Bratislava 3. januára (TASR) - Spojovník verzus pomlčka. Zdanlivo vyzerajú rovnako a môže sa nám zdať, že je vlastne jedno, ktorý variant použijeme. No oba majú svoje špecifické využitie. Jednoducho povedané – pomlčka oddeľuje, spojovník spája.

Pravidlá slovenského pravopisu definujú, že spojovník píšeme na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu. Vymenúvajú množstvo jeho využití. Spojovník používame napríklad v týchto prípadoch:

V zložených vlastných menách. V osobných menách – cudzích rodných menách, priezviskách – Táňa Keleová-Vasilková, Jean-Paul Sartre. Rovnako v zemepisných názvoch – Česko-Slovensko, Rakúsko-Uhorsko. Aj pri spojeniach s bližším určením nejakého miesta – Poprad-Tatry (letisko), Zvolen-mesto.

Ak chceme použiť prídavné mená na vyjadrenie zjavne oddelených častí – literárno-dramatický (literárny aj dramatický), vedecko-náučný (vedecký aj náučný), červeno-biely (červený aj biely).

Rovnako aj pri označení vzájomnosti – česko-slovenský, slovensko-anglický (napríklad slovník).

Keď vyjadrujeme približnosť miery – päť-šesť, dnes-zajtra, viac-menej. Ale aj pri vyjadrení stupňovania či intenzity – len-len, už-už. Tiež v spojeniach ako krížom-krážom, hory-doly, zoči-voči, sem-tam.

Používame ho aj vtedy, keď dané dve zložky stoja v protiklade a v druhej časti je vyjadrený zápor – rád-nerád, cestou-necestou, ísť-neísť, chcieť-nechcieť,...

V expresívnych výrazoch – onomatopoje (zvukomaľba) – štrng-brnk, bum-bum, tresky-plesky,...

Ak chceme vyjadriť časť slova číslicou a časť písmenami – 4-izbový byt, 5-kilový, 100-krát, 12-percentný, 27-ročný,...

Spojovník tiež používame pri rozdeľovaní slov na konci riadka.

Čo sa týka grafického značenia, spojovník nie je ani z jednej strany oddelený medzerou a je kratší (-). Naopak, pomlčka je dlhšia ( – ) a píšeme ju s medzerami z oboch strán.