Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta.
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) - Striedanie letného a zimného času ide proti biologickým hodinám človeka, nemá žiaden prínos pre ekonomiku a zároveň významne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Vyhlásila to v stredu slovenská europoslankyňa Anna Záborská v rámci plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, počas ktorého sa uskutočnila tlačová konferencia pracovnej skupiny poslancov k tejto téme.
"Preto treba toto administratívne opatrenie zrušiť, ideálne už od októbra budúceho roku," vyhlásila Záborská, ktorá patrí k zakladajúcim členom pracovnej skupiny. Tú vedie český europoslanec Pavel Svoboda. Jej snahou je presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie európskej smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Skupina pritom argumentuje štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
"Aby sme si vedeli predstaviť toto obrovské číslo, stačí vedieť, že náklady na chod EÚ sú približne 140 miliárd eur. Posúvanie ručičiek na hodinkách nás tak možno stojí takmer toľko, ako fungovanie celej Únie," dodala Záborská.
Na území súčasného Slovenska sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas (SELČ) uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom. Najbližší prechod na zimný čas nás čaká už tento víkend.
"Preto treba toto administratívne opatrenie zrušiť, ideálne už od októbra budúceho roku," vyhlásila Záborská, ktorá patrí k zakladajúcim členom pracovnej skupiny. Tú vedie český europoslanec Pavel Svoboda. Jej snahou je presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie európskej smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Skupina pritom argumentuje štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.
"Aby sme si vedeli predstaviť toto obrovské číslo, stačí vedieť, že náklady na chod EÚ sú približne 140 miliárd eur. Posúvanie ručičiek na hodinkách nás tak možno stojí takmer toľko, ako fungovanie celej Únie," dodala Záborská.
Na území súčasného Slovenska sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas (SELČ) uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.
Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom. Najbližší prechod na zimný čas nás čaká už tento víkend.
