Bratislava 17. máj (TABLET.TV) - Hoci Slovensko zastupuje v Európskom parlamente iba 13 poslancov, bude veľmi záležať na kvalite každého jedného z nich, a tiež na volebnej účasti, teda na sile mandátu, o ktorú sa budú slovenskí europoslanci opierať. V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. „Som hlboko presvedčený, že od toho, akých poslancov si vo voľbách vyberieme, bude závisieť, či budú naozaj schopní naše záujmy efektívne presadzovať,“ uviedol Ladislav Miko.



Často sa totiž stretáva s pochybnosťou, čo zmôže 13 zástupcov zo Slovenska z celkového počtu 751 europoslancov. Zo samotného spôsobu, akým europarlament funguje, však vyplýva, že každý poslanec má oveľa širšie pole pôsobnosti.

„Samozrejme, nespochybňujem ani v najmenšom, že sa naši poslanci vždy za svoje názory postavia hlasovaním, ale potom ostane naozaj len pri tom malom numerickom podiele,“ povedal Ladislav Miko. „Keď je však europoslanec kvalitný, ovláda jazyky a je schopný vyjednávať aj s nositeľmi opozičných názorov, keď dokáže presvedčiť svoju frakciu alebo aj viacero frakcii pre svoj konkrétny názor, môže znásobiť svoj vplyv a svoj hlas, takže europarlament môže schváliť jeho návrh,“ dodal šéf európskeho zastúpenia.

Rozhodnutia EP totiž nevznikajú vo chvíli, keď sa hlasuje. Predchádza im dlhý proces, zasadnutia výborov, rokovaní medzi politickými frakciami a silami, hľadanie kompromisov. Po celý tento čas je dôležitá iniciatíva jednotlivca, takže sa napokon môže premietnuť aj do záverečného hlasovania.

„Poznám osobne niekoľko príkladov, kedy jednotlivec svojou kvalitou a vyjednávacou silou dokázal dotiahnuť proces tak ďaleko, že parlament schválil to, čo on navrhol. Týkalo sa to napríklad prístupu EÚ k pesticídom, čo je naliehavá téma, veľmi dôležitá pre zdravie ľudí. Poznám poslanca, ktorý sa jej systematicky niekoľko rokov venuje, zvoláva expertné rokovania, pozýva ostatných kolegov, rokuje s nimi a výsledok je taký, že sa vo výbore aj v pléne odhlasujú návrhy v takej podobe, akú presadzoval,“ vysvetlil Ladislav Miko.

Máme EÚ radi, ale nevieme prečo

Navyše sú počty poslancov pre jednotlivé štáty prerátané tak, aby zvýhodňovali menšie krajiny. Znamená to, že na rovnaký počet obyvateľov (napríklad na milión ľudí) pripadá na Slovensku väčší počet europoslancov, než v Nemecku, takže relatívna sila hlasu jedného voliča zo Slovenska je vyššia, než povedzme sila Nemca, Francúza alebo Taliana.

„To je práve dôsledok toho, že sa európsky systém snaží vytvoriť hlasovací poriadok tak, aby malé štáty nemohli byť prehlasované veľkými. Na Slovensku máme tendenciu hovoriť, že nám veľkí diktujú, čo máme robiť. Ale ak by sme využívali naše možnosti, náš hlas je v pomere k veľkosti našej ekonomiky alebo populácie silnejší, než hlas poslanca veľkých štátov,“ doplnil Ladislav Miko.

Poslanci EP tiež podľa neho vnímajú svojich partnerov najmä cez silu ich mandátu. Keď ich partner má za sebou 50 alebo 60 percent voličov, komunikujú s ním inak ako s človekom, ktorý má za sebou mandát od 13 percent voličov.

Práve rekordne nízka slovenská účasť na eurovoľbách v roku 2014 je dôvodom, prečo sa snažia zástupcovia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a ďalších európskych inštitúcii na tzv. roadshow vysvetľovať občanom, prečo je dôležité voliť. Podľa doterajších zistení pritom viac než 60 percent Slovákov vníma EÚ pozitívne, no mnohí netušia, akým spôsobom Únia vstupuje do ich života.

„Vedia, že Únia existuje, ale nemajú žiadnu osobnú skúsenosť, znalosť alebo informáciu, čo v ich okolí vlastne EÚ zabezpečuje. Rozhodujú sa na základe pocitov, alebo informácií z iných zdrojov. Preto treba ukazovať na konkrétnych príkladoch ako Únia funguje, čo robí v každom regióne v každom meste pre každého občana. V čom sú problémy a v čom sú benefity. Nestačí povedať, že nám Únia posiela veľa peňazí zo svojich fondov, lebo tu nasleduje ako odpoveď – však sa to aj tak rozkradne – ale že je realita oveľa pestrejšia a je tu množstvo pozitívnych dopadov, ktoré už ani nevnímame, lebo ich berieme ako samozrejmosť,“ povedal v relácii Pohľad na oblohu Ladislav Miko. „Sledujeme ten obrovský rozpor medzi volebnou účasťou a pozitívnym vnímaním EÚ. Treba aktívne pristúpiť k tomu, aby ľudia nielen verili, že EÚ je dobrá, ale prišli to vo voľbách aj vyjadriť.“

Antisystémové sily len hovoria, ale nič nevyriešia

Budúci Európsky parlament bude klásť väčší dôraz na schopnosť sa dohodnúť, pretože kvôli predpokladanému väčšiemu podielu tzv. antisystémových síl už nemusí stačiť dohoda dvoch najsilnejších frakcií na získanie väčšiny. V hre bude viacero frakcií a tým sa aj viac našich poslancov môže presadiť. Záleží však od konkrétneho poslanca, či túto okolnosť dokáže využiť.

Zatiaľ čo euroskeptické sily považuje Ladislav Miko za konštruktívne, antisystémové či eurodeštrukčné sily spôsobujú podľa neho len to, že sa operačný priestor EP zužuje a hľadanie väčšiny je ťažšie. „Antisystémové sily nechcú prispievať k rozhodnutiam, sú tam len preto, aby ich kazili. Je to pre nich len príležitosť hovoriť, pretože ak chceme čokoľvek zmeniť, ešte aj keď kritizujeme EÚ a chceme zmeniť jej legislatívu, aj na to potrebujeme väčšinu a antisystémové strany nemajú šancu ani vôľu takúto väčšinu získať,“ uviedol Ladislav Miko.

K vzostupu radikálnych síl napomohlo viacero faktorov: finančná kríza, migračná kríza, na ktorú Európa nebola pripravená, a to všetko v dobe, keď bol v mnohých krajinách stabilizovaný systém založený na rovnováhe dvoch hlavných súperiacich politických síl. Problémy vytvorili priestor pre tretie strany, ktoré zrazu mohli pracovať s verejnou mienkou aj vďaka tomu, že nastal informačný boom – rozvoj sociálnych sietí priniesol možnosť beztrestne útočiť na iných, využívať anonymných diskutérov, alebo priamo trollov.

Podľa vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Ladislava Mika stále platí Masarykovo krédo, že demokracia je diskusia. „Je to súboj názorov a pohľadov na svet, kde väčšinový na nejakú dobu vyhrá a menšinový je chránený, aby sa raz mohol stať väčšinovým,“ povedal Ladislav Miko na TABLET.TV.

Dôvodom, ktorý by slovenského voliča mal presvedčiť, aby šiel 25. mája k urnám, je fakt, že europoslanci sú najpriamejšou cestou, ako môžu voliči európsky systém ovplyvniť.