Na snímke nový predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Boris Kollár počas ustanovujúcej schôdze NR SR v piatok 20. marca 2020 v Bratislave. V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 106 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Kollár, ktorý sa stal druhým najvyšším ústavným činiteľom, nahradil vo funkcii šéfa NR SR Andreja Danka (SNS).Foto: TASR - Michal Svítok
Schôdza sa koná za prísnych bezpečnostných a preventívnych opatrení. Dôvodom je šírenie nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.
Bratislava 20. marca (TASR) - Predsedom Národnej rady (NR) SR sa stal líder Sme rodina Boris Kollár. V tajnej voľbe mu hlas odovzdalo 106 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Kollár, ktorý sa stal druhým najvyšším ústavným činiteľom, nahradil vo funkcii šéfa NR SR Andreja Danka (SNS).
TASR v tejto súvislosti prináša jeho profil.
Boris Kollár sa narodil 14. augusta 1965. Študoval na Gymnáziu Alexandra Markuša v Bratislave, v rokoch 2010 – 2015 absolvoval vysokoškolské štúdium na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici, kde získal titul magistra.
Venoval sa podnikaniu, v roku 1999 sa stal majiteľom rozhlasovej stanice Fun rádio (licenciu na vysielanie platnú do roku 2021 vlastní spoločnosť Radio, a. s.)
V politike sa začal angažovať v roku 2010, keď do parlamentných volieb kandidoval za stranu Únia - strana pre Slovensko. Tá vznikla zlúčením strán Slobodné fórum, Občianski kandidáti a Liga - Občiansko-liberálna strana. Vo voľbách 12. júna 2010 získala Únia - strana pre Slovensko 0,70 percenta.
V roku 2015 Kollárovi ponúkol Peter Marček svoju stranu Strana občanov Slovenska. K zmene názvu na Sme rodina - Boris Kollár došlo 25. novembra 2015. Pod týmto názvom išla strana do parlamentných volieb 5. marca 2016. Strana získala 6,62 percenta hlasov a v parlamente obsadila 11 kresiel. Počas volebného obdobia 2016 - 2020 pôsobila ako opozičná strana.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) 25. mája 2019 hnutie získalo 3,23 percenta (31.840) voličských hlasov. V EP nezískalo ani jeden mandát.
Po zmene zákona o politických stranách sa strana premenovala 5. novembra 2019 zo Sme rodina - Boris Kollár na skrátené Sme rodina. Pod týmto názvom sa hnutie uchádzalo aj o voličov v parlamentných voľbách 29. februára 2020. Získalo v nich 8,24 percenta hlasov, teda ju volilo 237.531 voličov.
Boris Kollár bol jednotkou na kandidátke a získal 171.377 hlasov. Hnutie Sme rodina sa stalo súčasťou novej vládnej koalície spolu s hnutím Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, stranou Sloboda a solidarita a stranou Za ľudí.
Poslanci sa zídu opäť v utorok, voliť budú zvyšných dvoch podpredsedov
Poslanci zasadnú po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR do lavíc opäť v utorok (24. 3.). Informoval o tom predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina).
Voliť na nej majú chýbajúcich dvoch podpredsedov parlamentu. Kandidovať má za Smer-SD Peter Pellegrini, za SaS sa spomína Milan Laurenčík. Okrem toho majú poslanci zvoliť aj chýbajúcich predsedov parlamentných výborov.
M. Kotleba nebude šéfovať výboru na kontrolu činnosti VOS
Predseda ĽSNS Marian Kotleba nebude šéfovať výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva (VOS). Rozhodli o tom poslanci v tajnom hlasovaní na piatkovej ustanovujúcej schôdzi parlamentu.
Väčšina výborov pozná svojich predsedov
Väčšina výborov Národnej rady (NR)SR už pozná svojich predsedov. Zvolení boli na piatkovej ustanovujúcej schôdzi parlamentu na základe dohody, že koalícia obsadí 12 predsedníckych postov a opozícia sedem.
Predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR bude Milan Vetrák (OĽaNO). Do čela Mandátového a imunitného výboru NR SR zvolilo plénum Anna Andrejuvovú (OĽaNO) a Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Výbor NR SR pre európske záležitosti povedie Tomáš Valášek (Za ľudí), šéfom Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport sa stal Richard Vašečka (OĽaNO) a Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO).
Jana Cigániková (SaS) povedie Výbor NR SR pre zdravotníctvo a Juraj Krúpa (OĽaNO) Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť. Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie povedie Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Šéfkou Výboru NR SR pre sociálne veci sa stala Jana Žitňanská (Za ľudí).
Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj povedie Jozef Lukáč (Sme rodina) a do čela Výboru NR SR pre hospodárstvo zasadne Peter Kremský (OĽaNO).
Predsedom Zahraničného výboru NR SR bude Juraj Blanár (Smer-SD). Predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny poslanci nezvolili. Kandidát Smeru-SD Ľuboš Blaha nezískal dostatočnú podporu.
Poslanci nezvolili Ľ. Blahu za predsedu ľudskoprávneho výboru
oslanci Národnej rady (NR) SR nezvolili Ľuboša Blahu (Smer-SD) za predsedu parlamentného výboru pre ľudské práva. V piatkovej tajnej voľbe nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. Informoval o tom predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš na sociálnej sieti.
Podpredsedami NR SR sú G. Grendel a J.Šeliga
Poslanci Národnej rady (NR) SR si zvolili dvoch podpredsedov parlamentu. Sú nimi Gábor Grendel (OĽaNO) a Juraj Šeliga (Za ľudí). Zvyšných dvoch by si mali zvoliť na nasledujúcej schôdzi. Kandidovať má Peter Pellegrini (Smer-SD), za SaS sa spomína Milan Laurenčík.
V tajnom hlasovaní bolo platných 132 hlasov. Za zvolenie Grendela bolo 108 poslancov, proti 20, štyria sa zdržali. Šeligu volilo 88 zákonodarcov, proti bolo 31, zdržali sa 13 poslanci.
Gábor Grendel sa narodil 15. júla 1980 v Bratislave. Jeho otcom bol významný predstaviteľ maďarskej literatúry na Slovensku, spisovateľ Lajos Grendel (1948 - 2018).
Gábor Grendel Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako redaktor či moderátor pracoval v denníku Új Szó, rádiu Twist a v televíziách TA3 a Markíza.
Politická kariéra Gábora Grendela sa začala v roku 2010, keď sa po parlamentných voľbách stal hovorcom ministra vnútra Daniela Lipšica, vtedajšieho podpredsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Po demisii vlády Ivety Radičovej spoluzakladal v roku 2012 s Danielom Lipšicom stranu Nová väčšina. V roku 2013 sa Gábor Grendel stal podpredsedom Novej väčšiny. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2014 sa Nová väčšina - Dohoda premenovala a doteraz nesie názov NOVA.
V novembri 2014 Gábor Grendel kandidoval za koalíciu KDS, KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, SMK-MKP, Zmena zdola, DÚ v komunálnych voľbách, po ktorých sa stal bratislavským mestským poslancom.
Po odchode liberálneho krídla zoskupeného okolo Juraja Miškova z NOVY, sa zostávajúci predstavitelia strany, medzi nimi aj Gábor Grendel, rozhodli užšie spolupracovať s hnutím OĽaNO Igora Matoviča. Ten strane ponúkol miesta na kandidátke OĽaNO do volieb v roku 2016.
Za poslanca NR SR tak Gábor Grendel kandidoval v roku 2016 z 15. miesta na kandidátke strán OĽaNO a NOVA. Počas volebného obdobia 2016 - 2020 bol členom poslaneckého klubu OĽaNO, predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS a členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.
V komunálnych voľbách 2018 sa stal opäť bratislavským mestským poslancom. Kandidoval za koalíciu KDS, KDH, NOVA, OKS, OĽaNO, SMK-MKP, Zmena zdola, DÚ.
Predsedom strany NOVA sa Gábor Grendel stal 3. júna 2017. Na post predsedu strany však 13. februára 2019 rezignoval.
V parlamentných voľbách 29. marca 2020 kandidoval Gábor Grendel zo 148. miesta kandidátky OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia (KÚ) a Zmena zdola. Bol zvolený za poslanca Národnej rady SR, pričom získal 13.1866 preferenčných hlasov.
Juraj Šeliga sa narodil 16. augusta 1990 v Dolnom Kubíne. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Na univerzite v Trnave pôsobil aj ako externý doktorand na katedre ústavného práva a teórie práva. Štúdium morálnej a právnej filozofie absolvoval na kolégiu Antona Neuwirtha. Na John Jay Institute vo Philadelphii v Spojených štátoch amerických (USA) študoval politické vedy.
Počas doktorandského štúdia pracoval v analytickom centre Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Stážoval v rôznych právnických kanceláriách a pôsobil aj ako asistent poslanca NR SR Pavla Abrhana (KDH).
V roku 2017 spoluzakladal iniciatívu Pamätaj, ktorá upozornila na problematickú novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN). Ako právnik sa spolupracoval s občianskym združením Via Iuris na projekte Za dobrú voľbu, ktorá sa týkala voľby ústavných sudcov.
Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej patril v marci 2018 k spoluorganizátorom občianskych zhromaždení Za slušné Slovensko. Neskôr sa podieľal na vzniku občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko a angažoval sa v jej činnosti. Bol hovorcom a jedným z lídrov iniciatívy.
Spoluprácu s iniciatívou Za slušné Slovensko ukončil Šeliga v júni 2019, keď sa spolu s exprezidentom SR Andrejom Kiskom spolupodieľal na vzniku strany Za ľudí. V strane pôsobí na poste podpredsedu.
V parlamentných voľbách 29. februára 2020 kandidoval právnik a bývalý občiansky aktivista Juraj Šeliga za stranu exprezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí z tretieho miesta. Vo voľbách získal 37.552 preferenčných hlasov a stal sa poslancom NR SR.
Poslanci volia tajnou voľbou podpredsedov parlamentu
Poslanci Národnej rady SR volia v tajnom hlasovaní nových podpredsedov parlamentu. Kandidujú Gábor Grendel z OĽaNO a Juraj Šeliga zo Za ľudí. Zvyšných dvoch podpredsedov by mali poslanci voliť na ďalšej schôdzi. Mal by kandidovať Peter Pellegrini (Smer-SD) a za SaS sa spomína Milan Laurenčík.
B. Kollár pre mimoriadnu situáciu vyzýva opozícu a koalíciu na spoluprácu
Ľudia od novej vlády a parlamentu neočakávajú plané reči, ale rázne skutky a zmenu. Dôležité je, aby sa vládna koalícia aj opozícia spojili aj v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie nového koronavírusu na Slovensku. Zdôraznil to nový predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) po tom, ako ho poslanci na piatkovej ustanovujúcej schôdzi zvolili do funkcie.
"Je dôležité, aby sme sa v týchto ťažkých časoch, opozícia aj koalícia, spojili. Sme na jednej lodi," povedal Kollár a poukázal na hroziacu zdravotnícku i hospodársku krízu. Podotkol, že v pléne parlamentu sa prijímajú zákony pre všetkých ľudí, preto by sa podľa neho nemali poslanci prizerať na to, kto aký návrh predkladá, ale načo ho predkladá.
Kollár sa zároveň poďakoval odchádzajúcej vláde Petra Pellegriniho (Smer-SD) za to, čo urobila v súvislosti s mimoriadnou situáciou na Slovensku. Zároveň sa poďakoval zdravotníkom, záchranným zložkám či pracovníkom v laboratóriách a ďalším ľuďom, ktorí denne pracujú napríklad v obchodoch či službách.
Nový predseda parlamentu je presvedčený, že Marian Kotleba sa stane predsedom parlamentného výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva, hoci viacerí poslanci avizovali, že členov klubu ĽSNS na predsednícke posty vo výboroch nepodporia. Otázna je aj podpora Ľuboša Blahu (Smer-SD) na post predsedu ľudskoprávneho výboru. "Uvidíme, možno bude opakovaná voľba pri tomto výbore," podotkol Kollár.
Kollár nechce v najbližšom čase meniť rokovací poriadok parlamentu. "Parlament bude mať podstatne väčšie a ťažšie problémy ako to, či môžeme jesť horalku alebo piť kávu. Podstatné je, aby sme upokojili ľudí, aby sme sa zomkli a prešli týmto ťažkým obdobím," uzavrel.
A. Danko odovzdal vedenie schôdze a parlamentu B. Kollárovi
Andrej Danko (SNS) odovzdal vedenie schôdze a Národnej rady SR svojmu nástupcovi Borisovi Kollárovi (Sme rodina).
Na snímke nový predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Boris Kollár (vľavo) a jeho predchodca Andrej Danko (vpravo) si podávajú ruky počas ustanovujúcej schôdze NR SR v piatok 20. marca 2020 v Bratislave. V tajnej voľbe Borisovi Kollárovi hlas odovzdalo 106 poslancov, na zvolenie ich potreboval minimálne 76. Kollár, ktorý sa stal druhým najvyšším ústavným činiteľom, nahradil vo funkcii šéfa NR SR Andreja Danka (SNS).Foto: TASR - Michal Svítok
Strany a hnutia si už parlamente vytvorili poslanecké kluby
Politické strany a hnutia si na piatkovej ustanovujúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR vytvorili poslanecké kluby.
Klub OĽaNO povedie Michal Šipoš, Sme rodina Peter Pčolinský, SaS Anna Zemanová a Za ľudí Jana Žitňanská.
Predsedom klubu Smeru-SD bude predseda strany Robert Fico, vo vedení klubu ĽSNS bude šéf strany Marian Kotleba.
Na snímke poslanec Robert Fico (SMER-SD) v rozprave k voľbe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na ustanovujúcej schôdzi NR SR 20. marca 2020 v Bratislave.Foto: TASR - Michal Svítok
Najsilnejším klubom v NR SR je OĽaNO, ktorému patrí 53 mandátov. Nasleduje Smer-SD (38), Sme rodina a ĽSNS (po 17), SaS (13) a Za ľudí (12).
A. Danko zaželal novému vedeniu NR SR, aby sa mu darilo pri práci
Dosluhujúci predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) zaželal novému vedeniu parlamentu, aby sa mu darilo pri práci. Zdôraznil potrebu riešenia problémov ľudí. Poukázal aj na zložitú situáciu v súvislosti s novým koronavírusom, je však presvedčený, že Slovensko aj túto situáciu zvládne.
"Ja im želám, aby to zvládli, lebo na konci dňa je dôležité, aby sa riešili problémy ľudí," povedal Danko cez prestávku počas piatkovej ustanovujúcej schôdze parlamentu. Poznamenal, že mať moc je aj veľká zodpovednosť.
Podotkol, že do vládnych pozícií nastupuje niekdajšia opozícia, ktorá kritizovala doterajšie vedenie. "Hodnotiť nás môžete o štyri roky, kedy budete môcť porovnávať," dodal.
Na snímke odchádzajúci predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) s ochranným rúškom na tvári počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave.Foto: TASR - Michal Svítok
Poslanci Za ľudí odmietajú v čele výborov ĽSNS, R. Fica aj Ľ. Blahu
Poslanci Národnej rady SR zo strany Za ľudí nepodporia kandidátov ĽSNS na posty predsedov výborov. Nezahlasujú ani za poslancov Roberta Fica a Ľuboša Blahu, ak ich Smer-SD navrhne na predsedu výboru.
Oznámili to v stanovisku poslaneckého klubu, v ktorom odmietajú, aby poslanci ĽSNS boli predsedami ktoréhokoľvek parlamentného výboru. O zložení výborov a o ich predsedoch rozhoduje plénum na aktuálnej ustanovujúcej schôdzi parlamentu.
Smer-SD nebude voliť Borisa Kollára za predsedu NRSR
Smer-SD nebude voliť lídra Sme rodina Borisa Kollára za predsedu Národnej rady (NR) SR. Oznámil to predseda Smeru-SD Robert Fico na ustanovujúcej schôdzi NR SR s tým, že Kollár by bol bezpečnostné riziko.
Fico pripomenul Kollárove kontakty s mafiou, komunikáciu s ľuďmi obžalovanými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Hovoril aj to, že Kollár sa mal podieľať na dovoze drog na Slovensko, aj o komunikácii s 15-ročnou dievčinou z resocializačného strediska Čistý deň.
"Prepojenie vášho kandidáta na organizovaný zločin a mafiu je jasné. Prečo trváte na tomto kandidátovi?" pýtal sa Fico koaličných poslancov. Fico sa tiež zastal Ľuboša Blahu, ktorého koaliční poslanci odmietajú v čele výborov. Fico odmieta napádanie poslanca Smeru-SD. "Nazvať poslanca, že je koronavírus, ktorý treba izolovať, za hanbu krajiny, považujem za hanebné a smiešne," povedal Fico.
Koaliční poslanci sa Kollára zastali. "Je lepšie mať fotku s mafiánmi, ako mafiánom byť," vyhlásila Jana Cigániková. Predseda SaS Richard Sulík prirovnal Roberta Fica k Vladimírovi Mečiarovi. "Ste zatrpknutý a nepochopený. Mečiar mal tento syndróm," povedal Sulík s tým, že Fico bude najbližšie štyri roky v parlamente na smiech. Poukázal na jeho slová o tom, že nechce vykrikovať z pléna ako opozičný poslanec. Peter Osuský pripomenul Ficovi taliansku mafiu a niekdajšiu hlavnú štátnu radkyňu Máriu Troškovú.
Poslanci zvolili za predsedníčku Mandátového a imunitného výboru Annu Andrejuvovú
Poslanci Národnej rady (NR) SR zriadili Mandátový a imunitný výbor NR SR a za jeho predsedníčku zvolili v tajnom hlasovaní Annu Andrejuvovú (OĽaNO), podporilo ju 132 poslancov. Snemovňa zároveň zriadila Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Predsedu tohto výboru bude voliť plénum na ďalšej schôdzi. Oznámil to Béla Bugár (Most-Híd), ktorý vedie schôdzu.
Po zvolení ďalších členov týchto dvoch výborov rokovanie ustanovujúcej schôdze prerušili, aby mohol zasadnúť mandátový a imunitný výbor. Jeho prvou úlohou je preveriť platnosť poslaneckých mandátov.
Po prestávke zákonodarný zbor pristúpi k voľbe predsedu parlamentu. Kandidátom na tento post je Boris Kollár (Sme rodina). Následne sa budú voliť podpredsedovia NR SR.
Plénum by malo zvoliť dvoch podpredsedov a to Gábora Grendela z OĽaNO a Juraja Šeligu zo Za ľudí. Zvyšných dvoch podpredsedov by mali poslanci voliť v iný deň. Mal by kandidovať Peter Pellegrini (Smer-SD) a za SaS sa spomína Milan Laurenčík.
Na snímke Igor Matovič (OĽaNO) skladá poslanecký sľub počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave. Foto: TASR - Michal Svítok
Rokovanie ustanovujúcej schôdze parlamentu otvoril A. Danko
Dosluhujúci predseda Národnej rady SR Andrej Danko otvoril rokovanie ustanovujúcej schôdze parlamentu. Poslanci zvolení v parlamentných voľbách 29. februára vstúpia do ôsmeho volebného obdobia. Čaká ich skladanie poslaneckého sľubu, čím sa ujmú svojich mandátov. Na úvod rokovania zaznela štátna hymna SR. Schôdza sa koná za prísnych bezpečnostných a preventívnych opatrení. Dôvodom je šírenie nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.
Poslanci zložili ústavou predpísaný sľub do rúk Danka. "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," znie sľub, ktorý poslanci skladajú tak, že po jeho verejnom prečítaní položia pravú ruku na Ústavu SR, povedia "sľubujem" a podajú ruku predsedovi parlamentu. Odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou stráca poslanec mandát.
Na programe 20-bodovej schôdze bude aj voľba predsedu Národnej rady SR. Stať sa ním má šéf Sme rodina Boris Kollár, ktorý po svojom zvolení prevezme od Danka vedenie schôdze. Tá bude pokračovať voľbou podpredsedov snemovne. Strana Za ľudí navrhne Juraja Šeligu, OĽaNO Gábora Grendela. Predseda SaS Richard Sulík povedal, že by chcel za liberálov na pozíciu podpredsedu parlamentu navrhnúť Milana Laurenčíka. Smer-SD by mal navrhnúť Petra Pellegriniho. Ten je ešte premiérom, do parlamentu si sadne ako poslanec až po podaní demisie.
Ďalšia voľba sa bude týkať predsedov 19 parlamentných výborov. Štvorčlenná koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí obsadí 12 kresiel, opozičným stranám Smeru-SD a ĽSNS pripadlo spolu sedem predsedníckych pozícií.
Poslanci si na ustanovujúcej schôdzi utvoria aj poslanecké kluby. Najsilnejší, s počtom členov 53, bude mať OĽaNO, druhý najpočetnejší klub má opozičný Smer-SD (38 poslancov). Nasledujú Sme rodina (17), ĽSNS (17), SaS (13) a Za ľudí (12).
Dvaja poslanci neskladali sľub, ospravedlnili sa M. Šofranko a A. Stančík
Dvaja novozvolení poslanci Národnej rady (NR) SR neskladali v piatok na ustanovujúcej schôdzi poslanecký sľub. Z rokovania sa ospravedlnili.
Volebná líderka OĽaNO Mária Šofranko sa ospravedlnila pre dlhodobé zdravotné problémy. Andrej Stančík (OĽaNO) je v 14-dňovej karanténe v súvislosti s výskytom nového koronavírusu po tom, ako sa vrátil zo zahraničia.
Na snímke dolný rad sprava Ján Richter, Ladislav Kamenický, Richard Raši, Peter Pellegrini, Peter Žiga (Smer-SD) počas ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave.Foto: TASR - Michal Svítok
Dosluhujúcu vládu Petra Pellegriniho (Smer-SD) čaká v piatok demisia, ktorú premiér odovzdá prezidentke Zuzane Čaputovej. Nový kabinet pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) vymenuje hlava štátu v sobotu 21. marca. Novú vládu tvoria strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Štvorlístok si podelil miesta vo vláde tak, že OĽaNO obsadí osem postov, Sme rodina a SaS po tri, Za ľudí dve.
M. Klus: MZVaEZ dočasne povedie zastupujúci minister, môže to byť R. Sulík
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) by mal po vymenovaní vlády dočasne viesť zastupujúci minister. A to po dobu, kým sa nový minister Ivan Korčok (nominant SaS) nevráti zo zahraničia a neabsolvuje karanténu. Povedal to Martin Klus (SaS) počas piatkovej ustanovujúcej schôdze Národnej rady (NR) SR. Dodal, že zastupujúcim ministrom by mohol byť šéf SaS Richard Sulík.
"Kým tu nie je minister a kým nie je reálne vymenovaný, preberá rezort zastupujúci minister," povedal Klus. Predpokladá, že to bude niektorý z ministrov za SaS. Dodal, že pravdepodobne to bude Sulík. "Ten bude viesť ministerstvo formálne a oficiálne do času, kým pán minister nepríde na Slovensko, neabsolvuje karanténu, a potom sa nechá vymenovať," uviedol.
Na otázku, kto bude okrem neho štátnym tajomníkom na MZVaEZ, odpovedal tým, že niekto kvalifikovaný z rezortu. "Nemusí to byť nominant žiadnej strany, jediným straníckym nominantom podľa informácií, ktoré mám, na ministerstve budem ja," povedal.
Nomináciu Blahu na šéfa ľudskoprávneho výboru nepodporí SaS ani Matovič
Kandidátom na predsedu Výboru Národnej rady (NR) SR pre ľudské práva za Smer-SD bude Ľuboš Blaha. Šéf SaS Richard Sulík potvrdil, že klub SaS túto nomináciu nepodporí. Nepodporí ho ani líder OĽaNO a budúci premiér Igor Matovič.
Matovič deklaroval, že každý poslanec OĽaNO bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. On sám podľa vlastných slov Blahu voliť nebude.
Na snímke sprava budúci premiér Igor Matovič a Eduard Heger (obaja OĽaNO) prichádzajú do budovy parlamentu pred ustanovujúcou schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian
Blaha skonštatoval, že ak nová koalícia nepodporí jeho nomináciu, bude to "totalitný valec". Vysvetlil, že predstavitelia koaličných strán mali na poslaneckom grémiu problém s tým, aby predsedal zahraničnému výboru. Dodal, že problém bol aj s tým, aby poslanci z ĽSNS viedli dva parlamentné výbory.
SaS nepodporí nomináciu Blahu na predsedu ľudskoprávneho výboru. "Pán Blaha je hanba pre túto krajinu. Už teraz viem, že celý náš klub za neho hlasovať nebude," skonštatoval Sulík.
Dodal, že poslanecký klub SaS bude mať voľnú ruku pri hlasovaní o nominantoch strany ĽSNS na čelo parlamentných výborov.
Strana Za ľudí nominuje na podpredsedu parlamentu J. Šeligu
Strana Za ľudí navrhne na post podpredsedu Národnej rady (NR) SR Juraja Šeligu. Svoju kandidatúru potvrdil v piatok pri príchode na ustanovujúcu schôdzu parlamentu.
Predsedom parlamentu má byť šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár. Podpredsedovia parlamentu majú byť štyria. Okrem Šeligu by mal kandidovať aj Gábor Grendel (OĽaNO). Predseda SaS Richard Sulík povedal, že by chcel za liberálov na pozíciu podpredsedu parlamentu navrhnúť Milana Laurenčíka. Smer-SD by mal navrhnúť Petra Pellegriniho.
Z ustanovujúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) VIII. volebného obdobia 20. marca 2020 v Bratislave.Foto: TASR - Michal Svítok
Prvé kroky R.Mikulca ako ministra vnútra budú spojené s krízovým štábom
Prvé kroky budúceho ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) budú súvisieť s riadením krízového štábu a so šírením nového koronavírusu na Slovensku. Povedal to pri príchode na piatkovú ustanovujúcu schôdzu Národnej rady (NR) SR. Spolupracovať bude aj s bývalým policajným vyšetrovateľom Lukášom Kyselicom, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO.
Mikulec skonštatoval, že má svoje predstavy o tom, čo bude robiť vo vedení rezortu. Nechcel však bližšie špecifikovať, aké kroky plánuje podniknúť. Zdôraznil, že najskôr sa musí oboznámiť s fungovaním rezortu a samotného krízového štábu.
Na otázku, čím presvedčil lídra OĽaNO Igora Matoviča, aby ho na pozíciu nominoval, odpovedal tým, že to bolo jeho rozhodnutie a rozhodnutie poslanca Gábora Grendela (OĽaNO).
Kyselica sa bude podľa Mikulcových slov v rámci rezortu venovať najmä polícii. "Ale budeme veľmi úzko spolupracovať. Preto som povedal, že budeme tím a chcem, aby to bola tímová robota," povedal.
Prehľad doterajších volebných období a politických strán, ktoré pôsobili v parlamente od prvých volieb do NR SR, ktoré sa konali v samostatnej SR
1. volebné obdobie 1994 - 1998
V predčasných parlamentných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 sa dostalo nasledujúcich sedem politických subjektov:
koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) - 34,96 % hlasov
koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) - 10,41 % hlasov
Maďarská koalícia - Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) - 10,18 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 10,08 % hlasov
Demokratická únia (DÚ) - 8,57 % hlasov
Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) - 7,34 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 5,40 % hlasov
Na čele vlády stál Vladimír Mečiar (HZDS), vládnu koalíciu tvorili HZDS, SNS a ZRS. Koalícia mala v parlamente na začiatku obdobia 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza sa konala 3. novembra 1994. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).
2. volebné obdobie 1998 - 2002
Vo voľbách 24. a 25. septembra 1998 sa dostalo do NR SR nasledujúcich šesť politických subjektov:
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) - 27 % hlasov
Slovenská demokratická koalícia (SDK, tvorili ju Kresťanskodemokratické hnutie - KDH, Demokratická únia - DÚ, Demokratická strana - DS, Sociálnodemokratická strana Slovenska - SDSS a Strana zelených na Slovensku - SZS) - 26,33 % hlasov
Strana demokratickej ľavice (SDĽ) - 14,66 % hlasov
Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja - 9,12 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 9,07 % hlasov
Strana občianskeho porozumenia (SOP) - 8,01 % hlasov
Premiérom sa stal Mikuláš Dzurinda (SDK). Vládnu koalíciu tvorili SDK, SMK, SDĽ a SOP, disponovala v parlamente 93 hlasmi. Ustanovujúca schôdza NR SR sa konala 29. októbra 1998. Za predsedu parlamentu bol zvolený Jozef Migaš (SDĽ).
3. volebné obdobie 2002 - 2006
V parlamentných voľbách 20. a 21. septembra 2002 sa do NR SR dostalo sedem strán a hnutí:
Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) - 19,50 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) - 15,09 % hlasov
SMER - 13,46 % hlasov
Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) - 11,16 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,25 % hlasov
Aliancia nového občana (ANO) - 8,01 % hlasov
Komunistická strana Slovenska (KSS) - 6,32 % hlasov
Druhý vládny kabinet vedený Mikulášom Dzurindom vytvorila koalícia strán a hnutí SDKÚ-DS, SMK-MKP, KDH a ANO. Vládna koalícia sa opierala o väčšinu 78 hlasov. Ustanovujúca schôdza pre 3. volebné obdobie sa konala 15. októbra 2002. Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
Volebné obdobie bolo ukončené predčasne - KDH odišlo 8. februára 2006 z vládnej koalície pre spor o Zmluve medzi SR a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhradu vo svedomí. Nasledujúci deň 9. februára 2006 schválila NR SR zákon o skrátení volebného obdobia. Po odchode KDH z koalície vystriedal Hrušovského dovtedajší podpredseda NR SR Béla Bugár (SMK).
4. volebné obdobie 2006 - 2010
V predčasných parlamentných voľbách 17. júna 2006 sa do NR SR dostalo šesť subjektov:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 29,14 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 18,35 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 11,73 % hlasov
Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) - 11,68 % hlasov
Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) - 8,79 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,31 % hlasov
Novú vládu SR viedol Robert Fico (Smer-SD) a tvorili ju Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Koalícia mala v NR SR podporu 85 poslancov. Ustanovujúca schôdza NR SR pre 4. volebné obdobie sa konala 4. júla 2006. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer–SD).
5. volebné obdobie 2010 - 2012
Vo voľbách do NR SR 12. júna 2010 sa do NR SR dostalo šesť strán a hnutí:
Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 34,79 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 15,42 % hlasov
Sloboda a solidarita (SaS) - 12,14 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,52 % hlasov
Most–Híd - 8,12 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 5,07 % hlasov
Na čele vlády bola Iveta Radičová (SDKÚ-DS), koalíciu tvorili SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. V NR SR mala 79 hlasov. Ustanovujúca schôdza NR SR sa konala 8. júla 2010 a predsedom parlamentu sa stal Richard Sulík (SaS).
Po spore vládnej koalície v otázke tzv. eurovalu spojila premiérka Radičová hlasovanie o ňom s vyslovením dôvery vláde. Keďže poslanci SaS a ďalších klubov 11. októbra 2011 euroval nepodporili, vláda padla a boli vypísané predčasné voľby na marec 2012. Sulíka z postu predsedu NR SR odvolali 13. októbra 2011, vystriedal ho podpredseda NR SR Pavol Hrušovský.
6. volebné obdobie 2012 - 2016
V predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 sa do parlamentu dostalo nasledujúcich šesť subjektov:
Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) - 44,41 % hlasov
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,82 % hlasov
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) - 8,55 % hlasov
Most–Híd - 6,89 % hlasov
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 6,09 % hlasov
Sloboda a Solidarita (SaS) - 5,88 % hlasov
Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorý mal v NR SR väčšinu 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer-SD).
7. volebné obdobie 2016 - 2020
V parlamentných voľbách 5. marca 2016 sa do parlamentu dostalo nasledujúcich osem strán a hnutí:
Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) - 28,28 % hlasov
Sloboda a Solidarita (SaS) - 12,10 % hlasov
Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) - 11,02 % hlasov
Slovenská národná strana (SNS) - 8,64 % hlasov
Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko - 8,04 % hlasov
Sme rodina - Boris Kollár - 6,62 % hlasov
Most–Híd - 6,50 % hlasov
#Sieť - 5,60 % hlasov
Robert Fico (Smer-SD) zostavil tretiu vládu, koalíciu tvorili Smer-SD, SNS a strana Most-Híd. Koalícia v parlamente získala 85 hlasov. Ustanovujúca schôdza NR SR pre 7. volebné obdobie sa konala 23. marca 2016, za predsedu NR SR bol zvolený Andrej Danko (SNS).
Po odchode viacerých poslancov strana #Sieť stratila postavenie vládnej strany a jej poslanecký klub zanikol. Po podpise novej koaličnej dohody 1. septembra 2016 tvorila vládne zoskupenie už len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd.
Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej podal premiér Robert Fico 15. marca 2018 demisiu. Jeho nástupcom sa stal 22. marca 2018 Peter Pellegrini. Zloženie vládnej koalície ostalo rovnaké.
