Bratislava 29. mája (TASR) - Časté chyby v používaní jazyka sa vyskytujú aj v oblasti používania zámen. Dnes sa pozrieme konkrétne na tie privlastňovacie.

Neraz môžeme vidieť, ako sú tvary privlastňovacích zámen použité raz v tvare mojím, svojím, tvojím, naším, vaším a inokedy zas bez použitia dlhej samohlásky v tvare mojim, svojim, tvojim, našim, vašim. Aký je v tom rozdiel?

Tvar privlastňovacieho zámena s dĺžňom používame len v prípade inštrumentálu jednotného čísla, na ktorý sa pýtame otázkou (s) kým?, (s) čím?. V tom prípade používame tvar mojím. Ak je rovnaký tvar použitý v datíve množného čísla, s pádovou otázkou komu?, čomu?, používame krátky tvar bez dĺžňa – mojim.

Čiže jednoduchou pomôckou, ako rozoznať, či použiť, alebo nepoužiť dĺžeň v zámene, je opýtať sa, či je daný tvar v inštrumentáli jednotného čísla. Ak nie, použijeme krátky variant.

V praxi vyzerá používanie dlhého í v privlastňovacích zámenách nasledovne: Mojím úmyslom je oživiť slovenské sebavedomie a vlastenectvo. Viac ako polovica Slovákov je spokojná so svojím zárobkom. Hovorili sme o tom s tvojím otcom. Naším základným životným priestorom ostáva EÚ. S vaším výsledkom nie som spokojný.

Naopak, krátke i používame napríklad v takýchto vetách: Mojim súrodencom nie je ľahké vyhovieť. Uľahčite život svojim obličkám. Nemôžem povedať nie tvojim požiadavkám. Nový dizajn stránky Teraz.sk prináša našim čitateľom viac obsahu, rýchlejšie správy a nové produkty. Musím o tom povedať vašim rodičom.

Rovnako píšeme krátky variant aj v prípade inštrumentálu množného čísla – mojimi, svojimi, tvojimi, našimi, vašimi. Napríklad v tvare: Budem rád, ak sa výbor bude mojimi príjmami zaoberať čím skôr. Hrnko neverí, že únos Vietnamca prebehol v súčinnosti s našimi orgánmi.