Bratislava 25. apríla (TASR) – Nová smernica o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá v Európskej únii vstúpila do platnosti koncom roka 2018, priniesla významný posun, keďže v mnohých oblastiach vrátane ochrany maloletých nabáda členské štáty, aby využívali možnosti mediálnej samoregulácie alebo koregulácie, teda spolupráce štátneho a súkromného sektora. Na štvrtkovej konferencii o možnostiach implementácie novej smernice to pre TASR povedal generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva ministerstva kultúry Anton Škreko.

V súčasnosti na Slovensku systém koregulácie nefunguje, túto oblasť pokrýva iba štátna správa. Hlavnými orgánmi sú ministerstvo kultúry, Rada pre vysielanie a retransmisiu a Slovenská obchodná inšpekcia. Podľa Škreka je cieľom posun od represie k prevencii.

Proces prenosu novej smernice do slovenského právneho systému podľa Škreka už začal. Ministerstvo kultúry za týmto účelom zriadilo formálnu pracovnú skupinu, ktorá sa skladá zo zástupcov ministerstva a iných štátnych orgánov, Rady pre vysielanie a retransmisiu a zástupcov súkromného sektora – vysielateľov a zástupcov digitálneho priestoru. "Je to otvorená skupina," zdôraznil Škreko s tým, že do procesu sa ešte môžu zapojiť ďalší záujemcovia.

"Výsledkom našej práce, ktorý by mal byť vonku na jeseň tohto roku, by mal byť návrh nového zákona, ktorý nahradí doterajší zákon o vysielaní a retrasmisii a do veľkej miery aj zákon o digitálnom vysielaní," uviedol Škreko.

Viaceré členské štáty EÚ si pri formovaní smernice želali čo najmenšiu harmonizáciu, pripomenul na konferencii Michael Kogler z odboru mediálneho práva úradu rakúskeho kancelára. Podľa neho boli napríklad rozdielne názory na definíciu pornografie. Kogler sa domnieva, že pod reguláciu by mal spadať aj Facebook, keďže 25 percent obsahu na tejto platforme má audiovizuálnu podobu a svojím záberom tak súperí s platformami videí na požiadanie.

Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb sú podľa smernice zodpovední za prijatie opatrení voči obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus, pričom obsah s bezdôvodným násilím či pornografiou má podliehať najprísnejším pravidlám. Platformy prinášajúce zdieľané videá budú musieť rýchlo reagovať na obsah, ktorý bude užívateľmi označený ako škodlivý.

Nová právna úprava nezavádza povinnosť automatického filtrovania obsahu ešte pred jeho nahratím do katalógu platformy. Európsky parlament však trval na tom, aby mali tieto platformy povinnosť vytvoriť transparentný, efektívny a ľahko použiteľný mechanizmus, ktorý by užívateľom umožnil nahlásenie škodlivého obsahu.

Slovensko je povinné novú smernicu implementovať do národnej legislatívy v termíne do 19. septembra 2020.