Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Eurovoľby 2019

V trojakých voľbách v Belgicku zosilnela vo Flámsku krajná pravica

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Krajne pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) zrejme získa 18 percent, teda približne trikrát viac než v posledných voľbách v roku 2014.

Brusel 26. mája (TASR) - Flámska krajne pravicová a separatistická strana Vlaams Belang (Flámsky záujem; VB) zaznamenala v nedeľu výrazné zisky hlasov v národných, regionálnych aj európskych voľbách. Ukázali to čiastočné neoficiálne výsledky.

Krajina s 11 miliónmi obyvateľov patrí k najviac rozdeleným členským štátom EÚ. Holandsky hovoriaci voliči vo Flámsku a francúzsky hovoriaci voliči vo Valónsku a Bruseli si vyberali vlastných kandidátov a strany. V Belgicku je aj menšie nemecky hovoriace spoločenstvo, vysvetlila tlačová agentúra AFP.

Hlasovanie v trojakých voľbách poznamenal protest pred dôležitou železničnou stanicou Brusel-sever (Brussels Gare du Nord), kde polícia podľa svojich slov zatkla 200 protestujúcich z hnutia takzvaných žltých viest.

Na základe výsledkov parlamentných volieb sa začnú rokovania o vytvorení vlády, päť mesiacov po tom, čo padla vládnuca koalícia a premiér Charles Michel bol poverený viesť dočasný kabinet bez väčšiny.

Avšak po spočítaní 15 percent hlasov vo všetkých troch hlasovaniach v holandsky hovoriacom Flámsku sa ukazuje, že krajne pravicová strana Vlaams Belang (Flámsky záujem) získa 18 percent, teda približne trikrát viac než v posledných voľbách v roku 2014.

Strana Vlaams Belang sa posilnila sčasti aj na úkor konzervatívnej nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA), ale Flámsko bude naďalej viesť pravicová N-VA. V Bruseli a Valónsku sú vo vedení francúzski hovoriaci socialisti.

Toto bude komplikovať každú snahu o dohodnutie koalície v 150-člennom federálnom belgickom parlamente, kde majú zastúpenie strany z Flámska aj Valónska. To ešte viac zdôrazňuje rozkol v belgickej politike.

V rokoch 2010-11 trvalo napríklad formovanie federálnej belgickej vlády rekordných 541 dní. Situáciu zhoršuje aj to, že ekonomicky silné Flámsko sa tradične vo voľbách prikláňa doprava, pokým v Bruseli a postindustriálnom Valónsku s vysokou nezamestnanosťou sú hlavnou silou socialisti.

N-VA v rozpore so svojou straníckou tradíciou vstúpila v roku 2014 do koaličnej vlády s frankofónnymi liberálmi premiéra Michela. Táto koalícia sa rozpadla koncom vlaňajška, keď z nej N-VA vystúpila na protest proti ratifikácii migračného paktu OSN.

Ak by N-VA, ktorú vedie vplyvný starosta Antverp Bart De Wever, nezískala dobré výsledky, analytici predpovedajú dlhé hľadanie stabilnej vládnej koalície.

Ďalšie výsledky sa očakávajú v priebehu nedele.

V Belgicku je účasť na voľbách povinná. Volebné miestnosti uzavreli o 16.00 h.