Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dodal, že opozícia v parlamente intenzívne koordinovala svoje kroky, aby návrh zákona neprešiel, považuje ho za nespravodlivé, cynické a represívne riešenie.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. decembra (TASR) - Ani dohoda a ukončenie aktuálneho sporu s lekármi nevyrieši systémové problémy slovenského zdravotníctva. V diskusii STVR Sobotné dialógy to uviedol predseda SNS a podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko.
"Problém zdravotníctva je dlhodobý, nemáme centrálny nákup liekov, jednotné ceny rôznych úkonov, nemáme jednotný prístup k zdravotným poisťovniam ani definovanú mapu pacienta, ak sa stane úraz," upozornil. "Tieto problémy nevyrieši dohoda s lekármi na platoch," dodal.
SNS podľa jeho slov nebude iniciovať vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi zdravotníctva SR Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) v prípade, že k dohode s lekármi nedôjde. "Čo to pomôže Slovensku," pýta sa. V ministrovi naopak vidí človeka, ktorý má potenciál riešiť komplexné problémy v sektore. "Ja vidím, že je to chlapec, ktorý má odvahu robiť reformy, môže mať šancu konečne niečo urobiť so zdravotníctvom," povedal Danko.
Jeho oponent v diskusii, opozičný poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) skritizoval prezidenta Petra Pellegriniho za to, ako "expresne rýchlo" podpísal zákon, ktorý reaguje na hrozbu výpovedí prostredníctvom možného vyhlásenia mimoriadnej situácie. Grendel v postupe Pellegriniho vidí jeho pretrvávajúcu príslušnosť k strane Hlas-SD. "Ak by ministrom nebol nominant Hlasu, neverím, že by bol takto rýchlo zákon podpísaný," uviedol Grendel.
Dodal, že opozícia v parlamente intenzívne koordinovala svoje kroky, aby návrh zákona neprešiel, považuje ho za nespravodlivé, cynické a represívne riešenie. Či sa opozícia obráti spoločne na Ústavný súd povedať nevedel. "Musí na tom byť širšia dohoda, možno taká bude, možno nie," vysvetlil.
Diskutujúci sa vyjadrili aj k zahraničnopolitickým otázkam, venovali sa napríklad obave z migračnej vlny, ktorá môže Európu postihnúť po zvrhnutí režimu Bašára Asada v Sýrii. Grendel pripustil, že riziko existuje. "Treba sa na to pripraviť, je to otázka ochrany schengenu, pripravenosti bezpečnostných zložiek," poznamenal. Danko je presvedčený, že kardinálnou otázkou je ochrana vonkajšej schengenskej hranice. V prípade, že nebude dostatočná, nepomôžu ani opatrenia vo vnútri členských krajín.
Podpredseda parlamentu vyjadril takisto názor, že rusko-ukrajinský konflikt môže dospieť k riešeniu prostredníctvom vytvorenia demilitarizovanej zóny, podobne ako sa to stalo na Cypre. Je presvedčený, že Rusi neopustia územia, ktoré na východe Ukrajiny dobyli. Myslí si, že zastavenie vojny majú v rukách ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený šéf americkej administratívy Donald Trump. Očakávania od Trumpovho nástupu do úradu v prípade riešenia rusko-ukrajinského konfliktu pripustil aj Grendel.
Obaja sa vyjadrili aj k výzve šéfa NATO Marka Rutteho, aby členské krajiny, v snahe predísť veľkej vojne v Európe, zvýšili výdavky na obranu až na tri percentá HDP. Danko s takouto iniciatívou nesúhlasí. "Zbrojenie nikdy neviedlo k mieru," upozornil. Pre Grendela je zvýšenie výdavkov na obranu otázkou priorít každého štátu.
"Problém zdravotníctva je dlhodobý, nemáme centrálny nákup liekov, jednotné ceny rôznych úkonov, nemáme jednotný prístup k zdravotným poisťovniam ani definovanú mapu pacienta, ak sa stane úraz," upozornil. "Tieto problémy nevyrieši dohoda s lekármi na platoch," dodal.
SNS podľa jeho slov nebude iniciovať vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi zdravotníctva SR Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) v prípade, že k dohode s lekármi nedôjde. "Čo to pomôže Slovensku," pýta sa. V ministrovi naopak vidí človeka, ktorý má potenciál riešiť komplexné problémy v sektore. "Ja vidím, že je to chlapec, ktorý má odvahu robiť reformy, môže mať šancu konečne niečo urobiť so zdravotníctvom," povedal Danko.
Jeho oponent v diskusii, opozičný poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) skritizoval prezidenta Petra Pellegriniho za to, ako "expresne rýchlo" podpísal zákon, ktorý reaguje na hrozbu výpovedí prostredníctvom možného vyhlásenia mimoriadnej situácie. Grendel v postupe Pellegriniho vidí jeho pretrvávajúcu príslušnosť k strane Hlas-SD. "Ak by ministrom nebol nominant Hlasu, neverím, že by bol takto rýchlo zákon podpísaný," uviedol Grendel.
Dodal, že opozícia v parlamente intenzívne koordinovala svoje kroky, aby návrh zákona neprešiel, považuje ho za nespravodlivé, cynické a represívne riešenie. Či sa opozícia obráti spoločne na Ústavný súd povedať nevedel. "Musí na tom byť širšia dohoda, možno taká bude, možno nie," vysvetlil.
Diskutujúci sa vyjadrili aj k zahraničnopolitickým otázkam, venovali sa napríklad obave z migračnej vlny, ktorá môže Európu postihnúť po zvrhnutí režimu Bašára Asada v Sýrii. Grendel pripustil, že riziko existuje. "Treba sa na to pripraviť, je to otázka ochrany schengenu, pripravenosti bezpečnostných zložiek," poznamenal. Danko je presvedčený, že kardinálnou otázkou je ochrana vonkajšej schengenskej hranice. V prípade, že nebude dostatočná, nepomôžu ani opatrenia vo vnútri členských krajín.
Podpredseda parlamentu vyjadril takisto názor, že rusko-ukrajinský konflikt môže dospieť k riešeniu prostredníctvom vytvorenia demilitarizovanej zóny, podobne ako sa to stalo na Cypre. Je presvedčený, že Rusi neopustia územia, ktoré na východe Ukrajiny dobyli. Myslí si, že zastavenie vojny majú v rukách ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený šéf americkej administratívy Donald Trump. Očakávania od Trumpovho nástupu do úradu v prípade riešenia rusko-ukrajinského konfliktu pripustil aj Grendel.
Obaja sa vyjadrili aj k výzve šéfa NATO Marka Rutteho, aby členské krajiny, v snahe predísť veľkej vojne v Európe, zvýšili výdavky na obranu až na tri percentá HDP. Danko s takouto iniciatívou nesúhlasí. "Zbrojenie nikdy neviedlo k mieru," upozornil. Pre Grendela je zvýšenie výdavkov na obranu otázkou priorít každého štátu.
