Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dvojkoalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu podľa jej slov jasne hovorila o zotrvaní v Únii a o oblastiach, v ktorých Slovensko potrebuje silnejšie právomoci Európskej únie.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Predbežné výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) dokazujú, že politické strany vedia zmobilizovať voličov. Sú prejavom toho, že Slováci chcú zotrvať v Európskej únii. Myslí si to politologička Darina Malová. V rozhovore pre TASR tiež povedala, že výsledky eurovolieb stabilitu vládnej koalície neovplyvnia.
"Určite sa pod vyššou volebnou účasťou podpísala aj kampaň za účasť, ktorú podporovali rôzne nadácie," zhodnotila pre TASR. Eurovoľby podľa nej však oslovili jasnými otázkami, a to či chcú Slováci ostať v Európskej únii (EÚ) a či Únia potrebuje reformovať.
Dvojkoalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu podľa jej slov jasne hovorila o zotrvaní v Únii a o oblastiach, v ktorých Slovensko potrebuje silnejšie právomoci Európskej únie. Za ich úspechom vidí aj celkový kontext a situáciu na politickej scéne po vražde Jána Kuciaka, keď hnutia ako Za slušné Slovensko ponúkali alternatívu k vládnej koalícii. PS a Spolu sa podľa nej podarilo zmobilizovať voličov, čo však išlo aj na vlne alebo dozvukoch prezidentských volieb.
Na druhej strane vidí ĽSNS, ktorá členstvo v EÚ jasne odmietala. Jej voličov podľa Malovej zmobilizoval pocit ohrozenia či hľadanie alternatívy. Úspech strany pripisuje nespokojnosti voličov nielen s celospoločenskou, ale najmä so svojou osobnou životnou situáciou. "Nemožno hovoriť, že všetci voliči, ktorí hlasovali za Kotlebovu stranu, hlasovali za fašizmus. Sú to voliči, ktorí hlasovali predovšetkým protestne," zdôraznila Malová.
Neúspech strán Smer-SD, SNS a Most-Híd podľa jej slov nebude mať vplyv na stabilitu súčasnej vládnej koalície. "Ak ich niečo spája, je to snaha dovládnuť," skonštatovala. Predpokladá, že svoj relatívny neúspech v eurovoľbách budú zdôvodňovať nevysokou účasťou a tým, že nešlo o voľby týkajúce sa domácej politiky. "Rozhodne z toho nebudú vyvodzovať nejaké seriózne dôsledky pre svoju stranícku politiku," dodala.
Skonštatovala, že Smer-SD nedokázal zmobilizovať ani jadro svojich voličov. "Domnievam sa, že to nedokázal práve pre to, že pokiaľ ide o európske témy, má Smer-SD protirečivú politiku," vysvetlila. Na jednej strane podľa jej slov hovorí o potrebe zotrvať v Únii, na druhej strane toleruje výroky predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD). "Voliči sa v tom nevedia zorientovať," povedala.
Za neúspechom SNS vidí "nemastnú-neslanú" kampaň a existenciu ĽSNS, ktorá strane podľa nej uberá hlasy. Výsledok Mosta-Híd odôvodňuje aj tým, že sú tu ďalšie strany pre maďarské menšiny. Predpokladá, že rovnaký výsledok by sa mohol zopakovať aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách na Slovensku.
Neúspech hnutia Sme rodina pripisuje tomu, že v kritike Únie malo silného konkurenta, ktorý vedel odmietnutie Únie sformulovať lepšie, a to ĽSNS. Negatívne vníma aj propagované video z Talianska, na ktorom "predseda slovenskej strany hovorí po taliansky a nechá si tlieskať talianskymi voličmi". "Líder Sme rodina akoby podľahol zvodom toho, že bude v zahraničnej frakcii," dodala Malová.
"Určite sa pod vyššou volebnou účasťou podpísala aj kampaň za účasť, ktorú podporovali rôzne nadácie," zhodnotila pre TASR. Eurovoľby podľa nej však oslovili jasnými otázkami, a to či chcú Slováci ostať v Európskej únii (EÚ) a či Únia potrebuje reformovať.
Dvojkoalícia Progresívne Slovensko (PS) a Spolu podľa jej slov jasne hovorila o zotrvaní v Únii a o oblastiach, v ktorých Slovensko potrebuje silnejšie právomoci Európskej únie. Za ich úspechom vidí aj celkový kontext a situáciu na politickej scéne po vražde Jána Kuciaka, keď hnutia ako Za slušné Slovensko ponúkali alternatívu k vládnej koalícii. PS a Spolu sa podľa nej podarilo zmobilizovať voličov, čo však išlo aj na vlne alebo dozvukoch prezidentských volieb.
Na druhej strane vidí ĽSNS, ktorá členstvo v EÚ jasne odmietala. Jej voličov podľa Malovej zmobilizoval pocit ohrozenia či hľadanie alternatívy. Úspech strany pripisuje nespokojnosti voličov nielen s celospoločenskou, ale najmä so svojou osobnou životnou situáciou. "Nemožno hovoriť, že všetci voliči, ktorí hlasovali za Kotlebovu stranu, hlasovali za fašizmus. Sú to voliči, ktorí hlasovali predovšetkým protestne," zdôraznila Malová.
Neúspech strán Smer-SD, SNS a Most-Híd podľa jej slov nebude mať vplyv na stabilitu súčasnej vládnej koalície. "Ak ich niečo spája, je to snaha dovládnuť," skonštatovala. Predpokladá, že svoj relatívny neúspech v eurovoľbách budú zdôvodňovať nevysokou účasťou a tým, že nešlo o voľby týkajúce sa domácej politiky. "Rozhodne z toho nebudú vyvodzovať nejaké seriózne dôsledky pre svoju stranícku politiku," dodala.
Skonštatovala, že Smer-SD nedokázal zmobilizovať ani jadro svojich voličov. "Domnievam sa, že to nedokázal práve pre to, že pokiaľ ide o európske témy, má Smer-SD protirečivú politiku," vysvetlila. Na jednej strane podľa jej slov hovorí o potrebe zotrvať v Únii, na druhej strane toleruje výroky predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu (Smer-SD). "Voliči sa v tom nevedia zorientovať," povedala.
Za neúspechom SNS vidí "nemastnú-neslanú" kampaň a existenciu ĽSNS, ktorá strane podľa nej uberá hlasy. Výsledok Mosta-Híd odôvodňuje aj tým, že sú tu ďalšie strany pre maďarské menšiny. Predpokladá, že rovnaký výsledok by sa mohol zopakovať aj v nadchádzajúcich parlamentných voľbách na Slovensku.
Neúspech hnutia Sme rodina pripisuje tomu, že v kritike Únie malo silného konkurenta, ktorý vedel odmietnutie Únie sformulovať lepšie, a to ĽSNS. Negatívne vníma aj propagované video z Talianska, na ktorom "predseda slovenskej strany hovorí po taliansky a nechá si tlieskať talianskymi voličmi". "Líder Sme rodina akoby podľahol zvodom toho, že bude v zahraničnej frakcii," dodala Malová.
