Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spoluautor novely rokovacieho poriadku parlamentu Gábor Gál (Most-Híd) zatiaľ dôvody prezidenta SR A. Kisku na vetovanie zákona nevidel. Opozícia tvrdí,že prezident uznal jej argumenty.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. novembra (TASR) - Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) rešpektuje rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku vetovať novelu zákona o Rokovacom poriadku NR SR. Uviedla to dnes šéfka komunikácie parlamentu Zuzana Čižmáriková. Danko bol jedným z hlavných iniciátorov týchto zmien.
Čítajte aj Kiska vetoval zákon o rokovacom poriadku,vidí neprimeraný tlak väčšiny
"Návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese," dodala Čižmáriková. Jesenné zasadnutie pléna sa začína 22. novembra.
Spoluautor novely Gábor Gál (Most-Híd) zatiaľ dôvody Kisku na vetovanie zákona nevidel. "Každý môže mať určité pochybnosti, či je to dobrá alebo zlá úprava. Ale bolo nutné prijať takúto novelu už v minulom volebnom období, keď bol Most-Híd v opozícii. Vedeli sme, že to tak nemôže pokračovať. Parlament prestal byť priestorom na prijímanie zákonov a politické zápasenie v zmysle politických programov a zmenil sa na exhibicionizmus niektorých členov," povedal pre TASR Gál.
Zároveň pripustil, že za novelu opäť zahlasuje. Presnejšie sa bude vedieť vyjadriť, keď si prečíta výhrady prezidenta.
Róbert Madej (Smer-SD), predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý nad novelou rokovacieho poriadku vykonával gesciu, pre TASR reagoval, že sa aj s kolegami so stanoviskom prezidenta oboznámi a možno predpokladať, že na najbližšej schôdzi bude zákon aj s argumentáciou hlavy štátu opätovne prerokovaný. "Ako pozitívum schválenej novely vnímam to, že sa snaží zaviesť etiku a morálku v parlamente, do ktorého sa dostali aj výtržníci z ulice," uzavrel.
Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. "Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.
Prezident SR Andrej Kiska sa vetovaním novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR opäť prejavil ako bašta ochrany demokracie na Slovensku. Uviedol to dnes líder opozičného hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič v reakcii na rozhodnutie hlavy štátu vrátiť koaličnú právnu normu do parlamentu ako celok. Hnutie verí, že argumentáciou Kisku sa budú zaoberať aj koaličné strany a uznajú svoje zásadné pochybenie.
Obyčajní sú veľmi radi, že prezident uznal ich argumenty v boji proti novele rokovacieho poriadku. "Cieľom zavedenia tohto 'náhubkového zákona' je vytvoriť priestor na sebaprezentáciu predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) a zaviesť možnosť šikanovania a útlaku opozície. Takéto snahy sú v príkrom rozpore s Ústavou SR a hrubým spôsobom zasahujú do slobody prejavu poslanca na pôde Národnej rady SR," povedal Matovič s dôvetkom, že opozícia zatiaľ avizované podanie na Ústavný súd odkladá, až kým nebude jasný definitívny osud novely.
Poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) sa poďakoval Kiskovi, že rokovací poriadok nevníma len ako vnútornú vec poslancov. "Uvedomuje si, že ak sa bude právo menšiny porušovať v parlamente, ako majú občania veriť, že sa to nebude diať aj mimo neho," povedal Budaj, podľa ktorého s parlamentnou slobodou netreba hazardovať. "Aj dnes je možné postihnúť každého poslanca, ktorý by prekračoval zákon a etiku a nie sú potrebné žiadne náhubkové predpisy ani bič na malom dvore. Zastavte tento valec, páni z koalície," apeloval.
SaS reagovala, že Rokovací poriadok NR SR bol prijatý napriek tomu, že bol veľmi ostro kritizovaný. "Pán prezident uznal naše najvážnejšie výhrady a ak si chcú koaliční partneri strany Smer-SD ctiť demokraciu, nepôjdu v šľapajach Smeru a nebudú chcieť prelomiť prezidentovo veto," odkázala hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková. Podľa jej slov už len to, že bol rokovací poriadok napriek výhradám prijatý, je vážnym mementom. "Ak však bude prelomené aj veto prezidenta, budeme to považovať za veľmi zlý precedens," dodala.
Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Dôvody: Môže ísť o neúnosný politický tlak väčšiny
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. "Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.
Čítajte aj Kiska vetoval zákon o rokovacom poriadku,vidí neprimeraný tlak väčšiny
"Návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese," dodala Čižmáriková. Jesenné zasadnutie pléna sa začína 22. novembra.
Spoluautor novely Gábor Gál (Most-Híd) zatiaľ dôvody Kisku na vetovanie zákona nevidel. "Každý môže mať určité pochybnosti, či je to dobrá alebo zlá úprava. Ale bolo nutné prijať takúto novelu už v minulom volebnom období, keď bol Most-Híd v opozícii. Vedeli sme, že to tak nemôže pokračovať. Parlament prestal byť priestorom na prijímanie zákonov a politické zápasenie v zmysle politických programov a zmenil sa na exhibicionizmus niektorých členov," povedal pre TASR Gál.
Zároveň pripustil, že za novelu opäť zahlasuje. Presnejšie sa bude vedieť vyjadriť, keď si prečíta výhrady prezidenta.
Róbert Madej (Smer-SD), predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý nad novelou rokovacieho poriadku vykonával gesciu, pre TASR reagoval, že sa aj s kolegami so stanoviskom prezidenta oboznámi a možno predpokladať, že na najbližšej schôdzi bude zákon aj s argumentáciou hlavy štátu opätovne prerokovaný. "Ako pozitívum schválenej novely vnímam to, že sa snaží zaviesť etiku a morálku v parlamente, do ktorého sa dostali aj výtržníci z ulice," uzavrel.
Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. "Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.
OĽANO-NOVA: S parlamentnou slobodou netreba hazardovať
Prezident SR Andrej Kiska sa vetovaním novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR opäť prejavil ako bašta ochrany demokracie na Slovensku. Uviedol to dnes líder opozičného hnutia OĽaNO-NOVA Igor Matovič v reakcii na rozhodnutie hlavy štátu vrátiť koaličnú právnu normu do parlamentu ako celok. Hnutie verí, že argumentáciou Kisku sa budú zaoberať aj koaličné strany a uznajú svoje zásadné pochybenie.
Obyčajní sú veľmi radi, že prezident uznal ich argumenty v boji proti novele rokovacieho poriadku. "Cieľom zavedenia tohto 'náhubkového zákona' je vytvoriť priestor na sebaprezentáciu predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) a zaviesť možnosť šikanovania a útlaku opozície. Takéto snahy sú v príkrom rozpore s Ústavou SR a hrubým spôsobom zasahujú do slobody prejavu poslanca na pôde Národnej rady SR," povedal Matovič s dôvetkom, že opozícia zatiaľ avizované podanie na Ústavný súd odkladá, až kým nebude jasný definitívny osud novely.
Poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) sa poďakoval Kiskovi, že rokovací poriadok nevníma len ako vnútornú vec poslancov. "Uvedomuje si, že ak sa bude právo menšiny porušovať v parlamente, ako majú občania veriť, že sa to nebude diať aj mimo neho," povedal Budaj, podľa ktorého s parlamentnou slobodou netreba hazardovať. "Aj dnes je možné postihnúť každého poslanca, ktorý by prekračoval zákon a etiku a nie sú potrebné žiadne náhubkové predpisy ani bič na malom dvore. Zastavte tento valec, páni z koalície," apeloval.
SaS: Prezident uznal naše výhrady
SaS reagovala, že Rokovací poriadok NR SR bol prijatý napriek tomu, že bol veľmi ostro kritizovaný. "Pán prezident uznal naše najvážnejšie výhrady a ak si chcú koaliční partneri strany Smer-SD ctiť demokraciu, nepôjdu v šľapajach Smeru a nebudú chcieť prelomiť prezidentovo veto," odkázala hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková. Podľa jej slov už len to, že bol rokovací poriadok napriek výhradám prijatý, je vážnym mementom. "Ak však bude prelomené aj veto prezidenta, budeme to považovať za veľmi zlý precedens," dodala.
Kiska povedal, že považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna Národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Dôvody: Môže ísť o neúnosný politický tlak väčšiny
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. "Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom," povedal prezident.
