< sekcia SLOVENČINA: Jazykové okienko
SLOVENČINA: Po správnosti nemôžeme nič označiť ako nepredstaviteľné
Rozdiel je vo význame. Keď „označujeme za“, vyslovujeme o niečom súd; keď „označujeme ako“, zaraďujeme do kategórie, pomenúvame.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) - Do väzby označiť za niečo/nejakého sa nám často tlačí nesprávne „ako“. Vo význame „vyhlásiť, nazvať“ však treba vždy použiť predložku „za“.
Nie je teda správne povedať: Ak sa zničenie verejnoprospešných spoločností, aby ich mohli prebrať a darovať svojim známym, dá označiť ako rozpočtová zodpovednosť, tak potom sú skutočne najzodpovednejšími. Keď niečo označíme ako nepredstaviteľné, hovorí to len o našej obmedzenej predstavivosti. VšZP takéto reakcie označila ako úsilie o hľadanie vinníka za to, že výsledky nezodpovedajú očakávaniam súkromných poisťovní. Predseda Konferencie biskupov Paraguaja označil vraždu žurnalistu Pabla Medinu ako „mimoriadne závažnú“ a ako ešte horšiu tú skutočnosť, že do zločinu sú zapletení verejní predstavitelia.
Malo byť: označiť zničenie spoločností za rozpočtovú zodpovednosť; označiť niečo za nepredstaviteľné; označiť reakcie za úsilie o hľadanie vinníka; označiť vraždu za mimoriadne závažnú a za ešte horšiu skutočnosť, že sú do nej zapletení verejní predstavitelia.
Takto funguje spojenie „označiť za“ vo význame „vysloviť o niečom úsudok“. Samozrejme, existujú – významovo odlišné – situácie, v ktorých sa legitímne používa spojenie „označiť ako“. Stáva sa to, keď niečo pomenúvame, kvalifikujeme, teda „zaraďujeme do nejakej kategórie“. Často sa tento dej spája s fyzickým označovaním, značkovaním.
Napríklad: Farmári s ekologickými poľami majú problémy, pretože ich vzácnu úrodu rýchlo ničí kontaminácia GMO peľom, čo znamená, že ju už musia označiť ako GMO. Neschopnosť efektívne používať písanú reč v každodenných situáciách sa označuje ako funkčná negramotnosť. Dôležité je dať mladému človeku pocítiť, že nie je odpad, aj keď je na „okraji spoločnosti“, ktorá ho za to označila ako rizikového.
Rozdiel je vo význame. Keď „označujeme za“, vyslovujeme o niečom súd; keď „označujeme ako“, zaraďujeme do kategórie, pomenúvame.
Obe spojenia sú zároveň podstatne odlišné aj z gramatického hľadiska. V oboch sa k slovesu „označiť“ a jeho predmetu pripája doplnok.
„Za“ je predložka s akuzatívom a k slovesu „označiť“ pripája predmet. „Ako“ je podraďovacia spojka a v spojení so slovesom „označiť“ uvádza doplnok. Podobne ako v spojeniach - pôsobil ako dirigent, pracoval ako programátor, prihlásil sa ako svedok.
Významový rozdiel dobre ilustrujú situácie, keď sú z rôznych uhlov pohľadu prípustné obe formulácie. Ak učiteľka označí dieťa za hyperaktívne, vyjadrí o ňom mienku. Ak psychologička označí dieťa ako hyperaktívne, zaradí ho do kategórie, klasifikuje ho. Ak šéfredaktor označí príspevok k predvolebnej kampani za politickú reklamu, televízia ho musí označiť ako platenú politickú reklamu, zároveň ho však nesmie zaradiť do reklamného vysielania.
Nie je teda správne povedať: Ak sa zničenie verejnoprospešných spoločností, aby ich mohli prebrať a darovať svojim známym, dá označiť ako rozpočtová zodpovednosť, tak potom sú skutočne najzodpovednejšími. Keď niečo označíme ako nepredstaviteľné, hovorí to len o našej obmedzenej predstavivosti. VšZP takéto reakcie označila ako úsilie o hľadanie vinníka za to, že výsledky nezodpovedajú očakávaniam súkromných poisťovní. Predseda Konferencie biskupov Paraguaja označil vraždu žurnalistu Pabla Medinu ako „mimoriadne závažnú“ a ako ešte horšiu tú skutočnosť, že do zločinu sú zapletení verejní predstavitelia.
Malo byť: označiť zničenie spoločností za rozpočtovú zodpovednosť; označiť niečo za nepredstaviteľné; označiť reakcie za úsilie o hľadanie vinníka; označiť vraždu za mimoriadne závažnú a za ešte horšiu skutočnosť, že sú do nej zapletení verejní predstavitelia.
Takto funguje spojenie „označiť za“ vo význame „vysloviť o niečom úsudok“. Samozrejme, existujú – významovo odlišné – situácie, v ktorých sa legitímne používa spojenie „označiť ako“. Stáva sa to, keď niečo pomenúvame, kvalifikujeme, teda „zaraďujeme do nejakej kategórie“. Často sa tento dej spája s fyzickým označovaním, značkovaním.
Napríklad: Farmári s ekologickými poľami majú problémy, pretože ich vzácnu úrodu rýchlo ničí kontaminácia GMO peľom, čo znamená, že ju už musia označiť ako GMO. Neschopnosť efektívne používať písanú reč v každodenných situáciách sa označuje ako funkčná negramotnosť. Dôležité je dať mladému človeku pocítiť, že nie je odpad, aj keď je na „okraji spoločnosti“, ktorá ho za to označila ako rizikového.
Rozdiel je vo význame. Keď „označujeme za“, vyslovujeme o niečom súd; keď „označujeme ako“, zaraďujeme do kategórie, pomenúvame.
Obe spojenia sú zároveň podstatne odlišné aj z gramatického hľadiska. V oboch sa k slovesu „označiť“ a jeho predmetu pripája doplnok.
„Za“ je predložka s akuzatívom a k slovesu „označiť“ pripája predmet. „Ako“ je podraďovacia spojka a v spojení so slovesom „označiť“ uvádza doplnok. Podobne ako v spojeniach - pôsobil ako dirigent, pracoval ako programátor, prihlásil sa ako svedok.
Významový rozdiel dobre ilustrujú situácie, keď sú z rôznych uhlov pohľadu prípustné obe formulácie. Ak učiteľka označí dieťa za hyperaktívne, vyjadrí o ňom mienku. Ak psychologička označí dieťa ako hyperaktívne, zaradí ho do kategórie, klasifikuje ho. Ak šéfredaktor označí príspevok k predvolebnej kampani za politickú reklamu, televízia ho musí označiť ako platenú politickú reklamu, zároveň ho však nesmie zaradiť do reklamného vysielania.