Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strany prevažne podporujú aj rýchlejšie zníženie emisií do roku 2030. Na konkrétnom percentuálnom cieli do roku 2030 sa v dotazníku nezhodli, budú však podporovať dohodu v rámci EP.
Autor TASR
Bratislava 16. mája (TASR) – Demokratické politické strany, ktoré kandidujú do Európskeho parlamentu (EP), súhlasia s tým, že EP by mal aktívne spolupracovať na čo najrýchlejšom ukončení ťažby a spaľovania uhlia v členských štátoch EÚ vrátane Slovenska. Vyplýva to z ich odpovedí na otázky, ktoré im adresovala organizácia Greenpeace.
V apríli 2019 položila otázky desiatim najsilnejším demokratickým stranám podľa vtedy aktuálneho prieskumu agentúry Focus. Odpovedali zástupcovia šiestich strán, Progresívne Slovensko + Spolu, KDH, SaS, Most-Híd, Sme rodina, SMK. Neodpovedali Smer-SD, SNS a OĽaNO.
Z konkrétnych krokov na ochranu životného prostredia, ktoré by EÚ mala v najbližšej dobe realizovať alebo iniciovať, strany podľa Greenpeace spomínajú prevenciu proti suchu, znižovanie emisií skleníkových plynov, prechod na zelené nízko-uhlíkové hospodárstvo a podporu udržateľného poľnohospodárstva.
"Čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovania uhlia v členských štátoch EÚ vrátane Slovenska, či kroky na udržanie priemernej teploty na planéte pod hranicou 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou. To sú dve hlavné oblasti, na ktorých sa zhodli všetky politické strany, ktoré na dotazník odpovedali," skonštatovala organizácia.
Radek Kubala z Greenpeace Slovensko vyjadril spokojnosť, že kandidujúce strany požadujú prísnejšiu ochranu klímy a životného prostredia, rovnako ako rýchle ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. "Je však potrebné zdôrazniť, že rovnaké strany v minulom volebnom období väčšinou nehlasovali v súlade so svojimi súčasnými vyhláseniami," dodal s tým, že Greenpeace by v budúcom volebnom období rád videl slovenské strany stáť na strane životného prostredia, proti záujmom veľkých znečisťovateľov.
Strany prevažne podporujú aj rýchlejšie zníženie emisií do roku 2030. Na konkrétnom percentuálnom cieli do roku 2030 sa v dotazníku nezhodli, budú však podporovať dohodu v rámci EP.
Ako dodal Greenpeace, podľa odpovedí strany podporujú aj väčší rozvoj obnoviteľných zdrojov takým spôsobom, aby jeho schéma zodpovedala geografickým a technologickým podmienkam v jednotlivých členských štátoch.
V apríli 2019 položila otázky desiatim najsilnejším demokratickým stranám podľa vtedy aktuálneho prieskumu agentúry Focus. Odpovedali zástupcovia šiestich strán, Progresívne Slovensko + Spolu, KDH, SaS, Most-Híd, Sme rodina, SMK. Neodpovedali Smer-SD, SNS a OĽaNO.
Z konkrétnych krokov na ochranu životného prostredia, ktoré by EÚ mala v najbližšej dobe realizovať alebo iniciovať, strany podľa Greenpeace spomínajú prevenciu proti suchu, znižovanie emisií skleníkových plynov, prechod na zelené nízko-uhlíkové hospodárstvo a podporu udržateľného poľnohospodárstva.
"Čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovania uhlia v členských štátoch EÚ vrátane Slovenska, či kroky na udržanie priemernej teploty na planéte pod hranicou 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou dobou. To sú dve hlavné oblasti, na ktorých sa zhodli všetky politické strany, ktoré na dotazník odpovedali," skonštatovala organizácia.
Radek Kubala z Greenpeace Slovensko vyjadril spokojnosť, že kandidujúce strany požadujú prísnejšiu ochranu klímy a životného prostredia, rovnako ako rýchle ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. "Je však potrebné zdôrazniť, že rovnaké strany v minulom volebnom období väčšinou nehlasovali v súlade so svojimi súčasnými vyhláseniami," dodal s tým, že Greenpeace by v budúcom volebnom období rád videl slovenské strany stáť na strane životného prostredia, proti záujmom veľkých znečisťovateľov.
Strany prevažne podporujú aj rýchlejšie zníženie emisií do roku 2030. Na konkrétnom percentuálnom cieli do roku 2030 sa v dotazníku nezhodli, budú však podporovať dohodu v rámci EP.
Ako dodal Greenpeace, podľa odpovedí strany podporujú aj väčší rozvoj obnoviteľných zdrojov takým spôsobom, aby jeho schéma zodpovedala geografickým a technologickým podmienkam v jednotlivých členských štátoch.
