< sekcia SLOVENČINA: Jazykové okienko
SLOVENČINA: Doškrtaný text prepisujeme na čisto, alebo načisto?
Ide tu o konflikt medzi príslovkami a predložkovými spojeniami s platnosťou prísloviek, ktorým hovoríme aj príslovkové spojenia.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) - Pri písaní slov osobitne a dovedna tvoria obzvlášť zradnú skupinu príslovky, ktoré vznikli zrazením predložky s podstatným alebo prídavným menom. Pri mnohých už niekdajšie rozdelenie na predložku a plnovýznamové slovo ani nepociťujeme, veď napríklad aj samotné slovo dovedna je takého pôvodu. Pri iných nás to k jednoslovnému tvaru nezvádza. Ostáva však veľmi početná množina nejednoznačných slov.
Ide tu o konflikt medzi príslovkami a predložkovými spojeniami s platnosťou prísloviek, ktorým hovoríme aj príslovkové spojenia. V príslovkách sa niekdajšie predložky stávajú predponami, v predložkových výrazoch naďalej fungujú ako predložky.
Problematické slová nachádzame najmä pri predponách na-, do-, od-, po-, za-.
Medzi jednoznačné príslovky písané dovedna tu patria napr.: nahlas, naopak, nasilu; dohola, dopodrobna, dodnes; odoka, odteraz, odjakživa; pokope, popoludní, postojačky; zadarmo, zanedlho, zajedno. Tu nikomu nenapadne oddeľovať predložku a písať napr. do podrobna alebo od jakživa.
Jednoznačne oddelene zasa píšeme napr. príslovky: na nepoznanie, na neuverenie, na nevydržanie; do plaču, do smiechu, do tanca; po troške, po slovensky, po gemersky. Tu sa však už príklady hľadajú podstatne ťažšie, lebo ich nie je mnoho.
Čoraz viac je totiž práve dvojtvarov, ktoré môžeme písať aj osobitne, aj dovedna. Aj v spojeniach, ktoré sa kedysi písali zvlášť, sa postupne presadzuje jednoslovný tvar: niektoré z nich nie sú v aktuálnom Krátkom slovníku slovenského jazyka, ale už ich zachytáva postupne pripravovaný Slovník súčasného slovenského jazyka. Ten síce (ešte) nie je záväzný, ale naznačuje trendy. Takým slovom je napr. dopopuku.
Dvojtvary sa týkajú najmä prísloviek odvodených z prídavných mien, pričom typické sú tie vyjadrujúce farbu: namodro, dobiela, doružova... Ale aj „nefarebných“ prísloviek je požehnane: načisto, namokro, nahladko; dosucha, dožerava; zamlada, zahorúca, zaživa. Medzi príslovkami odvodenými od podstatných mien máme zasa napr.: odnepamäti, podomácky. Vo všetkých týchto prípadoch je správna aj oddelená forma: na mokro, za mlada, od nepamäti... Ako vhodnejší sa však preferuje jednoslovný variant.
Môžeme mať teda koalície ladené domodra aj do modra a rozkrojené hamburgerové žemle môžeme opekať nasucho aj na sucho. Spisovatelia, novinári a iní spolutvorcovia jazykového úzu by však mali uprednostňovať písanie prísloviek dovedna. Ako ukazuje Korpus slovenského jazyka, deje sa to takmer pri všetkých príslovkách – okrem tých týkajúcich sa farieb. Tie sa v umeleckých a publicistických textoch píšu prevažne oddelene: podľa korpusu je frekvencia dvojslovných variantov oproti tým jednoslovným viac než dvojnásobná.
Samozrejme, pri niektorých špecifických príslovkách treba brať do úvahy aj význam. Ak sa už natoľko posunul, že pôvodná vlastnosť ustúpila do úzadia a zmysel výrazu je skôr prenesený, oddelené písanie neprichádza do úvahy. Napr. príslovka načisto vo význame celkom, úplne, totálne (keď sa vláda nespamätá, zdravotníctvo načisto skolabuje) sa píše spolu, kým v titulku spomínaný koncept môžeme prepísať načisto aj na čisto. Podobne príslovka načierno vo význame neoprávnene, nelegálne (ekonóm Emil Burák rozoznáva úplatky načierno a oficiálne platby za lobing) sa píše iba spolu, kým vlasy si môžeme zafarbiť na čierno aj načierno.
Zdá sa teda, že to napokon nie je až také zložité: tam, kde je správna len jedna forma, je správny tvar zväčša jednoznačný a iný sa nám na pero či na jazyk ani netlačí. Tam, kde stojíme pred dilemou, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o dvojtvar, takže pomýliť sa nemôžeme. Lepšie však urobíme, keď uprednostníme písanie príslovky dovedna. A ani nalistovaním či naklikaním slova v Krátkom slovníku slovenského jazyka nič nepokazíme.
Ide tu o konflikt medzi príslovkami a predložkovými spojeniami s platnosťou prísloviek, ktorým hovoríme aj príslovkové spojenia. V príslovkách sa niekdajšie predložky stávajú predponami, v predložkových výrazoch naďalej fungujú ako predložky.
Problematické slová nachádzame najmä pri predponách na-, do-, od-, po-, za-.
Medzi jednoznačné príslovky písané dovedna tu patria napr.: nahlas, naopak, nasilu; dohola, dopodrobna, dodnes; odoka, odteraz, odjakživa; pokope, popoludní, postojačky; zadarmo, zanedlho, zajedno. Tu nikomu nenapadne oddeľovať predložku a písať napr. do podrobna alebo od jakživa.
Jednoznačne oddelene zasa píšeme napr. príslovky: na nepoznanie, na neuverenie, na nevydržanie; do plaču, do smiechu, do tanca; po troške, po slovensky, po gemersky. Tu sa však už príklady hľadajú podstatne ťažšie, lebo ich nie je mnoho.
Čoraz viac je totiž práve dvojtvarov, ktoré môžeme písať aj osobitne, aj dovedna. Aj v spojeniach, ktoré sa kedysi písali zvlášť, sa postupne presadzuje jednoslovný tvar: niektoré z nich nie sú v aktuálnom Krátkom slovníku slovenského jazyka, ale už ich zachytáva postupne pripravovaný Slovník súčasného slovenského jazyka. Ten síce (ešte) nie je záväzný, ale naznačuje trendy. Takým slovom je napr. dopopuku.
Dvojtvary sa týkajú najmä prísloviek odvodených z prídavných mien, pričom typické sú tie vyjadrujúce farbu: namodro, dobiela, doružova... Ale aj „nefarebných“ prísloviek je požehnane: načisto, namokro, nahladko; dosucha, dožerava; zamlada, zahorúca, zaživa. Medzi príslovkami odvodenými od podstatných mien máme zasa napr.: odnepamäti, podomácky. Vo všetkých týchto prípadoch je správna aj oddelená forma: na mokro, za mlada, od nepamäti... Ako vhodnejší sa však preferuje jednoslovný variant.
Môžeme mať teda koalície ladené domodra aj do modra a rozkrojené hamburgerové žemle môžeme opekať nasucho aj na sucho. Spisovatelia, novinári a iní spolutvorcovia jazykového úzu by však mali uprednostňovať písanie prísloviek dovedna. Ako ukazuje Korpus slovenského jazyka, deje sa to takmer pri všetkých príslovkách – okrem tých týkajúcich sa farieb. Tie sa v umeleckých a publicistických textoch píšu prevažne oddelene: podľa korpusu je frekvencia dvojslovných variantov oproti tým jednoslovným viac než dvojnásobná.
Samozrejme, pri niektorých špecifických príslovkách treba brať do úvahy aj význam. Ak sa už natoľko posunul, že pôvodná vlastnosť ustúpila do úzadia a zmysel výrazu je skôr prenesený, oddelené písanie neprichádza do úvahy. Napr. príslovka načisto vo význame celkom, úplne, totálne (keď sa vláda nespamätá, zdravotníctvo načisto skolabuje) sa píše spolu, kým v titulku spomínaný koncept môžeme prepísať načisto aj na čisto. Podobne príslovka načierno vo význame neoprávnene, nelegálne (ekonóm Emil Burák rozoznáva úplatky načierno a oficiálne platby za lobing) sa píše iba spolu, kým vlasy si môžeme zafarbiť na čierno aj načierno.
Zdá sa teda, že to napokon nie je až také zložité: tam, kde je správna len jedna forma, je správny tvar zväčša jednoznačný a iný sa nám na pero či na jazyk ani netlačí. Tam, kde stojíme pred dilemou, pôjde s najväčšou pravdepodobnosťou o dvojtvar, takže pomýliť sa nemôžeme. Lepšie však urobíme, keď uprednostníme písanie príslovky dovedna. A ani nalistovaním či naklikaním slova v Krátkom slovníku slovenského jazyka nič nepokazíme.