Bratislava 14. mája (TASR) - Zvolený prezident SR Andrej Kiska žiada členov Súdnej rady SR o zodpovednú voľbu predsedu Najvyššieho súdu SR. Kandidátov komentovať nechce. Je však presvedčený, že ľudia chcú zmenu.

"Ako zvolený prezident mám právo žiadať od členov Súdnej rady, aby naplno pochopili, akú obrovskú zodpovednosť majú. Apelujem na členov Súdnej rady, aby volili tak, aby sa vrátila dôvera v súdnictvo," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Sudcovia budú mať podľa Kisku v pondelok 19. mája šancu rozhodnúť o zmene v justícii, ktorá dnes nepožíva veľkú dôveru od občanov. "Sudcovia budú musieť zmeniť pomery v súdnictve. V pondelok alebo začnú, alebo príležitosť nevyužijú a premárnia," poznamenal.

Kiska pripomenul, že súdna moc rovnako ako vláda, parlament aj prezident pochádza od občanov. "Každý jeden člen Súdnej rady bude rozhodovať o tom, či dá našej justícii novú šancu, vrátane šance, že rozumie, pre koho tu justícia je," doplnil zvolený prezident.

Súdnictvo by podľa neho malo byť chrbtovou kosťou spoločnosti a dávať záruku, že zákon platí pre každého rovnako. "Malo by byť oporou pred zákonom, dávať istotu, že spoločnosť bude trestať nezákonnosť, že ľudia sa majú kam obrátiť," povedal Kiska.

Na čele súdnictva by mali podľa Kisku stáť múdre a všeobecne vážené morálne autority. Nazdáva sa, že prezident by mal mať možnosť menovať za šéfa Najvyššieho súdu odbornú a morálnu autoritu. "Človeka, ktorý bude mať dôveru nielen členov Súdnej rady, sudcov, ale aj dôveru slovenských občanov," doplnil Kiska.

Voľby predsedu NS SR, ktorý je zároveň aj predsedom Súdnej rady SR, budú 19. mája. Kandiduje nominantka ministra spravodlivosti Tomáša Boreca sudkyňa Jana Bajánková, šéf NS a SR Štefan Harabin, ktorého ako prvá navrhla do volieb Sudcovská rada NS SR, a tiež Zuzana Ďurišová, ktorú navrhlo združenie Za otvorenú justíciu (ZOJ).

Súčasnému predsedovi NS aj Súdnej rady Harabinovi sa končí päťročné funkčné obdobie 23. júna. Podľa súčasných pravidiel ho volia členovia Súdnej rady. Novela ústavy, ktorá je predložená do Národnej rady SR vládnym Smerom-SD a KDH, navrhuje, aby funkcie šéfov NS SR a Súdnej rady boli oddelené.

"Spoločnosti pána Andreja Kisku prehrali viacero dôležitých spotrebiteľských sporov na najvyššom súde, preto je pochopiteľné, že ľudia pána Kisku - ako aj on sám, si želajú zmenu vo vedení súdu," reagoval na vyhlásenia zvoleného prezidenta predseda NS SR Štefan Harabin. NS SR podľa neho potvrdil a potvrdzuje tisícové pokuty uložené spoločnosti Andreja Kisku, ktoré pre hrubé porušovanie práv spotrebiteľov uložil Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, tvrdí Harabin. "Preto sa pán Kiska, ktorý ešte nezložil prezidentský sľub občanom tohto štátu, bojí situácie z Českej republiky, kde nebankovým spoločnostiam, vrátane pána Kisku, hrozí, že po verdikte Najvyššieho súdu budú občanom vracať podľa medializovaných informácií až šesť miliárd českých korún," vyhlásil Harabin.

VIA IURIS: I. Gašparovič nesmie vymenovať nového predsedu Najvyššieho súdu

Odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič už nesmie vymenovať nového predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR ani nových ústavných sudcov. Môže ich vymenovať až novozvolený prezident Andrej Kiska, pretože tieto funkcie sa uvoľnia až počas jeho funkčného obdobia. Vyplýva to z právneho stanoviska, ktorého vypracovanie iniciovala organizácia Via Iuris a podpísali sa pod neho viacerí právnici.

"Právne stanovisko vychádza z faktu, že prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi skončí funkčné obdobie dňa 15. júna 2014 a v rovnaký deň sa ujme funkcie novozvolený prezident Andrej Kiska. Predsedovi Najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi sa však skončí funkčné obdobie až dňa 23. júna 2014 a sudcom Ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Lubymu sa skončí funkčné obdobie až dňa 4. júla 2014 - teda až počas funkčného obdobia Andreja Kisku," informovala Miriama Kejzlarová z Via Iuris.

V právnom stanovisku sa podľa nej uvádza, že rozhodnutie o vymenovaní alebo nevymenovaní je vždy rozhodnutím konkrétnej osoby vo funkcii prezidenta, ktorý dostal mandát a legitimitu od občanov vo voľbách. Kejzlarová zhrnula, že prezident Ivan Gašparovič získal vo voľbách legitimitu menovať osoby do funkcií, ktoré sa uvoľnili počas jeho funkčného obdobia, teda do 15. júna 2014 a novozvolený prezident Andrej Kiska získal vo voľbách legitimitu menovať osoby do funkcií, ktoré sa uvoľnia počas jeho funkčného obdobia, teda od 15. júna 2014 do 15. júna 2019. "Ak by odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič sám vymenoval predsedu Najvyššieho súdu a ústavných sudcov, išlo by o neústavný zásah do právomoci novozvoleného prezidenta. Odchádzajúci prezident by zabránil novozvolenému prezidentovi, aby robil rozhodnutia, na ktoré získal mandát a legitimitu od občanov vo voľbách," uvádza sa v právnom stanovisku.

S týmto stanoviskom sa podľa Via Iuris stotožnili bývalý sudca ústavného súdu a pedagóg ústavného práva Peter Kresák, ďalej Jozef Vozár, Lucia Berdisová a Marek Káčer, ktorí pôsobia na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied, advokáti Allan Böhm, Radovan Pala, Peter Kubina, Andrej Majerník, Mária Kolíková (štátna tajomníčka na Ministerstve spravodlivosti SR v období 2010-2012 - pozn. TASR), advokátky a právnici, ktorí spolupracujú s Via Iuris Zuzana Čaputová, Eva Kováčechová, Imrich Vozár a Peter Wilfling. S argumentáciou v právnom stanovisku podľa Via Iuris vyslovil svoj súhlas aj Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu SR a bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie.