Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podstatné meno kandidát je viazané s predložkou na – kandidát na prezidenta, kandidát na predsedu, kandidát na poslanca.
Pri zeugme sa uviedli obe slovesá, ale zanedbala sa väzba jedného z nich. Pri kontaminácii sa objavuje len jedno sloveso, ktoré preberá nesprávnu väzbu od iného, obsahovo príbuzného.
Jednoduchá definícia zeugmy znie, že je to chybná výpustka (elipsa).
V týchto problematických situáciách príčastia zväčša signalizujú tzv. polovetný prívlastok, čiže slovné spojenie rozvíjajúce nejaké podstatné meno.
Sloveso napomôcť (v nedokonavom tvare napomáhať) je synonymom slovesa podporiť a rovnako ako ono sa viaže zásadne s predmetom v akuzatíve.
V slovenskom jazyku sa často stretávame so slovným spojením pre a proti, čo je dôsledkom vplyvu českého jazyka.
Sloveso záležať je vždy spájané s predložkou NA niečom, nie s predložkou OD.
Sloveso myslieť nadobúda rôzne významové odtienky, ale ak niekto nemá problém s myslením, nemá problém ani s myslením.
Predložka vďaka sa spája s vďačnosťou za dobrý vývoj situácie. Jej synonymom je aj predložka zásluhou.
Minulý týždeň boli kvôli chrípke zatvorené štyri základné a stredné školy v okrese. Predložka kvôli tu naznačuje, že školy sa zatvorili, aby sa vyšlo v ústrety chrípke, na podporu chrípky.
Ak sa sloveso prosiť používa vo význame žiadať, spája sa s predložkou o.
Situácia, v ktorej by spojenie a síce pri vyratúvaní alebo konkretizovaní bolo správne, neexistuje. Stačí si teda jednoducho zapamätať, že za čiarkou sa a síce v slovenčine nepoužíva.
Spojka „síce“ sa vyskytuje v dvojčlenných odporovacích spojkách s odtienkom prípustky síce – ale, síce – no, síce – lenže.
Pravidlá slovenského pravopisu definujú, že spojovník píšeme na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu. Vymenúvajú množstvo jeho využití.
Neborák – chudák pochádza od nebožiaka a stopy vedú až k nebožtíkovi a nebohému človeku.
Jednoducho povedané – pomlčka oddeľuje, spojovník spája.
Niektoré píšeme s malým písmenom, iné s veľkým, niektoré pred menom, iné za menom, niektoré bez čiarky, niektoré s čiarkou.
Rozdiel je vo význame. Keď „označujeme za“, vyslovujeme o niečom súd; keď „označujeme ako“, zaraďujeme do kategórie, pomenúvame.
Usudzovať na niečo môžeme v slovenčine legitímne, táto väzba s akuzatívom je nedokonavému slovesu usudzovať vlastná.
Azda najväčšmi cudzorodo pôsobí nespisovná právnická barlička v prostredí novinárskeho štýlu.
Slovosled je dôležitý. V tomto prípade ide o poradie slovesa a príslovky, ktorá ho rozvíja.
Kam je opytovacie príslovkové zámeno, ktorým sa pýtame na smer. Kde je rovnako opytovacie príslovkové zámeno, ktorým sa však pýtame na miesto.
Namiesto spojky akonáhle je správne použiť spojku "len čo" alebo "hneď ako", "sotva".
V spisovnej slovenčine nie je prípustná, je knižná, ale pripúšťa sa v niekoľkých prípadoch.
Výskyt v Slovenskom národnom korpuse mierne nahráva spojke lebo, ktorá sa používa približne o 20 % častejšie ako spojka pretože.
Spojka lebo je základná príčinná spojka, bez štylistického zafarbenia. Spojka že má, naopak, veľmi pestré využitie, nadobúda všemožné významy a môžeme ju nájsť v mnohých typoch vedľajších viet.
V praxi vyzerá používanie správnych predložiek nasledovne: Po prvé si to nemyslím a po druhé to neurobím.
Bezpredložková genitívna väzba nesie znaky českého vplyvu a bola u nás spisovná v časoch, keď boli tieto vplyvy intenzívne a akceptované.
V snahe vyhnúť sa otrockému prekladu anglického - have a nice day! - sa nám teda ponúka viacero možností.
Keď vykáme, sloveso je vždy – aj v mužskom, aj v ženskom rode – vyčasované v druhej osobe množného čísla. Čiže – boli ste tam, prišli ste, zabudli ste na to.
O tom, ako sa správne píšu medzery v rôznych príkladoch, hovorí norma STN 01 6910 – Pravidlá písania a úpravy písomností.
Zdá sa, že nový význam slovesa dať k nám prišiel z češtiny, kde je v obehu už dlhšie a zakorenil sa hlbšie.
Prídavné meno rád (používané zväčša ako príslovka) sa v slovenčine s predložkou za nespája.
Kým v prípade predložky k sme cítili najmä vplyv nemčiny či češtiny, predložka pre je typická pre angličtinu.
Preventívnym opatrením je pozerať sa na predložku "k" v účelových spojeniach a predmetových väzbách s prezumpciou viny a uvažovať, či sa náhodou nenatíska na úkor slovenských variantov na alebo do.
Predložka k sa zvykne presadzovať na úkor preložiek na a do. Deje sa to najmä v situáciách, keď chceme vyjadriť účel, a tiež v predmetových väzbách slovies.
Nenosíme obľúbené jeansy, ale džínsy. Hráme florbal, nie floorball, dáme si záležať, aby sme mali dobrý mejkap, nie make-up.
Kedy ako opytovaciu príslovku, zameranú na časový úsek či bod, používame v otázkach.
Ak uvádzame výraz, ktorý je spojený s iróniou, je inak myslený, taktiež používame úvodzovky.
Prostredníctvom veľkého začiatočného písmena vyjadrujeme úctu voči danému adresátovi/adresátom.
