Brusel 4. marca (TASR) - Predstavitelia Európskeho parlamentu (EP) koncom minulého týždňa predstavili v poradí už druhú projekciu možných výsledkov eurovolieb, ktoré sa uskutočnia v členských krajinách Európskej únie v dňoch 23.-26. mája. Aj druhý prieskum vo voľbách favorizuje tradičné strany - európskych ľudovcov, socialistov a liberálnych demokratov.

Nový súbor odhadov je založený na prieskumoch uskutočnených v krajinách Únie koncom februára. Údaje vznikli na základe výberu reprezentatívnych prieskumov štátnych inštitútov pre výskum verejnej mienky, ktoré v mene EP spracovala spoločnosť Kantar Public. Europarlament pri zbere dát nezohľadňuje prieskumy na objednávku politických strán.

Prieskum je modelovaný na zoštíhlený 705-členný parlament, čo bude výsledkom odchodu 73 britských europoslancov po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

Aj druhý prieskum naznačil, že Európska ľudová strana (EPP/EĽS) zostane najsilnejšou skupinou v EP (181 kresiel/v súčasnosti 217). Na druhom mieste bodujú socialisti a demokrati (135 mandátov/186) a liberáli (75/68). Štvrtá priečka by pripadla skupine Európa národov a slobody (59/41), na piatej pozícii by sa ocitli Zelení/Európska slobodná aliancia (49/49), za ktorými by nasledovala skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice (47/47) a až siedmu priečku by obsadila frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR), kde je v súčasnosti veľa britských europoslancov (46/75). Posledné miesto politickou vyhranenej skupiny by pripadlo skupine Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) so ziskom 39 mandátov. Nezaradených by bolo osem poslancov a do skupiny Ostatní experti EP zaradili 66 poslancov. Tí sa po ustanovení v poradí deviateho zákonodarného zboru EÚ môžu rozhodnúť pre členstvo v konkrétnych frakciách.

Slovensko by po brexite malo mať 14 europoslancov. Podľa najnovších projekcií by malo v EP štyroch členov vo frakcii ECR, troch poslancov v radoch S&D, iba dvoch v EPP/EĽS, po jednom v tábore liberálov a protieurópsky zameranej frakcii Európy slobody a priamej demokracie (EFDD) a troch poslancov z "nesystémových" strán experti z EP nedokázali politicky zaradiť a preto figurujú v skupine Ostatní.

Výsledky jednotlivých politických strán sú premietané do výsledkov politických skupín v EP iba za predpokladu, že vnútroštátne strany sú pridružené k jednej z európskych politických strán. Nové politické strany a hnutia, ktoré príslušnosť k nejakej európskej politickej strane nedeklarovali, sú zaradené do kategórie Ostatní.

Europarlament zopakoval, že podobné projekcie bude inštitúcia zverejňovať každé dva týždne, v máji už na týždennej báze.

Prvé priame voľby do EP prebehli pred 40 rokmi, v júni 1979. Oprávnených voliť je 373 miliónov občanov EÚ (okrem Británie), z toho je podľa odhadov 33,4 milióna prvovoličov.

Spravodajca TASR Jaromír Novak