Môžeme použiť obe predložky, avšak každá sa používa v inom prípade a má iný zmysel.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Nezabudni, stretneme sa za dve hodiny! Mohol by si prísť tak o päť minúť? O či za, ktoré je správne?
Akuzatív, štvrtý pád, nám robí občas problémy pri používaní jednotlivých predložiek. Ako je to napríklad s časovými jednotkami? Používame ich denne, a predsa nám nie sú jasné.
Rozdiel je jednoduchý. Ak použijeme predložku za, vyjadrujeme ňou časový rozsah, že niečo trvá nejaký časový úsek. Napríklad: Zložil som pieseň za týždeň. Hovorí o tom, že skladanie piesne mi trvalo jeden týždeň.
Akuzatív, ktoré je spojený s predložkou o, nám vyjadruje časový úsek, po ktorom nasleduje daná skutočnosť, dej. Napríklad: Urobím to o pol hodinu. Znamená to, že to urobím po uplynutí tridsiatich minút. Čiže spisovne povieme vetnú konštrukciu z úvodu s predložkou o. Zároveň používame predložku o, keď hovoríme, koľko je hodín – je o päť minút dvanásť.
Čiže môžeme použiť obe predložky, avšak každá sa používa v inom prípade a má iný zmysel.
Opravím ti to za päť minút. Opravím ti to o päť minút. V prvom prípade hovorím, že oprava mi bude trvať päť minút, v druhom, že to opravím o päť minút.
Vyjadrenie trvania danej skutočnosti s predložkou za vyzerá napríklad nasledovne: Na maturitu som sa naučila za týždeň. Prednášku napíšem za jeden týždeň. Mám to spravené za malú chvíľu.
Ak hovoríme o tom, že nejaká skutočnosť sa začne o nejaký čas, vyzerá to nasledovne: Porada sa začne o desať minúť. Koľko je hodín? Je o päť minúť desať. Ďalšiu časť uvidíme o chvíľu. Výsledky skúšky sa dozviete o tri dni.
Akuzatív, štvrtý pád, nám robí občas problémy pri používaní jednotlivých predložiek. Ako je to napríklad s časovými jednotkami? Používame ich denne, a predsa nám nie sú jasné.
Rozdiel je jednoduchý. Ak použijeme predložku za, vyjadrujeme ňou časový rozsah, že niečo trvá nejaký časový úsek. Napríklad: Zložil som pieseň za týždeň. Hovorí o tom, že skladanie piesne mi trvalo jeden týždeň.
Akuzatív, ktoré je spojený s predložkou o, nám vyjadruje časový úsek, po ktorom nasleduje daná skutočnosť, dej. Napríklad: Urobím to o pol hodinu. Znamená to, že to urobím po uplynutí tridsiatich minút. Čiže spisovne povieme vetnú konštrukciu z úvodu s predložkou o. Zároveň používame predložku o, keď hovoríme, koľko je hodín – je o päť minút dvanásť.
Čiže môžeme použiť obe predložky, avšak každá sa používa v inom prípade a má iný zmysel.
Opravím ti to za päť minút. Opravím ti to o päť minút. V prvom prípade hovorím, že oprava mi bude trvať päť minút, v druhom, že to opravím o päť minút.
Vyjadrenie trvania danej skutočnosti s predložkou za vyzerá napríklad nasledovne: Na maturitu som sa naučila za týždeň. Prednášku napíšem za jeden týždeň. Mám to spravené za malú chvíľu.
Ak hovoríme o tom, že nejaká skutočnosť sa začne o nejaký čas, vyzerá to nasledovne: Porada sa začne o desať minúť. Koľko je hodín? Je o päť minúť desať. Ďalšiu časť uvidíme o chvíľu. Výsledky skúšky sa dozviete o tri dni.