Pri rozlišovaní spojeného alebo oddeleného písania nato/ na to sa ukazuje ako kľúčové rozlišovanie príčinného významu (dôvod, účel, cieľ).
Autor TASR
Bratislava 12. júla (TASR) - Azda najčastejší problém pri písaní slov osobitne a dovedna spôsobuje používateľom jazyka dvojica výrazov nato / na to. O to viac, že nato sa píše spolu nielen ako príslovka vo význame potom, ale aj ako zámeno vo význame preto.
Pomerne jasné je písanie príslovky "nato": treba sa sústrediť len na význam slova. Ak znamená potom, zdôraznené prípadne spojeniami hneď nato, okamžite nato, krátko nato, chvíľu nato a pod., jednoznačne ide o príslovku, jedno slovo písané spolu.
Je to zrejmé napr. vo vetách: Najprv viedol Chirac nad Jospinom, no krátko nato si miesta vymenili. V roku 1990 vyhlásil zvrchovanosť a o rok nato nezávislosť. Začal som kričať a nato sa páchatelia rýchlo rozutekali. Vo všetkých týchto prípadoch by bolo nesprávne písať oddelene: na to.
Trochu zložitejšie môže byť rozlišovanie príslovkového ukazovacieho zámena nato, ktoré sa používa na vyjadrenie dôvodu, účelu a cieľa, a to najmä v spojení nato – aby. Tento dôvod, účel či cieľ sa zvyčajne vyjadruje vedľajšou vetou a zámeno nato sa tam používa vo význame preto. Ak sa teda dá nahradiť slovkom preto, je zrejmé, že ide práve o tento prípad a treba ho napísať spolu. Táto pomôcka však nemusí fungovať stopercentne, lebo dôvod, účel alebo cieľ deja môže byť prítomný aj vo vetách, kam zámeno preto nepasuje.
Jednoznačné sú napr. vety: Polícia je tu nato, aby chránila daňového poplatníka. Musel som mať frajerku nato, aby som začal upodozrievať svoju ženu? Záväzky sú nato, aby sa porušovali. V týchto vetách je účelový význam zrejmý a aj nahradenie zámenom preto viac-menej funguje.
Menej jasné je to však napr. vo vetách: Avšak na to, aby bola ústava, musí existovať vízia. Musí byť architekt na to, aby niečo dosiahol, politikom? Podľa nich neexistuje dôvod na to, aby sme takýto zákon prijímali. Zábavné programy sú zamerané na to, aby pritiahli čo najviac publika. Tlak vyvíjaný na Irak môže slúžiť aj na to, aby tentoraz dôsledne dodržal podpísané sľuby. Máme štyri roky na to, aby sme to dosiahli.
Osobitnú skupinu predstavujú spojenia typu: je príliš nejaký na to, aby; je dostatočne nejaký na to, aby: Vojna je priveľmi vážna vec na to, aby sa jej vedenie zverilo generálom. Česko je primalé na to, aby určovalo smer európskych dejín. Jožo Pročko je dostatočne známa tvár na to, aby pritiahla ľudí. Jeho tím bol dostatočne zorganizovaný na to, aby zozbieral také množstvo podpisov.
Vo všetkých prípadoch z posledných dvoch odsekov vnímame dôvod, účel či cieľ, ale prevládajúci úzus sa prikláňa k oddelenému písaniu: na to. Nové trendy, ktoré reflektuje aj jazykoveda, však naznačujú postupný príklon k príslovkovému chápaniu spojenia na to a k jeho následnému písaniu spolu: nato. Hranica nie je zreteľná a v prípadoch, keď používateľ pociťuje dôvodový, dôsledkový alebo cieľový význam svojej výpovede, môže použiť aj jednoslovný variant nato. Sme teda svedkami paralelného fungovania oboch foriem a môžeme hovoriť o dvojtvare.
Zato očividne nesprávne sa nato píše spolu vo vetách: Tí ostatní najprv musia dokázať, že nato majú. Moslimovia na celom svete Ameriku nenávidia a majú nato svoje dôvody. Človeku sa vnucuje otázka, čo nato samosprávne orgány miest a obcí. Prezident len apeloval nato, aby sme rýchlejšie zjednocovali názory. Štát nato, jednoducho, nemá. Vo všetkých týchto vetách nevystupuje zámeno nato s významom dôvodu, účelu alebo cieľa, a už vonkoncom nie príslovka nato s významom časovej následnosti. Ide o predložkové spojenie na to. Správne teda má byť: majú na to, majú dôvody na to, čo (povedia) na to, apeloval na to, nemá na to (peniaze).
Pri rozlišovaní spojeného alebo oddeleného písania nato/ na to sa teda ukazuje ako kľúčové rozlišovanie príčinného významu (dôvod, účel, cieľ). Čím je tento zreteľnejší, tým jednoznačnejšie je použitie spojenej formy nato. Istou pomôckou nám pritom môže byť prítomnosť dvojčlenného spájacieho prostriedku nato – aby, ktorý zvykne indikovať prítomnosť príčinného významu. Stále však platí, že väčšmi sa presadzuje tradičné oddelené písanie na to, aby. Jeho výskyt v Korpuse slovenského jazyka je oproti spojenému písaniu nato, aby až 60-násobný.
Pomerne jasné je písanie príslovky "nato": treba sa sústrediť len na význam slova. Ak znamená potom, zdôraznené prípadne spojeniami hneď nato, okamžite nato, krátko nato, chvíľu nato a pod., jednoznačne ide o príslovku, jedno slovo písané spolu.
Je to zrejmé napr. vo vetách: Najprv viedol Chirac nad Jospinom, no krátko nato si miesta vymenili. V roku 1990 vyhlásil zvrchovanosť a o rok nato nezávislosť. Začal som kričať a nato sa páchatelia rýchlo rozutekali. Vo všetkých týchto prípadoch by bolo nesprávne písať oddelene: na to.
Trochu zložitejšie môže byť rozlišovanie príslovkového ukazovacieho zámena nato, ktoré sa používa na vyjadrenie dôvodu, účelu a cieľa, a to najmä v spojení nato – aby. Tento dôvod, účel či cieľ sa zvyčajne vyjadruje vedľajšou vetou a zámeno nato sa tam používa vo význame preto. Ak sa teda dá nahradiť slovkom preto, je zrejmé, že ide práve o tento prípad a treba ho napísať spolu. Táto pomôcka však nemusí fungovať stopercentne, lebo dôvod, účel alebo cieľ deja môže byť prítomný aj vo vetách, kam zámeno preto nepasuje.
Jednoznačné sú napr. vety: Polícia je tu nato, aby chránila daňového poplatníka. Musel som mať frajerku nato, aby som začal upodozrievať svoju ženu? Záväzky sú nato, aby sa porušovali. V týchto vetách je účelový význam zrejmý a aj nahradenie zámenom preto viac-menej funguje.
Menej jasné je to však napr. vo vetách: Avšak na to, aby bola ústava, musí existovať vízia. Musí byť architekt na to, aby niečo dosiahol, politikom? Podľa nich neexistuje dôvod na to, aby sme takýto zákon prijímali. Zábavné programy sú zamerané na to, aby pritiahli čo najviac publika. Tlak vyvíjaný na Irak môže slúžiť aj na to, aby tentoraz dôsledne dodržal podpísané sľuby. Máme štyri roky na to, aby sme to dosiahli.
Osobitnú skupinu predstavujú spojenia typu: je príliš nejaký na to, aby; je dostatočne nejaký na to, aby: Vojna je priveľmi vážna vec na to, aby sa jej vedenie zverilo generálom. Česko je primalé na to, aby určovalo smer európskych dejín. Jožo Pročko je dostatočne známa tvár na to, aby pritiahla ľudí. Jeho tím bol dostatočne zorganizovaný na to, aby zozbieral také množstvo podpisov.
Vo všetkých prípadoch z posledných dvoch odsekov vnímame dôvod, účel či cieľ, ale prevládajúci úzus sa prikláňa k oddelenému písaniu: na to. Nové trendy, ktoré reflektuje aj jazykoveda, však naznačujú postupný príklon k príslovkovému chápaniu spojenia na to a k jeho následnému písaniu spolu: nato. Hranica nie je zreteľná a v prípadoch, keď používateľ pociťuje dôvodový, dôsledkový alebo cieľový význam svojej výpovede, môže použiť aj jednoslovný variant nato. Sme teda svedkami paralelného fungovania oboch foriem a môžeme hovoriť o dvojtvare.
Zato očividne nesprávne sa nato píše spolu vo vetách: Tí ostatní najprv musia dokázať, že nato majú. Moslimovia na celom svete Ameriku nenávidia a majú nato svoje dôvody. Človeku sa vnucuje otázka, čo nato samosprávne orgány miest a obcí. Prezident len apeloval nato, aby sme rýchlejšie zjednocovali názory. Štát nato, jednoducho, nemá. Vo všetkých týchto vetách nevystupuje zámeno nato s významom dôvodu, účelu alebo cieľa, a už vonkoncom nie príslovka nato s významom časovej následnosti. Ide o predložkové spojenie na to. Správne teda má byť: majú na to, majú dôvody na to, čo (povedia) na to, apeloval na to, nemá na to (peniaze).
Pri rozlišovaní spojeného alebo oddeleného písania nato/ na to sa teda ukazuje ako kľúčové rozlišovanie príčinného významu (dôvod, účel, cieľ). Čím je tento zreteľnejší, tým jednoznačnejšie je použitie spojenej formy nato. Istou pomôckou nám pritom môže byť prítomnosť dvojčlenného spájacieho prostriedku nato – aby, ktorý zvykne indikovať prítomnosť príčinného významu. Stále však platí, že väčšmi sa presadzuje tradičné oddelené písanie na to, aby. Jeho výskyt v Korpuse slovenského jazyka je oproti spojenému písaniu nato, aby až 60-násobný.