Bratislava 24. júla (TASR) - Akýmisi pendantmi k ukazovacím príslovkovým zámenám nato a zato sú opytovacie príslovkové zámená načo a začo. Aj ony nám niekedy spôsobujú dilemy, či je správne napísať tieto slová spolu, alebo oddelene.

Kľúčové býva rozlíšenie ich príčinného významu: buď sa priamo dajú nahradiť slovkom preto, alebo silno pociťujeme niektorý z odtienkov príčiny – dôvod, účel, cieľ. Podobne zámená načo a začo vystupujú vo významoch cieľa, účelu, príčiny a často sa dajú zameniť slovkom prečo, prípadne preto.

Na začiatku opytovacích viet vyjadrujú obe zámená cieľ, účel alebo príčinu: Načo bude slúžiť tá budova, keď nastane migrácia? Samozrejme, nemusia sa obmedzovať na pozíciu prvého slova vo vete: Veď načo aj...

Pre zámeno začo býva typické použitie v spojení so slovom prečo: prečo, začo; prečo a začo; prečo alebo začo: Nebolo sa s ním prečo alebo začo hádať. Celkovo však patrí výraz začo skôr do umeleckej literatúry, ba nesie mierny poetický nádych. V preklade Jána Zambora sa objavuje napr. v básni Anny Achmatovovej: Nevernosťou ťa neraním, začo chystáš mi galeje?

Oba výrazy slúžia zároveň ako vzťažné zámená na uvádzanie podraďovacích viet. Zámeno načo uvádza príčinné, prívlastkové, ale najmä predmetové vety: Radoví zamestnanci nevedia, načo sú odbory. Viete, načo vlastne slúžia štrukturálne fondy? Až vtedy som konečne pochopil, načo môže slúžiť čipová karta. Zámeno začo uvádza príčinné vety, ale veľmi zriedkavo: Nevie sa, kto na nás poľuje a začo.

Od týchto zámenných polôh výrazov načo a začo s rôznymi odtienkami príčinných významov treba odlíšiť predložkové spojenia za čo a na čo, ktoré sa píšu oddelene. Keď nepociťujeme prítomnosť dôvodového, účelového ani cieľového významu a zároveň sa nám do kontextu výpovede hodí otázka na koho/ čo, za koho/ čo, znamená to, že sme svedkami práve takejto situácie. Vtedy je nesprávne písať načo a začo spolu: Načo by sa mala sústrediť politika zajtrajška pre Slovensko? Trval na tom, že vzťahy sú dobré, až veľmi dobré, načo moderátorka zareagovala podráždene. Jej počínanie by sa kvalifikovalo ako zabitie, začo by jej podľa zákona náležal trest niekoľkoročného väzenia. Roľníci stále nevedia, kedy, komu a začo predajú obilie. Strelec gólu fauloval domáceho hráča, začo dostal červenú kartu.

Vo všetkých týchto prípadoch má byť správne oddelené písanie: Na čo sa sústredí politika? Na čo zareagovala moderátorka? Za čo by jej náležal trest? Za čo predajú obilie? Za čo dostal červenú kartu? To sa týka aj frekventovaného výrazu v odpovedi na poďakovanie: Niet za čo.

Výraz načo sa tiež môže použiť ako obmena príslovky nato vo význame potom, keď sa voľne priradené vety spoja tesnejšie. Napr.: Maďarský premiér použil tvrdšie slová a nato sa Angela Merkelová takmer prestala ovládať. Vetu môžeme sformulovať aj takto: Maďarský premiér použil tvrdšie slová, načo sa Angela Merkelová takmer prestala ovládať.

Napokon však treba dodať, že – podobne ako pri zámenách nato a zato – aj tu nové jazykovedné trendy otvárajú dvere subjektívnemu výkladu významu výpovede a následne umožňujú dvojtvary. Napr. v situácii s červenou kartou sa nemusíme pýtať len „za čo dostal hráč kartu?“, ale môžeme dať vete príčinný význam: „prečo dostal kartu?“. Potom môžeme napísať slovo začo spolu: Strelec gólu fauloval domáceho hráča, začo dostal červenú kartu. Na takéto opieranie sa o vlastný štylistický cit však treba vycibrené vnímanie zmyslu výpovede. Platí, že spoľahlivejšie je v neistých situáciách zvoliť oddelené písanie.