Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nespisovné predpony českého pôvodu sa zvyknú používať najmä v slovách prehlásenie, doprovod, doporučenie.
Spojenie napadlo mi nevzniklo v slovenčine – keď hovoríme o skutočnosti, v ktorej na nás zaútočila myšlienka. Ide o kalk (doslovné prevzatie) z nemčiny – es fiel mir ein.
Môžeme použiť obe predložky, avšak každá sa používa v inom prípade a má iný zmysel.
Ak má radová číslovka iba jednotky a stovky alebo tisícky, píše sa spolu: stoprvý, dvetisícdruhý.
Základné číslovky sa od päť vyššie skloňujú podľa vzoru päť, radové číslovky skloňujeme ako prídavné mená.
Prvé pravidlo hovorí, že za vetou, ktorá uvádza výpočet, píšeme dvojbodku.
Ak ide o prídavné meno odvodené od slova ráno s príponou –ný, píšeme zdvojené spoluhlásky nn. Ak prídavné meno znamená niečo skoré, včasné, používame tvar s jedným n – raný.
Hodnotiace častice sú tie, ktorými autor vyjadruje svoje subjektívne hodnotenie danej skutočnosti. Ide o častice ako – samozrejme, našťastie, prirodzene, pochopiteľne, bohužiaľ, žiaľ, pravda,...
Ak je daná číslovka radová – čiže vyjadruje poradie a pýtame sa na ňu otázkou koľký v poradí?, používame plurálový tvar s ypsilonom.
Častica žeby zrastá s rôznymi opytovacími zámenami aj do výrazov kdežeby, akožeby, čožeby.
Vo význame súčasne, zároveň, popritom predstavuje slovo pritom príslovku, ktorú píšeme spolu.
Kľúčové býva rozlíšenie ich príčinného významu.
Pri rozlišovaní spojeného alebo oddeleného písania nato/ na to sa ukazuje ako kľúčové rozlišovanie príčinného významu (dôvod, účel, cieľ).
Ide tu o konflikt medzi príslovkami a predložkovými spojeniami s platnosťou prísloviek, ktorým hovoríme aj príslovkové spojenia.
V Korpuse slovenského jazyka majú tvary slovesa zlepšiť päťnásobne početnejšie zastúpenie ako tvary slovesa vylepšiť
V tomto prípade je správne "ď". V slovenčine existuje iba sloveso zaraďovať – nie zaradzovať.
Ak osoba, ktorej privlastňujeme, nie je podmetom vety, používame tvary zámena môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich. Ak privlastňujeme podmetu vety, používame rôzne tvary zámena svoj.
Princíp je úplne jednoduchý a jasný. Každé číslovkové spojenie s nesamostatnou časťou krát píšeme spolu, bez oddelenia medzerou.
Problém je v skloňovaní privlastňovacieho prídavného mena v strednom rode.
Princíp je úplne jednoduchý a jasný. Každé číslovkové spojenie s nesamostatnou časťou krát píšeme spolu, bez oddelenia medzerou.
V niektorých štylistických situáciách môže byť aj nespisovný tvar vhodnejší, napr. v spojení ak môžte, pomôžte.
Sám a samý sú dve odlišné slová s rôznymi významami. Spoločnú majú príslušnosť k vymedzovacím zámenám.
Netýkajú sa len žien.
Mail – cudzie slovo, neživotné, mužského rodu a zakončené na spoluhlásku l – skloňujeme podľa vzoru dub.
Jednoduchou pomôckou, ako rozoznať, či použiť, alebo nepoužiť dĺžeň v zámene, je opýtať sa, či je daný tvar v inštrumentáli jednotného čísla.
Zámená tak a taký sú obe ukazovacie, pričom v spojení s nejakou vlastnosťou vyjadrujú jej mieru, stupeň.
Spojky ale a však (aj spojky no a avšak) sú priraďovacie (teda spájajú v súvetí dve rovnocenné vety), konkrétnejšie odporovacie.
Chybné je používanie tvaru éur alebo eúr, správny je len tvar eur bez predĺženej samohlásky, tak ako aj pri iných prevzatých slovách (depo, dueto, eso, gesto, percento atď.).
Pozrime sa slovenčine na zúbky.
Pozrite sa s nami slovenčine na zúbky.
