Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Preberanie slov bolo v minulosti bežným javom typicky na juhu stredného Slovenska, ktoré je dodnes národnostne zmiešaným územím.
Už 12. ročník odbornej konferencie pre riaditeľov škôl a ich zástupcov s názvom ŠKOLA 2019/2020 sa bude tento rok konať 15. októbra 2019 v Bratislave a 22. októbra 2019 v Prešove.
V súčasných novinárskych správach sa však slovo rezort zvykne používať na priame označenie inštitúcie (informoval rezort, vyhlásil rezort).
Do dejín žurnalistiky vošiel spor niekdajšieho riaditeľa TV Markíza Pavla Ruska s redaktorkou STV Marcelou Voškovou. keď ju označil za za hlúpu ako tágo.
Pri ich skloňovaní príponu zväčša pridávame cez spojovník. Ale napríklad podstatné meno aids skloňujeme ako obyčajné podstatné meno bez použitia spojovníka. Pozrime sa na to, ako to vyzerá v praxi.
Bohemizmy – české jazykové prvky v inom jazyku – nám vôbec nie sú cudzie a neraz ich používame denne.
Čo je správne?
Túto sféru v minulosti zasiahla komunistická ateizácia a Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953 zaviedli písanie slova boží výlučne s malým písmenom.
V náboženskej publicistike alebo v teologickej literatúre nájdeme vety: Na slávnosť Zjavenia Pána Cirkev pokračuje v kontemplovaní a slávení tajomstva narodenia Ježiša, Spasiteľa.
Špecifické sú práve slová s predponou ne – Neslovák, Nemaďar, Neróm, Nezvolenčan – ktoré majú za cieľ vyjadriť opozitum k daným národným príslušnostiam či etnickým skupinám.
Spojky ale a však (aj spojky no a avšak) sú priraďovacie (teda spájajú v súvetí dve rovnocenné vety), konkrétnejšie odporovacie.
Vokalizáciu uskutočňujeme preto, aby bolo možné predložku a nasledujúce slovo (ľahšie) vysloviť.
Projekt Social Garden priamo adresuje ťažkosti s veľkými sociálnym sieťami, ktoré nezvládame manažovať, a dôraz presúva z kvantity na kvalitu vzťahov.
To, či firmy budú zvyšovať platy, závisí. Na aký účel mesto objekt využije, to závisí. Akú lehotu podnikateľ na odstránenie nedostatkov nakoniec dostane, závisí.
Veľa príkladov na poangličtené ruské mená ponúkajú hlavne športové rubriky, nájdeme ich však aj v kultúre, politike či technike.
Francúzske ženské priezviská priberajú v slovenčine príponu -ová a následne sa primerane skloňujú.
Nesklonné sú mená s predložkou de – ak sa používajú s krstným menom, titulom alebo priezviskom (Michel de Montaigne, markíz de Sade). Ak sa používajú samostatne, môžu sa skloňovať (de Sada).
Pri skloňovaní sa vynechávajú koncové samohlásky, ktoré nemajú vplyv na výslovnosť.
Aj v slovenčine je slovo chytrý spisovné a má podobné významy ako v češtine (dômyselný, dôvtipný), zároveň však obsahuje negatívny odtienok prešibanosti, prefíkanosti.
Zovšeobecnené podstatné mená zväčša používame ako obrazné pomenovania.
Bez medzier píšeme jednotlivé časti zložených slov, ktoré zväčša vznikajú spojením prídavného a podstatného mena – napríklad veľkomesto, literárnovedný, banskobystrický, horolezec, minisukňa.
Je sloveso preplatiť v tomto prípade použité správne?
Slovník odporúča namiesto slova ohľadne používať spojenia ako pokiaľ ide o...; čo sa týka...; vzhľadom na...; vo veci; o veci,...
S jednou z takých floskúl sa už stretávame aj v prekladovej beletrii či v novinových textoch: keď píšuci použije spojenie „niekto znel ako“.
S novou floskulou tvorivo narábajú aj spisovatelia.
Von a vonku. Obe sú síce príslovky, no každú z nich správne používame v inej komunikačnej situácii.
Floskula ísť si svoje patrí medzi najnovšie a najživšie, zo spodnejších, hovorových vrstiev jazyka sa úspešne prepracovala aj do publicistiky.
Slovesá musieť a môcť sú vo svojej spisovnej podobe neplnovýznamové, čiže sa musia spájať ešte s ďalším slovesom v neurčitku (musieť urobiť, môcť neurobiť).
Floskula sa zvykne definovať ako prázdna, bezobsažná fráza. Má blízko ku klišé, ktoré je najprv originálne, metaforické, ale nadmerným používaním sa ošúcha.
Užívateľ je totiž odvodený od toho, kto niečo užíva; používateľ od toho, kto niečo používa. Internet, program, aplikáciu, sociálnu sieť atď. – užívame, alebo používame?
Ak máme na mysli účinok, vplyv, dosah, hodnotí sa výraz dopad ako subštandardný, čiže nespisovný.
Aj, ani, tiež (prípadne i) patria medzi vytyčovacie zdôrazňovacie častice.
Bohemizmus zdieľať odvodený z českého sdílet sa používa vo význame mať niečo spoločné.
Vo všetkých týchto prípadoch mala byť správne použitá príslovka čoraz.
Je totiž rozdiel, ak napr. na konkurz stále prichádza veľa záujemcov a zakaždým prichádza veľa záujemcov.
Chyby robíme obzvlášť pri ich skloňovaní.
Krátky slovník slovenského jazyka definuje slovíčko snáď ako menej vhodné. Ide o čechizmus. Namiesto neho odporúča používať skôr výrazy ako azda, hádam, možno, vari, nebodaj.
Názvy sociálnych sietí ako Facebook, Twitter, Instagram, Pokec, Skype či internetová encyklopédia Wikipédia – všetky píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
Krátky slovník slovenského jazyka hovorí, že nezvratný tvar slovesa jednať je nesprávny. Používame ho nesprávne vtedy, keď hovoríme o tom, že o niečom rokujeme, diskutujeme.
V prípade spojky alebo nepíšeme čiarku vtedy, keď ňou spájame dve slovné spojenia na rovnakej úrovni, to znamená, že nejde o vylučovací vzťah.
