Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) si vylepšila svoj výsledok z predchádzajúcich eurovolieb.
Autor TASR
Berlín 27. mája (TASR) - Strany tzv. Veľkej koalície v Nemecku — konzervatívny blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) — vyšli oslabené z tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu (EP). Úspechom sa skončili pre zelených, ktorí sa prvýkrát v celoštátnych voľbách dostali na druhé miesto. Euroskeptická Alternatíva pre Nemecko (AfD) si vylepšila svoj výsledok z predchádzajúcich eurovolieb, sumarizovala v pondelok agentúra DPA.
Napriek stratám získali CDU a CSU v súčte 28,9 percenta hlasov (22,6 a 6,3) a s 29 mandátmi zostali najsilnejším zoskupením, v porovnaní s rokom 2014 je to však pokles voličskej podpory o 6,4 percenta, vyplýva z neoficiálnych konečných výsledkov. Úbytok voličov sa týka výhradne Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterská Kresťanskosociálna únia (CSU) pôsobiaca iba v spolkovej krajine Bavorsko zaznamenala nárast podpory o jeden percentuálny bod.
Zelení sa so ziskom 20,5 percenta hlasov (2014: 10,7 percenta) a 21 mandátmi vyšvihli pred SPD, ktorá skončila až tretia, keď dostala iba 15,8 percenta hlasov (2014: 27,3 percenta). Sociálni demokrati pritom zaznamenali v nedeľu ďalší úder, keď utrpeli porážku aj v súbežných krajinských voľbách v Brémach, ktoré boli viac ako 70 rokov ich baštou. Tá teraz padla do rúk CDU.
AfD získala 11 percent hlasov (2014: 7,1 percenta), zaostala však za výsledkom z volieb do Spolkového snemu v roku 2017. Strana Ľavica dostala 5,5 percenta (2014: 7,4 percenta) a liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) 5,4 percenta hlasov (2014: 3,4 percenta).
Nemecko by malo v EP zastupovať celkom 13 strán, ktoré si rozdelia 96 mandátov.
Účasť voličov dosiahla 61,4 percenta (2014: 48,1 percenta) a je tretia najvyššia od prvých eurovolieb v roku 1979.
Eurovoľby boli prvým vážnym testom pre novú šéfku CDU Annegret Krampovú-Karrenbauerovú od jej nástupu do funkcie vlani v decembri. Jej predchodkyňa, kancelárka Angela Merkelová, sa predvolebnej kampani z veľkej časti vyhýbala.
Predsedníčka SPD Andrea Nahlesová označila volebný výsledok svojej strany za "bolestivý". Bývalý šéf SPD Sigmar Gabriel povedal, že teraz ide "o existenciu SPD ako politickej sily v Nemecku".
Napriek stratám získali CDU a CSU v súčte 28,9 percenta hlasov (22,6 a 6,3) a s 29 mandátmi zostali najsilnejším zoskupením, v porovnaní s rokom 2014 je to však pokles voličskej podpory o 6,4 percenta, vyplýva z neoficiálnych konečných výsledkov. Úbytok voličov sa týka výhradne Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sesterská Kresťanskosociálna únia (CSU) pôsobiaca iba v spolkovej krajine Bavorsko zaznamenala nárast podpory o jeden percentuálny bod.
Zelení sa so ziskom 20,5 percenta hlasov (2014: 10,7 percenta) a 21 mandátmi vyšvihli pred SPD, ktorá skončila až tretia, keď dostala iba 15,8 percenta hlasov (2014: 27,3 percenta). Sociálni demokrati pritom zaznamenali v nedeľu ďalší úder, keď utrpeli porážku aj v súbežných krajinských voľbách v Brémach, ktoré boli viac ako 70 rokov ich baštou. Tá teraz padla do rúk CDU.
AfD získala 11 percent hlasov (2014: 7,1 percenta), zaostala však za výsledkom z volieb do Spolkového snemu v roku 2017. Strana Ľavica dostala 5,5 percenta (2014: 7,4 percenta) a liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) 5,4 percenta hlasov (2014: 3,4 percenta).
Nemecko by malo v EP zastupovať celkom 13 strán, ktoré si rozdelia 96 mandátov.
Účasť voličov dosiahla 61,4 percenta (2014: 48,1 percenta) a je tretia najvyššia od prvých eurovolieb v roku 1979.
Eurovoľby boli prvým vážnym testom pre novú šéfku CDU Annegret Krampovú-Karrenbauerovú od jej nástupu do funkcie vlani v decembri. Jej predchodkyňa, kancelárka Angela Merkelová, sa predvolebnej kampani z veľkej časti vyhýbala.
Predsedníčka SPD Andrea Nahlesová označila volebný výsledok svojej strany za "bolestivý". Bývalý šéf SPD Sigmar Gabriel povedal, že teraz ide "o existenciu SPD ako politickej sily v Nemecku".
