samozrejme, je potrebné vnímať, že opatrenia, ktoré prijímajú európske inštitúcie, trvajú dlhší čas, pretože musíme čakať na pozície jednotlivých národných vlád, môžu do toho vstupovať národné parlamenty. Ľudia preto nemôžu očakávať, že teraz sa otvorí nejaká téma a za rok tu bude riešenie, je potrebné mať v tomto zmysle pochopenie," zdôraznila Beňová.
EP sa zaoberal napríklad témou znižovania rodinných prídavkov, dvojakou kvalitou potravín, či európskou minimálnou mzdou. "To sú témy, ktoré sa týkajú našich občanov. Bude dôležité, aby sme tieto témy oveľa viac komunikovali a nehovorili o všeobecných témach. Čo považujem za rovnako dôležité je, aby sa napríklad európski lídri na zasadnutiach summitov zaoberali témami, aby ukázali ľudom, že sa vedia na niečom dohodnúť... a v témach, v ktorých máme rozdielne názory, tak tie riešme na domácej úrovni," dodala Beňová.
Novozvolení poslanci sa podľa nej po nástupe budú musieť venovať témam ako sociálna politika, balík mobility či téme európskej prokuratúry.
V súvislosti s brexitom zdôraznila, že je potrebné ľuďom vysvetľovať, že populistické výkriky v rámci európskych inštitúcií vedú presne k situácii, ktorá vznikla v Británii, kde vlastne ľudia nevedia, čo bude na druhý deň, ako bude krajina fungovať. Toto je podľa nej výsledok práce populistov.
"Myslím si, že brexit musí byť, pretože britskí politici urobili referendum, to referendum bolo úspešné a musí byť záväzné pre politikov. Len by sa už mali konečne rozhodnúť, kedy to bude a zbytočne nebrzdiť zvyšok EÚ pred ďalšími projektmi, ktoré sú dôležité a prevziať na seba zodpovednosť. A keď po dvoch alebo troch rokoch zistia, že naozaj je to pre nich problém, my budeme mať určite otvorené dvere. Ale Veľká Británia musí konečne pochopiť, že jej imperiálne časy skončili, že Británia ako jedna z najväčších mocností, možno ešte v minulom storočí, jednoducho už nefunguje, a že musia aj oni prijať ducha doby a byť modernou krajinou," povedala, pričom dodala, že dôvod na druhé referendum nevidí. "Už to uzavrime. Dohodnime sa, že Briti sa rozhodli, že chcú vystúpiť, nech teda vystúpia. Nech nám ukážu, ako to bude u nich super fungovať po vystúpení," uzavrela.
Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).
"Nie je to taký rast, že by hrozilo, že Európa sa zmení z mierovej na nejakú bojovú zónu, ale je potrebné takisto hovoriť, že sú to strany, ktoré sú veľmi úzko orientované na svoju nacionalistickú politiku, to znamená, že tu v EP nedokážu spolupracovať, lebo každý prichádza s nejakým iným návrhom. Ja budem sama zvedavá, ako sa poslanci zo Slovenska, ak sa sem dostanú z niektorých strán, ktoré už dnes snívajú o (Matteovi) Salvinim, vyrovnajú napríklad s jeho návrhom povinného prerozdeľovania migrantov z Talianska, pretože sú to spravidla strany, ktoré si neželajú povinné prerozdeľovanie," konštatovala Beňová.
Príčin, prečo podpora takýchto strán rastie, je podľa nej viac. Na jednej strane v EÚ dlhodobo dochádza akoby k nenaplneniu predstáv niektorých občanov a taktiež v niektorých prípadoch mohla byť dôvodom aj migračná kríza. "Je potrebné veľmi úprimne priznať, že tou príčinou napríklad, ak hovoríme o AfD (Alternatíva pre Nemecko), bola určite migračná kríza, ktorú lídri európskych štátov nedokázali dostatočne včas zvládnuť a napriek tomu, že my z EP sme ich už od 2014 roku upozorňovali na to, tak odišli v lete na dovolenky, potom sa stretli v septembri a už bolo neskoro. Možno je to výzva pre národné elity, členov vlád jednotlivých členských štátov, aby boli pripravení konať rýchlejšie a prijímať rýchlejšie rozhodnutia," povedala Beňová.
Každé voľby považuje za dôležité, keďže je to podľa nej pre voliča alebo voličku možnosť ukázať záujem o spravovanie verejných záležitostí. Podľa nej je potrebné mať na pamäti aj to, že všetko, o čom sa v EP rozhodne, je následne súčasťou národnej legislatívy. Práve europoslanec má možnosť podávať pozmeňujúce návrhy k legislatíve, ktorá prichádza z Európskej komisie (EK) a o ktorej EP nerozhoduje samostatne, ale v súčinnosti buď s ministrami, alebo s Európskou radou, teda s predsedami vlád. Prostredníctvom pozmeňovacích návrhov je možné do legislatívy vstúpiť. "Ďalej sú to témy, ktoré môžu poslanci EP otvárať. Samozrejme, je potrebné vnímať, že opatrenia, ktoré prijímajú európske inštitúcie, trvajú dlhší čas, pretože musíme čakať na pozície jednotlivých národných vlád, môžu do toho vstupovať národné parlamenty. Ľudia preto nemôžu očakávať, že teraz sa otvorí nejaká téma a za rok tu bude riešenie, je potrebné mať v tomto zmysle pochopenie," zdôraznila Beňová.
EP sa zaoberal napríklad témou znižovania rodinných prídavkov, dvojakou kvalitou potravín, či európskou minimálnou mzdou. "To sú témy, ktoré sa týkajú našich občanov. Bude dôležité, aby sme tieto témy oveľa viac komunikovali a nehovorili o všeobecných témach. Čo považujem za rovnako dôležité je, aby sa napríklad európski lídri na zasadnutiach summitov zaoberali témami, aby ukázali ľudom, že sa vedia na niečom dohodnúť... a v témach, v ktorých máme rozdielne názory, tak tie riešme na domácej úrovni," dodala Beňová.
Novozvolení poslanci sa podľa nej po nástupe budú musieť venovať témam ako sociálna politika, balík mobility či téme európskej prokuratúry.
V súvislosti s brexitom zdôraznila, že je potrebné ľuďom vysvetľovať, že populistické výkriky v rámci európskych inštitúcií vedú presne k situácii, ktorá vznikla v Británii, kde vlastne ľudia nevedia, čo bude na druhý deň, ako bude krajina fungovať. Toto je podľa nej výsledok práce populistov.
"Myslím si, že brexit musí byť, pretože britskí politici urobili referendum, to referendum bolo úspešné a musí byť záväzné pre politikov. Len by sa už mali konečne rozhodnúť, kedy to bude a zbytočne nebrzdiť zvyšok EÚ pred ďalšími projektmi, ktoré sú dôležité a prevziať na seba zodpovednosť. A keď po dvoch alebo troch rokoch zistia, že naozaj je to pre nich problém, my budeme mať určite otvorené dvere. Ale Veľká Británia musí konečne pochopiť, že jej imperiálne časy skončili, že Británia ako jedna z najväčších mocností, možno ešte v minulom storočí, jednoducho už nefunguje, a že musia aj oni prijať ducha doby a byť modernou krajinou," povedala, pričom dodala, že dôvod na druhé referendum nevidí. "Už to uzavrime. Dohodnime sa, že Briti sa rozhodli, že chcú vystúpiť, nech teda vystúpia. Nech nám ukážu, ako to bude u nich super fungovať po vystúpení," uzavrela.
Slováci si budú voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu v sobotu 25. mája. Hlasovacie právo majú slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného členského štátu, ktorí majú na Slovensku trvalý pobyt. Poslanci sú volení na päťročné volebné obdobie. Štatistický úrad SR by mal vyhlásiť oficiálne výsledky volieb do EP na Slovensku v nedeľu v noci (26. mája).