Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V niektorých štylistických situáciách môže byť aj nespisovný tvar vhodnejší, napr. v spojení ak môžte, pomôžte.
Autor TASR
Bratislava 12. júna (TASR) - Medzi časté chyby, ktoré nám vykĺznu skôr v hovorenej ako písanej reči, patrí skracovanie spisovného „môžeme“, „môžete“ na nespisovné „môžme“, „môžte“. Sloveso môcť patrí – ako jedno z najstarších a súčasť jadra slovnej zásoby – do málopočetného a neproduktívneho slovesného vzoru niesť. Pre tento vzor je typická práve prítomnosť tzv. tematickej morfémy v prézentných tvaroch. Čiže prítomnosť spájacej hlásky tesne za koreňom slova v tvaroch prítomného času.
Tematická morféma sa vyskytuje len v slovesách, a to medzi koreňovou a gramatickou morfémou. Nie je nositeľkou významu, plní len funkciu priraďovania slovesa k určitému vzoru.
Slovesný vzor niesť je veľmi nepravidelný a „neživý“ – nové slová v rámci neho nevznikajú, skôr niektoré postupne prechádzajú k pravidelnejším typom. Kto by už dnes rozumel napríklad slovám ziabsť alebo strízť? Povieme oziabať a strihať. Podobne namiesto krásť už používame len formu kradnúť.
V slovese môcť je teda prézentnou tematickou morfémou hláska "e": môž – e – m, môž – e – š, môž – e – 0, môž – e – me, môž – e – te, môž – 0 – u. Pred samohláskovú gramatickú morfému sa nevkladá.
V množnom čísle to mnohých používateľov jazyka často zvádza k vynechávaniu "e": región Liptova z etnografického hľadiska môžme rozdeliť do dvoch subregiónov; na druhej strane – môžme sa tým Američanom čudovať?; prihlášku a ďalšie informácie môžte získať na adrese; kričať môžte, koľko chcete... Vo všetkých týchto prípadoch malo správne byť môžeme, môžete.
V niektorých štylistických situáciách však môže byť aj nespisovný tvar vhodnejší, napr. v spojení ak môžte, pomôžte. Istú funkciu plnia tieto skrátené tvary aj v literatúre, kde nadobúdajú rolu poetizmov. Patrí medzi ne aj tvar „môž“ pre 3. osobu singuláru, ktorý sa už pociťuje vyslovene ako knižný a niekedy sa používa s apostrofom: Celú vec povykladá, aká tu môž' byť rada? (Mickiewicz); Hoc' od človeka len Satan môž' byť horším (Repka); Bez lásky ako môž' to byť? (Rybák).
Neznamená to však, že používanie tvarov môžme, môžte svedčí o „poetickom“ štýle hovoriaceho. V bežnej komunikácii ostávajú tieto výrazy hovorové, zastarané a nesprávne.
Tematická morféma sa vyskytuje len v slovesách, a to medzi koreňovou a gramatickou morfémou. Nie je nositeľkou významu, plní len funkciu priraďovania slovesa k určitému vzoru.
Slovesný vzor niesť je veľmi nepravidelný a „neživý“ – nové slová v rámci neho nevznikajú, skôr niektoré postupne prechádzajú k pravidelnejším typom. Kto by už dnes rozumel napríklad slovám ziabsť alebo strízť? Povieme oziabať a strihať. Podobne namiesto krásť už používame len formu kradnúť.
V slovese môcť je teda prézentnou tematickou morfémou hláska "e": môž – e – m, môž – e – š, môž – e – 0, môž – e – me, môž – e – te, môž – 0 – u. Pred samohláskovú gramatickú morfému sa nevkladá.
V množnom čísle to mnohých používateľov jazyka často zvádza k vynechávaniu "e": región Liptova z etnografického hľadiska môžme rozdeliť do dvoch subregiónov; na druhej strane – môžme sa tým Američanom čudovať?; prihlášku a ďalšie informácie môžte získať na adrese; kričať môžte, koľko chcete... Vo všetkých týchto prípadoch malo správne byť môžeme, môžete.
V niektorých štylistických situáciách však môže byť aj nespisovný tvar vhodnejší, napr. v spojení ak môžte, pomôžte. Istú funkciu plnia tieto skrátené tvary aj v literatúre, kde nadobúdajú rolu poetizmov. Patrí medzi ne aj tvar „môž“ pre 3. osobu singuláru, ktorý sa už pociťuje vyslovene ako knižný a niekedy sa používa s apostrofom: Celú vec povykladá, aká tu môž' byť rada? (Mickiewicz); Hoc' od človeka len Satan môž' byť horším (Repka); Bez lásky ako môž' to byť? (Rybák).
Neznamená to však, že používanie tvarov môžme, môžte svedčí o „poetickom“ štýle hovoriaceho. V bežnej komunikácii ostávajú tieto výrazy hovorové, zastarané a nesprávne.
