Bratislava 14. marca (TASR) - Nemá zmysel ťažiť suché stromy, v ktorých už nie je podkôrny hmyz. Vyrúbať by sa mali stromy, kde sa lykožrút nachádza, aby nenakazil ďalšie dreviny. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal poslanec parlamentu Alojz Hlina (SaS).

Ťažiť suché stromy má podľa Hlinu zmysel len pre ťažiarov a výrobcov. "Na odvoznom mieste je jedno, či je to suchý strom alebo so živým podkôrnikom, lebo fakturuje kubík ako kubík," skonštatoval. Hlina apeluje na štátnych lesníkov, aby ťažili "aktívne chrobačiare".

Poslanec poukázal na to, že postihnutá oblasť je hospodárskym lesom, a keď bol lykožrút na Horehroní aktívny, štátny podnik Lesy SR musel podľa zákona kalamitnú situáciu riešiť. "To, že to dorástlo do takéhoto rozsahu, je preto, že si neplnili svoje povinnosti. (...) Sú tam ľudia priamo zodpovední za to, ktorí nekonali a stále sú tam. Kryjú jeden druhého. Chystajú sa na to, aby mohlo dôjsť k naplneniu ekonomických zámerov vytvorenej kalamity, ktorú spôsobili sami," skonštatoval Hlina.

Zároveň predpokladá, že šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) chce prísť so zmenou zákona a píly budú podľa Hlinu vrčať aj tam, kde predtým nevrčali. Dodal, že musia dávať pozor, s čím ministerstvo životného prostredia príde.

Okresný úrad v Brezne vyhlásil od štvrtka mimoriadnu situáciu v súvislosti s lykožrútovou kalamitou v oblasti Horehronia. V stredu (13. 3.) vo večerných hodinách o tom rozhodol krízový štáb. Urobil tak v súlade s uznesením vlády.

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že vyhlásenie mimoriadnej situácie umožní efektívne zvládnutie vzniknutej situácie. Zároveň umožní lepšie oboznámenie obyvateľov o stave a tiež zlepší možnosti analýzy a vyhodnocovania opatrení. Podľa lesníkov lykožrútovej kalamite v súčasnosti čelí územie s rozlohou približne 15.000 hektárov a môže dôjsť k ťažbe až jedného milióna kubických metrov drevnej hmoty.