Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Diskutujúci sa dotkli aj dvojkoľajnosti slovenskej zahraničnej politiky, ktorá je podľa Világi pre voličov mätúca.
Autor TASR
Bratislava 11. apríla (TASR) - Účasť vo voľbách je podľa politologičky Anety Világi vysoká najmä v situáciách, keď je niečo v stávke. Myslí si preto, že by kandidáti na europoslancov mali prinášať témy, ktoré chcú v Európskom parlamente presadzovať. Uviedla to v diskusii Slovensko v EÚ po roku 2019, ktorú na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave zorganizoval GLOBSEC.
"Často sa samotní kandidáti, ale aj celé politické strany snažia presadiť víziu, že idem do Bruselu bojovať za Slovensko. Toto je zavádzanie, to nie je úloha, akú plnia europoslanci," zdôraznila politologička. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v tejto súvislosti pripomenul, že Slováci sú súčasťou EÚ. "Brusel nie je EÚ, rovnako ako Bratislava nie je Slovensko," zdôraznil.
Miku preto zaráža, že niektorí, aj vysokopostavení politici, majú nepresnú predstavu o tom, ako sa v EÚ rozhoduje. Spomenul "mýtus o euroúradníkoch", ktorí nie sú nikým volení a podľa niektorých hlasov rozhodujú o európskych témach. Miko však pripomína, že rozhodujú ministri a volení europoslanci. Je tiež presvedčený, že voliči podceňujú význam kompetentného poslanca. Ten podľa neho dokáže svojim vystupovaním ovplyvniť názor celého parlamentu.
Diskutujúci hovorili aj o náraste euroskepticizmu. Predsedníčke zahraničného výboru Národnej rady SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) sa zdá, že kým predtým medzi sebou konštruktívne súťažila umiernená pravica s umiernenou ľavicou, dnes súperí umiernenosť s populizmom a nacionalizmom. "Verím však, že zvíťazí zdravý rozum," dodala. Podľa europoslanca Ivana Štefanca (KDH) by bol najhorší scenár to, že sa EÚ rozpadne, pretože si voliči vyberú odstredivé tendencie.
Diskutujúci sa dotkli aj dvojkoľajnosti slovenskej zahraničnej politiky, ktorá je podľa Világi pre voličov mätúca. Štátny tajomník rezortu diplomacie František Ružička by preto privítal, aby politické elity na Slovensku dokázali zadefinovať, čo je pre Slovensko nutné a vyčleniť tento priestor z politického boja. Konkrétne by to podľa neho malo byť členstvo v EÚ a NATO.
"Často sa samotní kandidáti, ale aj celé politické strany snažia presadiť víziu, že idem do Bruselu bojovať za Slovensko. Toto je zavádzanie, to nie je úloha, akú plnia europoslanci," zdôraznila politologička. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko v tejto súvislosti pripomenul, že Slováci sú súčasťou EÚ. "Brusel nie je EÚ, rovnako ako Bratislava nie je Slovensko," zdôraznil.
Miku preto zaráža, že niektorí, aj vysokopostavení politici, majú nepresnú predstavu o tom, ako sa v EÚ rozhoduje. Spomenul "mýtus o euroúradníkoch", ktorí nie sú nikým volení a podľa niektorých hlasov rozhodujú o európskych témach. Miko však pripomína, že rozhodujú ministri a volení europoslanci. Je tiež presvedčený, že voliči podceňujú význam kompetentného poslanca. Ten podľa neho dokáže svojim vystupovaním ovplyvniť názor celého parlamentu.
Diskutujúci hovorili aj o náraste euroskepticizmu. Predsedníčke zahraničného výboru Národnej rady SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) sa zdá, že kým predtým medzi sebou konštruktívne súťažila umiernená pravica s umiernenou ľavicou, dnes súperí umiernenosť s populizmom a nacionalizmom. "Verím však, že zvíťazí zdravý rozum," dodala. Podľa europoslanca Ivana Štefanca (KDH) by bol najhorší scenár to, že sa EÚ rozpadne, pretože si voliči vyberú odstredivé tendencie.
Diskutujúci sa dotkli aj dvojkoľajnosti slovenskej zahraničnej politiky, ktorá je podľa Világi pre voličov mätúca. Štátny tajomník rezortu diplomacie František Ružička by preto privítal, aby politické elity na Slovensku dokázali zadefinovať, čo je pre Slovensko nutné a vyčleniť tento priestor z politického boja. Konkrétne by to podľa neho malo byť členstvo v EÚ a NATO.
