Bratislava 25. septembra (TASR) - "Podujal sa k odvážnemu kroku a vyzval spoluobčanov k prejavom odporu, aby ich už vrchnosť nenútila k neférovým praktikám." Predložka "k" bola v tejto vete použitá trikrát a trikrát nesprávne. Práve predložka k (spolu s predložkou pre, o ktorej ešte bude reč) rada kontaminuje slovenské slovesné väzby. Môžu za to nemecké a české vplyvy, ale, samozrejme, najmä my sami, používatelia jazyka.

Predložka k sa zvykne presadzovať na úkor preložiek na a do. Deje sa to najmä v situáciách, keď chceme vyjadriť účel, a tiež v predmetových väzbách slovies.

Základnou slovenskou preložkou vyjadrujúcou účel je predložka na. Správne sú teda väzby slúžiť na úžitok, stačiť na potechu, potrebovať na ochranu, potrebovať na obživu, byť dobrý na niečo, predložiť na podpis, vzhľadom na to...

V bežnej reči sú však silno zakorenené napríklad spojenia slúžiť ku cti, stačiť (alebo chýbať) ku šťastiu: Dodávateľovi slúži ku cti, že ani pri jednej položke sme nezistili váhový rozdiel. Hirákovej by stačilo ku šťastiu aspoň striebro. V takýchto ustálených spojeniach zachovávame predložku k, vety sú teda správne. Do tejto kategórie patrí aj učebnicový príklad byť k dispozícii.

V (tiež ustálenom) spojení potrebovať k životu je vhodnejšie používať predložku "pre": Investori si pred našimi očami parcelujú zeleň, ktorú potrebujeme k životu, a to za prispenia tých, ktorých sme si zvolili. Správne spojenie je potrebovať pre život, čo sa ukazuje ešte zjavnejšie vo výraze potrebný pre život.

Predložka "do" tiež vyjadruje účel, napríklad v spojeniach chuť do jedla alebo chýbať do niečoho. Nie je teda správne nahrádzať ju predložkou k, a to ani vo vetách: Rusom chýba k postupu už len bod zo zápasu v Andorre. Vznikajúcej vládnej koalícii chýbajú k ústavnej väčšine dvaja poslanci. Správne má byť: chýba do postupu, chýba do väčšiny.

I tu však figuruje veľa ustálených spojení: nielen spomínané chýbať ku šťastiu, ale aj chýbať k tomu, aby a mnoho ďalších prípadov, kde možno uvažovať o dvojtvare do/ k: Ja pridám všetko, čo jej chýba k venu. Iba málo chýbalo k zraneniu dvoch dievčin. Poľsku chýba k splneniu tohto kritéria len jeden percentuálny bod. Okrem ustálenosti spojenia treba zvažovať, či sa už skôr ako účel nevyjadruje pribúdanie, pridávanie alebo smerovanie.

Význam smerovania je zrejmý napr. vo vetách: Po vysiľujúcom pochode polárnikom v októbri 1909 chýbalo k pólu už iba asi 150 kilometrov. Tých šesťdesiat metrov, ktoré de Gaullovi chýbajú k sedadlu, prejde svojím pevným, nezmeneným krokom. V týchto prípadoch je predložka k namieste.