Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Neborák – chudák pochádza od nebožiaka a stopy vedú až k nebožtíkovi a nebohému človeku.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) - V uvoľnenej atmosfére Silvestra by niekto mohol byť až neokrôchaný, a prípadne sa dopustiť nejakých tých nehorázností. Neborák. Ale určite by sa v tento deň nikto nemal správať nevrlo.
Zato o vrtákov (iným slovom nebožiecov) v tento čas nebýva núdza, a tak môže zaznieť aj otázka: existuje aj niekto okrôchaný, horázny a vrlý? Môže byť niekto borák, a máme božiec?
Otázky sú to vtipné, ale odpovede na ne až tak nie, lebo tieto korene slov naozaj majú svoj reálny základ. Odpovede ponúka napr. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľubora Králika.
Napríklad človek neokrôchaný je hrubý, neotesaný, neokresaný. A v starších nárečových výrazoch nájdeme aj „okrôchať“ v zmysle opracovať materiál nástrojom. Súvisí to so slovom krochký/krehký.
Nehorázneho sme zasa prevzali z ruštiny, kde funguje (fungoval) výraz „goráznyj“ vo význame skúsený, schopný, vyhovujúci, vhodný. Niekde tu môže mať pôvod aj meno Metodovho žiaka Gorazda. V slovenčine sa postupne z „neschopného“ či „nevhodného“ vyvinul až dnešný „bezočivý“, „poburujúci“, a teda „nehorázny“.
Neborák – chudák pochádza od nebožiaka a stopy vedú až k nebožtíkovi a nebohému človeku. Dnes je taký človek mŕtvy, ale medzi staršie významy patrí aj úbohý a nešťastný. Koreň slova nás privádza k bohatstvu, resp. dobrému údelu. Človek bez podielu na bohatstve sa už pradávno očividne chápal ako nešťastný, úbohý, chudák.
V tomto kontexte sa už staré slovo „vrlý“ zdá byť celkom zrozumiteľné. Veď posun nastal iba vypustením samohlásky z „vrelý“, ktorý sa dodnes používa aj vo význame srdečný, vľúdny, ľudský. Nevľúdny je teda nevr-e-lý.
Aspoň s nebožiecom to také jednoduché nie je. Toto slovo totiž pochádza zo staronemeckého výrazu pre vrták „Naber“. Záporová predpona ne- však napokon aj tu prišla k slovu, lebo nahradila nemecké na-. Našim predkom jednoducho slovenskejšie znelo nebožiec než nabožiec, keďže boli zvyknutí na množstvo slov začínajúcich sa na ne.
Vyššie opísané výrazy sú teda príkladmi na záporové tvary slov. Postupom času sa z nich stali lexikalizované záporové slová, ktorých pôvodný zložený význam už nevnímame a pozitívne varianty sme prestali používať.
Zato o vrtákov (iným slovom nebožiecov) v tento čas nebýva núdza, a tak môže zaznieť aj otázka: existuje aj niekto okrôchaný, horázny a vrlý? Môže byť niekto borák, a máme božiec?
Otázky sú to vtipné, ale odpovede na ne až tak nie, lebo tieto korene slov naozaj majú svoj reálny základ. Odpovede ponúka napr. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľubora Králika.
Napríklad človek neokrôchaný je hrubý, neotesaný, neokresaný. A v starších nárečových výrazoch nájdeme aj „okrôchať“ v zmysle opracovať materiál nástrojom. Súvisí to so slovom krochký/krehký.
Nehorázneho sme zasa prevzali z ruštiny, kde funguje (fungoval) výraz „goráznyj“ vo význame skúsený, schopný, vyhovujúci, vhodný. Niekde tu môže mať pôvod aj meno Metodovho žiaka Gorazda. V slovenčine sa postupne z „neschopného“ či „nevhodného“ vyvinul až dnešný „bezočivý“, „poburujúci“, a teda „nehorázny“.
Neborák – chudák pochádza od nebožiaka a stopy vedú až k nebožtíkovi a nebohému človeku. Dnes je taký človek mŕtvy, ale medzi staršie významy patrí aj úbohý a nešťastný. Koreň slova nás privádza k bohatstvu, resp. dobrému údelu. Človek bez podielu na bohatstve sa už pradávno očividne chápal ako nešťastný, úbohý, chudák.
V tomto kontexte sa už staré slovo „vrlý“ zdá byť celkom zrozumiteľné. Veď posun nastal iba vypustením samohlásky z „vrelý“, ktorý sa dodnes používa aj vo význame srdečný, vľúdny, ľudský. Nevľúdny je teda nevr-e-lý.
Aspoň s nebožiecom to také jednoduché nie je. Toto slovo totiž pochádza zo staronemeckého výrazu pre vrták „Naber“. Záporová predpona ne- však napokon aj tu prišla k slovu, lebo nahradila nemecké na-. Našim predkom jednoducho slovenskejšie znelo nebožiec než nabožiec, keďže boli zvyknutí na množstvo slov začínajúcich sa na ne.
Vyššie opísané výrazy sú teda príkladmi na záporové tvary slov. Postupom času sa z nich stali lexikalizované záporové slová, ktorých pôvodný zložený význam už nevnímame a pozitívne varianty sme prestali používať.
